Otvorená spoveď brata Zlatice Puškárovej

Zlatica žne úspechy, brat Peter dostáva údery titul.

Hoci sú to už takmer tri roky, čo sa bratovi televíznej moderátorky Zlatice Puškárovej Petrovi Puškárovi, krivo obvinenému z podvodu, podarilo očistiť svoje meno, keď špeciálny prokurátor zastavil trestné stíhanie, pretože bolo bezpochyby preukázané, že podvod sa nestal, nesie tento muž ešte stále bremeno z minulosti, ktorého sa pre viac ako osemročné prieťahy v konaní a zvláštne praktiky polície a prokuratúry nezbavil. Dokonca Ústavný súd SR uznal, že takéto konanie je neprimerane naťahované.
Len pred pár dňami stál Peter pred Okresným súdom v Nitre spolu s ďalšími obžalovanými za vymyslený skutok, ktorý sa mal stať v roku 2003. Bol obvinený po trestnom oznámení bývalého obchodného spoločníka, ktorý sa ho chcel takýmto spôsobom „zbaviť“ a zabezpečiť si tak beztrestnosť svojho konania v iných veciach.
Pre Petra Puškára malo toto prvé pojednávanie, ktoré pre neprítomnosť jedného z obžalovaných bolo preložené, aspoň jeden zásadný a pozitívny moment. Jediný údajný poškodený v tejto veci, ktorý dokonca nie je ani len osobou, čo podala trestné oznámenie, predložil písomné čestné vyhlásenie, že si celú vec vymysleli s úmyslom poškodiť Petrovi Puškárovi a vylákať od neho peniaze. Čo sa napokon aj podarilo. Peter Puškár si musel odsedieť vo väzbe celý rok a to v čase, keď jeho syn mal necelý rok a jeho družka najviac potrebovala jeho pomoc. „Nebyť tej basy, mohli sme teraz tvoriť šťastnú rodinu,“ vysvetľuje dôvody rozchodu s priateľkou.
Je až neuveriteľné, ako sa môže taký jednoduchý prípad, v ktorom je viacero pochybení najmä zo strany štátnych orgánov, vliecť už od roku 2003, a to sa ešte ani nezačalo súdne konanie. Za najzávažnejšiu považuje Peter Puškár skutočnosť, že „poškodený“ a ani jeho bývalý spolupracovník nevedeli uviesť, kedy a kde sa mal skutok stať. No i napriek tomu bola prokuratúra ochotná podať obžalobu. „A práve takúto nekvalitnú prácu polície a prokuratúry treba zmeniť. Nevinní ľudia sú stíhaní a tí, ktorí nakradli zo štátnych zákaziek a cez verejné obstarávania, sú nedotknuteľní,“ s rozhorčením uvádza Peter Puškár.
Peter Puškár stále verí, že existuje právo a spravodlivosť, aj keď asi nie na Slovensku. „Na Slovensku je to, žiaľ, tak, že aj keď tu existuje prezumpcia neviny a zo zákona treba hľadieť na každého obvineného ako na nevinného, kým nie je právoplatne odsúdený, u nás to tak nefunguje!“
Človeku behajú zimomriavky po tele, keď počúva tento príbeh. Peter Puškár je nielen vyštudovaným psychológom, ale dnes už aj magistrom práva. „Viete, väzba mi veľa vzala, ale aj veľa dala, avšak to môže pochopiť najmä človek, ktorý to zažije. Prinútilo ma to viac sa zaoberať právom. Po prepustení z väzby som chcel pokračovať v štúdiu politológie, ktorú mi pre väzbu prerušili, avšak v škole sa vyjadrili dostatočne jasne, že by nebolo vhodné, aby som tam naďalej chodil. Podal som si prihlášku na právo a úspešne som ho dokončil. Po piatich rokoch štúdia som si našiel miesto advokátskeho koncipienta v advokátskej kancelárii. Na vykonávanie tejto praxe je však potrebný súhlas Slovenskej advokátskej komory (SAK). Na moju žiadosť mi povedali, že síce môžem byť nevinný, ale keďže sú proti mne vedené trestné stíhania, nemôžem vykonávať prax. Rozhorčene sa teda pýtam, to už ani SAK nerešpektuje prezumpciu neviny?!“ Ďalej s miernym smútkom v hlase dodáva: „Viete, človeku je strašne ľúto, keď zistí, že päť rokov náročného štúdia možno vyjde nazmar len preto, že polícia a prokuratúra nekonajú podľa zákona. V súčasnej dobe komora odmieta môj zápis ako advokátskeho koncipienta do zoznamu, a to až dovtedy, kým nebude v mojich veciach právoplatne rozhodnuté.“


