Dnes je sobota, 20.apríl 2019, meniny má: Marcel
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Poštárka Diridonda

jún 11, 2012 - 13:37
Vari najznámejšou obyvateľkou Nového Mesta nad Váhom je HELENA VRTICHOVÁ, ktorá už vyše tridsať rokov nosí jeho obyvateľom nové správy. „Ak ma o to požiadajú, niekedy im aj zaspievam,“ dodáva poštárka Diridonda, ako ju tu miestni volajú.

 

Pred vyše štyridsiatimi rokmi začínala totiž v Prahe ako speváčka a príležitostne spieva dodnes.

Poštovou doručovateľkou je v rodnom Novom Meste nad Váhom už  tridsaťjeden rokov. Dokonca býva aj v poštárskej bytovke, rovno za svojím pracoviskom. „Do práce mám síce dva kroky, ale má to aj nevýhodu. Keď sa mi podarí skôr poroznášať poštu, kolegovia vidia, že som už doma,“ posťažovala si naša hostiteľka, ktorá tu žije aj so svojím partnerom. Ani ona, podobne ako ostatné speváčky jej éry, nežije minulosťou. Na stenách sme nevideli žiadne fotografie z jej úspešnej speváckej kariéry, žiadne ocenenia. Dokonca sa nám priznala, že aj Detviansku Zlatú ružu, ktorá rozhodla o tom, že sa niekoľko rokov bude venovať nie učiteľskému povolaniu, ktoré si pôvodne zvolila, ale spevu, vyhodila. „S priateľom sme sa sťahovali z dvoch domov do dvojizbového bytu, museli sme urobiť poriadky,“ dodáva na vysvetlenie, keď sa domáham vidieť jej ocenenie z roku 1969. V obývačke, kde nás usadila, nám však do oka padol starý klavír, aký dodnes vidno v štýlových kaviarňach. Nemá ho tam však ako dekoráciu. Keďže príležitostne spieva a účinkuje aj v hudobných zoskupeniach, okrem poštárskeho bicykla a tašky je to jej ďalší pracovný nástroj.  


Pražská kariéra
Helena Vrtichová vyrastala v hudobníckej rodine. Mamička síce pracovala ako lekárka, ale rada a dobre spievala, hudbe sa venovali aj dvaja súrodenci. Sestra bola prvou čelistkou v Slovenskej filharmónii, dokonca hrala v orchestri v Malage. „Otecko bol nevidiaci, ale skvelý hudobník – živil sa ladením klavírov. Z jeho podnetu som vyštudovla hru na husliach aj klavíri, no ťahalo ma to k populárnej hudbe, ktorú nemal rád. V roku 1968 som začala študovať v Modre na Strednej pedagogickej škole, no v druhom ročníku som to nechala. S podporou sestry a mamy som sa totiž tajne prihlásila na Detviansku Zlatú ružu, ktorú som vyhrala. Otec sa to dozvedel z rádia. Keď som prišla domov, povedal mi: ,Síce mečíš ako koza, ale gratulujem ti, dá sa to počúvať.' Názor na tento druh hudby však nezmenil ani neskôr,“ spomína Helena. Na základe tohto víťazstva ju pozvali do Jihlavy na súťaž Zlatý řetěz, kde skončila druhá. Tam si ju všimol dirigent Josef Vobruba a ponúkol jej spoluprácu v Prahe, no najmä pieseň Pražská holka. Táto americká country pieseň s českým textom sa stala obrovským hitom a naštartovala jej kariéru. „Mala som možno šťastie, že som v tom čase zaplnila miestečko po Yvonne Přenosilovej, ktorá práve emigrovala, a ja som mala podobný hlas. A možno som bola aj iná – s okuliarmi, večne v nohaviciach, nenamaľovaná, so žiadnym špeciálnym účesom. Mala som totiž problém, že mi nič nedržalo, keďže som bola prirodzene brčkavá. Vzhľadom – tým afroúčesom – ma prirovnávali k americkej prosocialistickej aktivistke a feministke Angele Davis, ktorá bola vtedy veľmi populárna. Na vystúpenia mi často dávali parochne, čo sa mi nepáčilo, ale, žiaľ, musela som to rešpektovať, lebo stačilo trocha vlhka a účes bol fuč. Chceli mi zakázať aj okuliare, no to nešlo, lebo od štrnástich som mala štyri dioptrie. Okuliare sa stali napokon mojím imidžom – tak si ma ľudia pamätali a vedeli ma dešifrovať. V Prahe ma volali brílatá strapatá holka.“ 

