Napriek tomu, že je už niekoľko rokov televíznou tvárou, pôsobí ticho, skôr utiahnuto ako nápadne a o svojom súkromí odmieta komunikovať.
Možno aj preto, že si pred časom prežila peklo, keď bojovala o dcérkin život. A to ešte netušila, že zakrátko na to príde manželova nevera. ANDREA PÁLFFY-BELÁNYI sa však nevzdáva a začína znova. Po štyroch rokoch sa vrátila do práce a súčasne moderuje jednu akciu za druhou. Keď jej však ponúkli Ples v opere, bol to pre ňu šok...
Naposledy ste moderovali charitatívnu akciu Srdce pre deti a profesionálne. Čoho ste sa teda zľakli?
Už som niekoľkokrát povedala, že to bolo pre mňa príjemné prekvapenie, keď ma oslovili na moderovanie tohto prestížneho plesu. Pretože presne ako hovoríte, viac ako štyri roky som bola mimo pracovného kolotoča a tipovala by som, že oslovia niekoho viac známeho a mediálne prezentovaného...
Ples v opere ste moderovali po prvýkrát. Zúčastnili ste sa na ňom aj po prvýkrát? Ak nie, kto bol vtedy vaším partnerom – kto vás vytancoval?
Na Plese v opere som bola prvýkrát. Všeobecne na plesy chodím skôr pracovne, a tak si žiadnych partnerov neberiem. Keďže som aj teraz bola pracovať, garde som nepotrebovala.
Počula som od vašich kolegýň, že aj keď tak nevyzeráte, ste veľmi zábavný a spoločenský typ ženy. Kde alebo pri čom sa zvyknete najviac uvoľniť a doslova vyventilovať?
Kolektív, s ktorým pracujeme na príprave správ, je veľmi dobrý, redaktori aj ostatní kolegovia sú naozaj príjemní a zábavní a vždy sa v redakcii veľa nasmejeme. Ja sa práve v práci zvyknem odreagovať od ostatných problémov, ktoré treba riešiť.
Je o vás známe, že o svojom súkromí nerada hovoríte. Ste však televíznou moderátorkou, ktorá je na očiach verejnosti, musíte teda rátať s tým, že sa na vás novinári obrátia aj s otázkami tohto typu. Prečo sa im teda tak vyhýbate?
Neviem, prečo by som mala odpovedať na všetky otázky, jednoducho je okruh tém, ktoré sú výsostne súkromné. Chápem, že novinárov tie témy zaujímajú, a čitateľov možno tiež, ale je to môj život a mám právo sa rozhodnúť, do akej miery si súkromie budem alebo nebudem strážiť.
Pred takmer dvoma rokmi pretriasali médiá neveru vášho manžela – známeho hokejistu Žiga Pálffyho, od ktorého ste sa napokon odsťahovali. Doteraz ste sa však nerozviedli, aj keď vaša žiadosť o rozvod leží na súde... Našli ste si k sebe cestu, keďže máte spoločnú dcérku Saskiu?
Toto je presne ten typ otázok, ktoré sa týkajú len nás dvoch a našich rodín a nechce sa mi to riešiť pred celým národom.
Sľubujem, že už vás teda takýmito otázkami umárať nebudem, ale predsa len by ma zaujímalo, či viete odpúšťať, alebo ste, naopak, zásadová a rázna.
Rázna podľa mňa nie som, zásadová to áno, ale zároveň nemám problém odpúšťať.
Vrátim sa k tohtoročnému Plesu v opere, ktorý niektorí ľudia kritizujú, že je príliš honosný a nákladný a do minulého roka bol len pre pozvaných hostí. Aký je váš názor naň? Dali by ste 500 eur na vstupenku, aby ste pomohli dobrej veci – detskému kardiocentru?
Myslím, že áno. Napokon, aj keď ide človek na iný ples, musí si kúpiť lístok. Ten na Ples v opere bol teraz síce o niečo drahší, ale je to na správnu vec a mne sa páči, že sa to tento rok takto zaviedlo.
Ako moderátorka ste na ňom mali svoju premiéru. Vlani ho moderovala vaša jojkárska kolegyňa a tiež rodáčka z Košíc Adriana Kmotríková. Radili ste sa s ňou pred plesom? Čoho ste sa obávali najviac?
