Dnes je sobota, 20.apríl 2019, meniny má: Marcel
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Nič neľutujem! Ani štyri sobáše

máj 23, 2012 - 12:18
Vybrala som si ju nielen preto, že z jej života tragicky odišiel milovaný človek, kvôli ktorému prestala spievať, ale najmä pre jej neuveriteľný temperament, optimizmus a elán do života. Speváčka NORA BLAHOVÁ nedávno vydala cédečko a chystá sa aj na ďalšie koncerty.

 

Speváčka šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia Nora Blahová, ktorú ste s jej krátkymi havraními vlasmi a s ostro zastrihnutou ofinou v tom období nemohli prehliadnuť, nepatrí medzi typické dôchodkyne, ktoré sedia doma, pozerajú televíziu a pletú ponožky pre svoje vnúčatá. Vo svojom bratislavskom byte nás privítala šarmantná dáma s postavičkou baletky, rezkej chôdze a bronzovej pokožky – ako z jej slávneho hitu Bronzové leto... „Bolo letné počasie, tak som chodievala na Kuchajdu,“ reaguje naša temperamentná hostiteľka, ktorá si do kalendára k svojmu menu pripísala už sedem krížikov. Pri pohľade na jej aktuálne fotografie si možno poviete, že som sa v jej veku pravdepodobne sekla... Kiež by som o dvadsať rokov vyzerala tak ako ona, hovorím si v duchu, keď sa na ňu zahľadím, a rovnako zbožne na ňu pozerá aj náš fotograf, keď nám rozpráva o svojich aktivitách. Spieva aj v súčasnosti – ak ju zavolajú na nejakú akciu či podujatie, najčastejšie s kolegom Zdeňkom Sychrom, s ktorým kedysi tvorili dvojicu. Je to profíčka, a to sa spevu venovala profesionálne len päť rokov...


Začínala so Štepkom
Hudobný talent Nora Blahová zdedila po svojej mamičke. Keďže jej rodičia boli veľmi prísni, najmä otec, ktorý sa o ňu veľmi bál, nedovolili jej ísť na konzervatórium, tak sa prihlásila v Topoľčanoch na gymnázium, kam ju však hneď nezobrali. „Dodnes neviem, prečo,“ hovorí. „Možno v tom čase nemali rodičia dobrý kádrový profil. Otec bol okresný sudca v Topoľčanoch, mama bola Nemka, no otecko nám hovoriť po nemecky zakázal. Mamička nepracovala, až neskôr učila hru na klavír a popritom dávala súkromné hodiny nemčiny.“ Zatiaľ čo starší brat išiel v otcových šľapajach (donedávna bol rektorom Trnavskej univerzity) a mladší sa vybral technickým smerom, v ich sestre talent driemal. Uplatnila ho naplno v Pedagogickom inštitúte v Nitre, kde bol jej spolužiakom aj Stanislav Štepka, s ktorým začínala v súbore malých javiskových foriem. Keďže učeniu na základnej škole sa bránila, po absolvovaní štúdia zakotvila v hudobnej škole. Ustavične však spievala, až sa dostala do Bratislavy...


Osudoví muži
Nora Blahová bola štyrikrát vydatá. Avšak spev a jej kariéra vraj nemali vplyv na striedaní partnerov. „Mama mi vždy hovorila, že prečo som sa s každým z mužov ponáhľala k oltáru... Neviem, ja som skrátka každý vzťah chcela uzákoniť...“ hovorí otvorene speváčka. Jej prvým manželom bol o dvanásť rokov starší klavirista, skladateľ a korepetítor Ladislav „Garry“ Sládečka, veľký bohém. Spoznala ho ešte ako poslucháčka vysokej školy. „Bola to veľká láska. On ma prakticky z Nitry vyhnal do Bratislavy, lebo fandil môjmu spevu. Žiaľ, bol mi neverný, a tak sa naše manželstvo skončilo rozvodom.“ Nora chcela byť pôvodne herečkou, preto sa prihlásila aj na VŠMU, no nevzali ju. Keď si všimla, že vypísali konkurz do Tatra revue, uchádzala sa o miesto, ktoré sa uvoľnilo po Marcele Laiferovej. Vzali ju, a tak istý čas spievala jej repertoár. Neskôr už mala aj svoje piesne, no nikdy ich neskladala, pôsobila výlučne ako interpretka pôvodných slovenských a prevzatých piesní. „Mala som tridsať, keď kabaretné divadlo Tatra revue zrušili a ja som zostala takmer na ulici. V tom období som sa vrátila po troch mesiacoch z Ruska, kam ma vybrali reprezentovať, a konečne som mohla aj slušne zarábať. Po návrate však nebolo nič. Keď som vystúpila z lietadla, nikto nejavil o mňa ako speváčku záujem. Ale stál tam s kyticou červených ruží pilot Vlado, s ktorým som sa v tom čase už priatelila, a tak som sa rozhodla, že si ho vezmem...“ Ani jej druhé manželstvo však netrvalo dlho. „Presne tri roky a tri mesiace. Druhý manžel Vlado Zaoral bol pilot a zomrel mi na Zlatých pieskoch, kde sa v lete v roku 1976 zrútilo  lietadlo plné cestujúcich, pričom prežili len traja. On ho však neriadil, bol tiež pasažier. Pôvodne tam ani nemal sedieť, ale v Prahe zmeškal lietadlo, a tak mu ešte pristavovali schodíky, aby ho vzali. Dobiehal vlastnú smrť,“ spomína na svoju druhú veľkú lásku – pilota, ktorému sľúbila, že nechá spev, aby obaja nelietali po svete. Mali spolu veľké plány... Keďže sa im nedarilo mať dieťa, odišla Nora na liečenie. Keď sa z neho vrátila, spadlo lietadlo a ona ani ostatní pozostalí sa prakticky dodnes nedozvedeli skutočnú príčinu jeho pádu. Jednoducho sa to za socializmu ututlalo a ona dostala 5 000 korún odškodné ako vdova. „Dlho som sa z tejto tragédie nevedela spamätať, krátko na to som dokonca mala haváriu a rozbila som naše auto. Po smrti manžela mi navyše zostal rozostavaný dom. Práve to ma pravdepodobne držalo, keďže bolo potrebné dokončiť ho. Potrebovala som chlapa do domu, a tak som sa vydala tretíkrát, za ekonomického inžiniera,“ hovorí s úsmevom. Aj toto manželstvo, rovnako ako nasledujúce – štvrté a posledné, sa skončilo rozvodom.