Rok vo väzbe za nič
A čo sa vlastne pred rokmi stalo? Keď sa bývalý spolupracovník Petra Puškára s ním raz nepohodol, rozhodol sa, že ho bude vydierať. Na základe jeho trestného oznámenia a aktívnej práce polície Petra Puškára a ďalších desiatich ľudí obvinili zo dňa na deň z podvodu, ktorý, ako sa neskôr dokazovaním ukázalo, sa nikdy nestal. „Pamätám si to ako dnes, bol som na základnej vojenskej službe, keď zrazu o 5.55 hod. veliteľ zakričal moje meno. Nikdy nezabudnem, ako z dodávky vyskákali kukláči, hodili ma o auto, rozkopli mi nohy a dali mi putá. Potom mi zaviazali oči, aby som nič nevidel a hodili ma do auta. Najprv som si myslel, že ma uniesli, ale ocitol som sa na oddelení polície v Banskej Bystrici, kde mi prečítali obvinenia. Vedel som, že sú to výmysly, dokonca som začínal mať pocit, že ide o humoristickú reláciu, také absurdné mi to pripadalo. Po čase som však pochopil, že je to celé narafičené. Predpokladal som však, že na Úrade boja proti korupcii pracujú špecialisti a musia vedieť, že to, čo je v uznesení, sú totálne nezmysly. Nebudem to celé vysvetľovať, aj tak to ľudia nechápu, ale ako sa neskôr ukázalo, mal som absolútnu pravdu. Veril som, že príde policajt, ktorý rozumie ekonomike a do týždňa sa to zmetie zo stola a nakoniec budú trestne stíhané osoby, ktoré ma krivo obvinili. Namiesto toho prišiel zakomplexovaný policajt, ktorý ani nepoznal právo a bol presvedčený o svojej bohorovnosti. A tak sme teda strávili rok vo väzbe. Našťastie, tento policajt už nie je policajtom, bol to naozaj omyl policajného zboru. Dokonca som sa stretol s človekom, ktorý robí policajtom psychotesty a sám mi povedal, že vie, o koho ide, a tento policajt nemá osobnostné a charakterové vlastnosti na to, aby mohol vykonávať túto prácu. Keby som mal povedať všetko, čo som si vytrpel a ako sa úmyselne proti nám postupovalo, bolo by to na celú knihu. Najskôr som si myslel, že to je zlý vtip, potom, že sa to rýchlo vysvetlí a ja dokončím základnú vojenskú službu a budem sa môcť naplno profesionálne ako vojenský psychológ,venovať tomu, čo ma baví,“ povedal.
No nestalo sa tak. Namiesto toho rok videl vonkajší svet len cez mreže. „Ten, kto to nezažil, si� nevie ani predstaviť, aké to je, keď ste zavretý na ploche s veľkosťou 2x4 metre, vychádzky máte hodinu denne, aj to zase len na betóne o niečo väčšom, ako je cela, a teplú vodu vám pustia len na päť minút ráno, a to ste pritom nič zlé nespravili, právoplatne ste odsúdený neboli. Najhoršie na tom však bolo, že návšteva bola povolená len raz do mesiaca, aj to iba na polhodinu. Nemohol som sa ani len dotknúť svojich detí, objať ich. Čas vo väzbe sa nedá k ničomu prirovnať! Vyšetrovateľ mi dokonca zakázal účasť na bohoslužbe! Nechcite vedieť, ako vás odsúdi okolie, hneď ako sa dozvie z bulvárnych článkov, z čoho vás obvinili. Neviem si predstaviť, ako sa musela cítiť moja dcérka, ktorej sa deti v škôlke neustále vysmievali, že jej otec sedí v base. Bolo to hrozné obdobie môjho života a ešte stále cítim zo strany okolia, že viac veria klamstvám a senzáciám bulvárnej tlače ako reálnej skutočnosti,“ opísal svoje pocity.