S Adrianou sa v práci míňame, keďže ja pracujem doobeda a ona večer, ale keď sme sa stretli na nakrúcaní programu Srdce pre deti, tak som sa, samozrejme, pýtala na jej skúsenosti. Najprv som riešila, v čom tam budem, teda výber návrhára a šiat, a potom som sa už sústredila na scenár a svoje texty a priebežne sa ich učila. Takže najviac mi záležalo na tom, aby som sa nepomýlila. Trémistka nie som, ale pocit zodpovednosti postaví človeka do pozoru.
Kto vám navrhol róbu? Mali ste možnosť si vybrať farbu, materiál, vniesť do nej vlastnú predstavu?
Áno, šaty sú presne podľa mojich predstáv. Vedela som približne, aký strih chcem, v talóne som mala viacero farieb, ale napokon som sa rozhodla pre červenú, keďže táto farba najviac súvisí s tohtoročnou charitatívnou zbierkou pre detské kardiocentrum. Z návrhárov som napokon oslovila Janku Gavalcovú, ktorá dokonale zhmotnila moje predstavy.
Máte vo svojom šatníku veľa spoločenských šiat alebo radšej využijete služby požičovní?
Malé večerné šaty v šatníku mám, ale večerné róby nie. Tie si požičiavam na akcie, ktoré moderujem. Neoplatí sa mi ich kupovať, keďže viackrát by som si ich tu v Bratislave nemohla obliecť.
Potrpíte si na módu? Aj vy, keď máte problém, zvyknete „povymetať“ butiky? Urobíte si jednoducho radosť a niečo si na seba kúpite?
Samozrejme, aj ja ako väčšina žien rada chodím do obchodov, mám zopár obľúbených, ale doslova povymetať ich nezvyknem. Ale sú situácie, keď si chcem urobiť radosť a kúpim si aj vec, bez ktorej by som prežila.
Na materskú ste odchádzali zo spravodajskej televízie TA3, no po materskej ste nastúpili do TV JOJ. Prečo? Veríte porekadlu – dvakrát do tej istej rieky nevkročím?
V mojom rozhodnutí pracovať v JOJ bola dobrá ponuka, ktorá mi vyhovovala najmä časovo, pretože mojou prioritou je stále dcérka, s ktorou chcem tráviť maximum času. Ale nemala by som problém vrátiť sa ani do tretice do TA3, ale tá ma v tom čase neoslovila. V tomto poverčivá určite nie som. Som však rada, že som zakotvila na Kolibe, lebo sa tam robí veľmi dobre a chodím s radosťou do práce.
Pochádzate z rodiny lekárnikov, no pôvodne ste študovali bankovníctvo. Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa k nemu vrátili, aj keď len ako moderátorka relácie s touto tematikou? Netúžite po vlastnej relácii?
Vyštudovala som síce ekonomický smer, ale keďže v tomto odbore nepracujem, asi ťažko by som si trúfla zaradiť sa medzi ľudí, ktorí sa tomu venujú od skončenia školy. Ale ako sa hovorí, človek nikdy nevie, kam ho život zaveje... A čo sa týka vlastnej relácie, túto oblasť neriešim, tak ako som si nehľadala ani pred rokom prácu a zrazu už rok pracujem, tak aj toto nechávam na osud. Momentálne som naozaj nadmieru spokojná s poludňajšími Novinami na Jojke, pretože sú pre mňa ako matku malého dieťaťa ideálne, čo sa týka pracovného času.
A ktorý krok považujete za rozhodujúci vo vašom doterajšom živote?
Všetky naše rozhodnutia, či už veľké, alebo malé, formujú náš ďalší život. Ale čo som sa naučila a skutočne to funguje, je, že všetko zlé je na niečo dobré.
Minulý rok vám nepriniesol zmenu v súkromí, no vrátili ste sa do práce. Čo očakávate od roku 2012?
Dúfam, že bude aspoň taký dobrý ako ten predošlý, a, samozrejme, v istých oblastiach života by mohol byť aj lepší...
Autor: ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
Foto: Ivona Orešková
Poslať nový komentár