Najnovší film Brucea Robinsona s Johnnym Deppom s názvom Rumový denník je zvláštnym, chvíľami až znepokojivým a určite ťažko zaraditeľným zážitkom, keďže nejde ani o komédiu, ani o psychologický film či romantický príbeh, ale o akúsi zvláštnu autobiograficko-dobovú snímku zmiešanú z viacerých vrstiev ako taká sladká, ale aj opojná rumová torta. Do San Juanu, hlavného mesta Portorika, prichádza mladý novinár Paul Kemp (Johnny Depp).
Ako jediný uchádzač o miesto v miestnom anglicky písanom a postupne krachujúcom plátku je konfrontovaný s realitou podivného mesta. Na jednej strane ulice tu stoja žobrajúce deti, na druhej sa pri bazéne hotela opaľujú tuční americkí turisti. Paul sa ubytuje u kolegu novinára (Michael Rispoli), pričom vo vedľajšej spálni žije zvláštny človek, fanúšik kohútích zápasov a Adolfa Hitlera, ktorý v noci páli vlastnú pálenku. Paulovi nie je práca príliš po chuti, najmä keď je nútený robiť pre skupinu podnikateľov, čo chcú jeho dočasný domov premeniť na rušné letovisko. Nielen to ho núti čoraz viac a viac piť a potom nečinne vylihovať na pláži s milionárom Sandersonom (Aron Eckhart) a jeho krásnou priateľkou Chenault (Amber Heard). Nemyslite si však, že film je o nádejnom mladom alkoholikovi, ktorý svoj talent utápa na dne pohárika. Nie je ani kritikou sociálnej nerovnosti, imperializmu USA či negatívnou pohľadnicou o zlom vplyve médií na život človeka. Kľúčom k jeho pochopeniu je meno autora námetu Huntera S. Thompsona, ktorý bol nielen skvelým spisovateľom a brilantným novinárom, ale po celý život i človekom, ktorý bojoval so závislosťami od alkoholu a drog. A bol taktiež blízkym a dobrým priateľom Johnnyho Deppa, pre ktorého sa úloha Paula Kempa stala viac-menej vecou osobnej odvahy a cti, pretože ňou vystaval svojmu priateľovi ďalší pomníček. Práve kvôli Deppovi sa na tento film oplatí ísť pozrieť, pretože jeho herectvo sa nedá nazvať inak ako milimetrovo presným, vo svojich kolegoch však má skvelých nahrávačov. Rovnako vynikajúca je aj výprava, dokonalá je hudba, kamera a poteší aj absolútna autentickosť prostredia. Jediné, čo film trochu kazí, je jeho zbytočný happy end, po ktorom tvorcovia siahli asi aj preto, aby sa nám z toho mora rumu, čo sa vo filme vypije, nekrútila hlava a pochopili sme, že nie všetko sa musí v živote len nenávratne pokaziť a sú aj dni, keď slnko takmer nezapadá...
Autor: ANDRIJAN TURAN
Foto: archív
Poslať nový komentár