Na otázku, ako vnímalo okolie tieto udalosti, odpovedal: „Viete, moji najbližší a v podstate všetci, ktorí ma poznajú, hovoria, že je to neuveriteľné a obdivujú moju húževnatosť a odhodlanie bojovať za spravodlivosť. Poznajú ma ako človeka, ktorý rád pomáha ľuďom a nikdy nikomu neublížil. Vedia o mne, že som ctižiadostivý workoholik a perfekcionista, avšak naučiť sa takto fungovať si vyžaduje veľa času, no najmä úsilia a pevnú vôľu. Môj bežný pracovný deň má osemnásť hodín, mnoho vecí zanedbávam kvôli práci a teraz aj kvôli novovzniknutej politickej strane,“ pousmeje sa Puškár. „Mám najlepších rodičov na svete, ktorí ma vždy podporovali a aj v časoch, keď boli problémy, stáli na mojej strane. Keby som ich nemal, ani si neviem predstaviť, kde by som teraz bol. Sú to naozaj veľmi dobrí ľudia a veľmi sa ich dotkli spomínané udalosti,“ dodal.
Až po roku vo väzbe a štvorročnom dokazovaní bolo voči Puškárovi zastavené trestné stíhanie za vymyslenú trestnú činnosť. Ďalších osem rokov sa ťahá vec, kde už bolo samotným poškodeným čestne prehlásené, že bola vymyslená. „Ja som však stále obžalovaný. Ako je to možné? Opäť sa nič nedeje, nikto nič neskúma! Podľa mňa by prokurátor ihneď mal vo veci konať.“ Niet sa ani čo čudovať, že brat nekompromisnej televíznej moderátorky stratil dôveru v právny systém na Slovensku. „Z určitého uhla pohľadu si pripadám ako Ján Čarnogurský, ktorý v minulom režime tiež strávil neoprávnene vo väzbe niekoľko mesiacov a ako právnik to musel pociťovať ako veľkú krivdu zo strany právneho systému. Neskôr sa aj on pričinil, aby ten systém smeroval k lepšiemu,“ a dodáva: „Človek, ktorý už raz pracuje s právom, verí v spravodlivosť a akékoľvek neprávosti ho o to viac bolia, pretože ich vníma osobnejšie.“ Peter Puškár, ktorý sa dnes dokonca chce usilovať o post v rezorte ministerstva vnútra alebo ministerstva spravodlivosti, sa snaží každý deň očistiť svoje meno. Jeho kauzy mu veľmi negatívne zasiahli do života.
Aj preto má Peter Puškár politické ambície a stál pri založení politickej strany PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ. Obsahom jej programu je okrem iného aj podstatné skrátenie dĺžky súdnych procesov. „Očakávam, že v predvolebnom boji môžu médiá vyťahovať proti mne tieto alebo iné klamstvá, ja sa však nevzdám a budem bojovať nielen za seba ale aj za budúcnosť našich detí, pretože sa držím zásady, že právo má platiť pre všetkých a že bohatí a mocní nesmú stáť nad zákonom.“

�

Autor: IVETA MALÁ,
Foto: archív P. P.