Dnes je pondelok, 18.december 2017, meniny má: Sláva
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Petra potrebuje perspektívu

jún 04, 2014 - 22:20
Mladá žena s ťažkým zdravotným postihnutím žije od narodenia u rodičov. Tých však začína trápiť jej budúcnosť. Existujú u nás zariadenia, ktoré umožňujú postihnutým žiť v prirodzenom prostredí?
Petra nám radostne ukazuje črepník, do ktorého vysiala semienka aksamietnice. Predvedie, ako paličkovaním tvorí obrázky z farebných motúzikov. Ďobká prstom do klávesnice počítača. Artikuluje ťažko, ale pochváli sa, že bola so svojou asistentkou na prechádzke, nakupovali a potom varili. Prezradí, že najradšej zo všetkého má, keď sa niekam ide – má rada výlety, teší sa, keď sa niečo deje...
Má tridsaťjeden rokov a jej mama doteraz nezabudla na ten pocit poníženia, keď jej posudkový lekár hovoril: „Dajte to do ústavu! To nemôžete mať doma!“
„Hovoril jej TO! Akoby ani nebola človek ... Ale je to moja dcéra! A ja som si nevedela predstaviť, že by som ju dala od seba preč,“ rozpráva Stefi Nováková. 
Ako predčasne narodené dieťa s nezrelými pľúcami mala Petra po pôrode problémy s dýchaním, čoho dôsledkom bolo nedokrvenie mozgu a nenávratné poškodenie mozgových buniek. Mala zostať navždy ležiaca, odkázaná na cudziu pomoc a podľa mnohých ľudí, vrátane lekárov, by boli rodičia najlepšie urobili, keby ju umiestnili do ústavu. 
Rodičia sa rozhodli o dcéru starať doma, hoci to bolo v čase, keď sme u nás pojem integrácia takmer nepoznali a ľudia s postihnutím boli pred očami verejnosti viac-menej skrytí. 
Po štyroch rokoch „materskej“ sa Stefi Nováková vrátila do práce. Ako zdravotná sestra pracovala na zmeny, pri dcére sa striedali s manželom a pomáhala im aj jej mama. 
 
Zmeny
Stefi Nováková bola jednou zo zakladateliek Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Malackách, vyštudovala sociálnu prácu, spoluzakladala Dom Svitania v Jakubove, kde bol denný stacionár pre deti s postihnutím a chránená dielňa. Stacionár pre deti už nefunguje, ale chránená dielňa stále dáva prácu osemnástim zdravotne postihnutým ľuďom z okolia. Stefi Nováková je jej riaditeľkou a popri tom je aj predsedníčkou Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR (ZPMP v SR). Uznáva, že za ostatných dvadsať rokov sa u nás mnoho zmenilo. Dnes by už dieťa s podobným postihnutím, ako má jej dcéra, malo šancu, že ho prijmú do integrovanej materskej školy a základná škola by už zrejme neodmietla jej prijatie. Podľa súčasného školského zákona už neexistujú nevzdelávateľné deti – každé má mať možnosť vzdelávať sa primerane svojim možnostiam. 
 
Pestrý život
Petra napokon do školy nastúpila – prváčkou sa stala ako dvanásťročná súčasne so svojou o šesť rokov mladšou sestrou Ninou. „Až v Skalici sme našli  zariadenie Zelený dom, kam sme ju vozili na týždňový pobyt. Tamojšia špeciálna škola sa už nebála prijať ju a ona tam absolvovala deväť ročníkov,“ vysvetľuje mama. Ťažko postihnuté dievča sa nenaučilo čítať ani rátať, ale zdokonalilo sa v komunikácii, vie opísať obrázky, získalo viacero zručností a najmä pocit „dôležitosti“, že chodí do školy.
Keď mala osemnásť, skončila Petra školu a prejavila záujem byť doma. V tom čase už existoval zákon, ktorý umožňoval osobnú asistenciu a ona sa stala jednou z prvých ľudí s mentálnym postihnutím, ktorým túto službu schválili, aj keď rodičia museli opakovane argumentovať, že ich dcéra je síce ťažko postihnutá, ale schopná prejaviť svoje želania a potreby. 
Vďaka rodičom, sestre a osobným asistentkám, ktorých sa už vystriedalo viacero, môže žiť Petra v rodine a mať deň vyplnený rôznymi aktivitami. 
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
Podobné články:
 
 
 
Pripravila: ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: Dušan Kittler a archív I. M.

- - Inzercia - -