Z pódia do galérie
Nora naspievala okolo štyridsať piesní. Medzi jej najväčšie hity patrili skladby V hlbokom tichu, Bronzové leto a Neveríš-uveríš. S tou poslednou bola v Malej televíznej hitparáde päťkrát na 1. mieste, čo bol vtedy veľký úspech. „Na súťaže som nemala šťastie – na Bratislavskej lýre som síce vystupovala, ale porota ma neocenila, dokonca kritici písali, že mám chrapľavý hlas. Vyčítali mi, že pri speve veľa tancujem, preto som neskôr privítala playback,“ spomína speváčka, ktorá profesionálne nespieva už od roku 1972. Bola jednou z mála speváčok, ktoré nemali vlastné LP ani CD. Po návrate zo ZSSR jej mala vyjsť vo vtedajšom Opuse konečne prvá platňa, mala pripravené piesne, no napokon sa to nezrealizovalo. Po zrušení kabaretného divadla nechcela byť sólovou, ale javiskovou speváčkou. Mala však smolu, ani táto jej túžba sa nikdy neuskutočnila. A tak sa po istom čase zamestnala v Galérii mesta Bratislavy – v Mirbachovom paláci, kde mala podľa nej za socializmu veľmi dobré miesto. Pripravovala hudobné koncerty a vystúpenia v galérii. No a tam ju po dvadsiatich dvoch rokoch oslovil Ivan Krajíček do Repete...


Návrat k spevu
Z ponuky Ivana Krajíčka sa tešila, pretože sa po rokoch stretli stará partia spevákov, ktorí vystupovali v rovnakom období. Neskôr však postrehla, že im dávali hanlivé označenie Repeťáci. „Mnohí speváci z Repete totiž s pesničkami vystupovali na mítingoch politických strán, čo sa mi nepáčilo, pretože s politikou som nechcela mať nič spoločné,“ rozpráva Nora Blahová. V galérii pracovala sedemnásť rokov. Keď po revolúcii jej miesto zrušili, robila v rôznych firmách sekretárku, učila desať rokov nemčinu na gymnáziu, a tak sa po rokoch vrátila k svojmu pôvodnému povolaniu. Po odchode zo školy ešte donedávna učila nemčinu súkromne, no keďže dnes frčí angličtina, má už len jediného žiaka. Nedávno si však splnila dávny sen a vydala prvé vlastné cédečko so svojimi hitmi a pridala naň štyri vlastné texty. Hudbu sleduje, aj mladých spevákov, len jej je ľúto, že vo všetkých televíziách a rádiách zrušili programy pre strednú a staršiu generáciu. Čo si však v televízii nenechá ujsť, to je hokej a tenis, ktorý miluje. Keďže sa musela vyrovnať s tým, že vlastné deti nikdy nebude môcť mať, hoci po nich túžila celý svoj život, vynahrádza si to tzv. platenými prechádzkami. „Vodím prváčence a  druháčence do ZUŠ,  a to ma napĺňa. Tieto deti mi dajú toľko radosti, optimizmu a dobroty... Mám radosť, že to, aj keď už v staršom veku, môžem zažiť. Keďže deti som nikdy nemohla mať, Boh mi aspoň takto doprial veľa detí, a ja sa im za to chcem odmeniť svojím spevom na koncerte populárnej hudby, ktorý chystajú v polovici mája,“ prezradila nám naša hostiteľka, ktorá nič vo svojom živote neľutuje a ak by sa znova mala rozhodnúť, či sa vyberie na spevácku dráhu, pravdepodobne by jej odpoveď znela: Áno. 



 

Autor: Alena Horváthová-Čisáriková
Foto: Dušan Kittler a archív N. B.

.

- - Inzercia - -