Po rozvode prestala spievať
Hoci Helena spievala v Prahe po česky, hrdo hovorievala, že je Slovenka z Nového Mesta nad Váhom. Začínala v novovytvorenom súbore ÚV SZM Plameny, kde spievala s Jirkom Štedroňom a Janou Matysovou. Keď sa po štyroch rokoch rozpadli, hosťovala u Ringa Čecha s Jirkom Schelingerom, spievala s Milanom Drobným, robila s Františkom Janečkom a jeho Krokmi, kde ju vystriedali Jana Kratochvílová a Michal David. Často tiež hosťovala v rôznych hereckých zoskupeniach. Keďže v Česku vždy bodovali Slovenky, zaviedla som reč aj do týchto vôd a Helena bola aj v tomto smere otvorená: „Mala som tam dva vážnejšie vzťahy, ktoré sa, žiaľ, neskončili dobre. Prvým priateľom bol filmový asistent, druhým pilot. Jirka Štedroň neprichádzal do úvahy – v tom čase už chodil s krásnou modelkou Miladkou, ktorú sme všetci rešpektovali. Ani by nebolo dobré začať si s niekým vo vlastnej kapele. Hovorilo sa – co je v domě, není pro mně...“ Helena dvakrát skúšala šťastie aj na Bratislavskej lýre, ktorú považuje spolu s festivalom v Berlíne, kde spievala pred osemtisíc ľuďmi, za jeden z vrcholov. Odkedy jej v roku 1977 Orchester Miloša Oberuča ponúkol naspievať pieseň Diridonda v Bratislave, častejšie sa vracala na Slovensko. V roku 1979 sa vydala za spolužiaka a suseda z Nového Mesta nad Váhom. „Keďže žiarlil na moju kariéru, prestala som spievať. Ani toto rozhodnutie však naše manželstvo nezachránilo a po piatich rokoch sme sa rozviedli. Ja však mám rada výzvy. ,Vďaka’rozvodu som sa naučila dojiť, kosiť na pozemku rodičov– bola som totiž donútená gazdovať na tom, čo som mala. K spevu som sa však už nechcela vrátiť. Keďže som nemala ukončené stredoškolské vzdelanie a nelákala ma ani práca za pásom či v úrade, prihlásila som sa na poštu, kde som chcela robiť doručovateľku. Bola som zvyknutá na kontakt s ľuďmi, a táto práca sa mi zdala byť primeraná k mojej povahe.“ Poštovú doručovateľku robí doteraz a veľmi si to pochvaľuje – je na čerstvom vzduchu, jazda na bicykli je zároveň istým druhom športu, no a takto „lieta“ už tridsaťjeden rokov. V súčasnosti ju tu však poznajú nielen ako poštárku, ale aj speváčku. K spevu by sa možno už nikdy nevrátila, keby v roku 1993 neprišla pozvánka Ivana Krajíčka do jeho Repete.


Návrat k spevu
„Jeho ponuke som sa pravdupovediac zľakla, keďže som tuhá fajčiarka a nevedela som, čo tie hlasivky urobia. Azda prvýkrát v živote som si ich rozcvičovala, poctivo som trénovala. Otec v tom čase už nežil a mama mala o mňa obavy – bála sa, aby som nebola po toľkých rokoch sklamaná. Keď som prvýkrát vystúpila v Repete, na pošte som sa k tomu nepriznala, malo to byť prekvapenie. No a s piesňou Diridonda som dokonca vyhrala. Táto pieseň mi bola asi súdená, s ňou som stratila svoje poctivé meno Helena. Dodnes, keď roznášam poštu, kričia po mne: Pani Diridonda! Niekedy ju už aj nenávidím, no na vystúpeniach ju stále žiadajú: Helena, nezabudnite dať Diridondu! Čo mám robiť,“ priznáva Helena, ktorá po zrušení Repete popri práci spieva príležitostne dodnes. Niekedy zaspieva aj pri roznášaní pošty – napríklad na Silvestra pridá koledu, poteší, keď má niekto narodeniny, dokonca už spievala v Bratislave aj v travestyšou, do ktorej ju oslovila istá Claudia. „Pokiaľ ma budú ľudia volať, dovtedy budem spievať. Robí mi to radosť a zíde sa aj koruna navyše,“ hovorí. Na svojom konte má z minulosti deväť malých platní, jedno cédečko nahrala po návrate so slovenskými piesňami, no a ako hovorí – nedávno sa zbláznila a naspievala slávne české hity známych spevákov. Helena, ktorá v decembri oslávi okrúhle životné jubileum, hudbou naozaj žije. Po štyridsiatich rokoch vytiahla aj husle a pridala sa k miestnemu malému komornému orchestru, kde v súčasnosti hrá prvé husle, hrá aj v komornom orchestri slovenských učiteľov so sídlom v Trenčianskych Tepliciach. Popritom stíha vedomostné súťaže v televízii, číta knihy, pozerá filmy a mení koníčky. „Mala som túžbu mať aj deti, no, žiaľ, nemohla som ich mať, možno to bola daň za roky koncertovania v Prahe. V rodine ich však máme dosť, takže som nimi obklopená stále. Mojím veľkým snom je spraviť ešte jeden koncert s kapelou Pavla Zajačka a pozvať si tam ľudí, ktorí ma majú radi a ktorých mám rada aj ja,“ prezrádza na záver naša sympatická hostiteľka, ktorá už devätnásť rokov žije v spokojnom partnerskom vzťahu s priateľom, bývalým inštalatérom, s ktorým sa zoznámili na Zelenej vode. Nemali potrebu svoj vzťah spečatiť, keďže aj on má za sebou jedno manželstvo. V ich spoločnej domácnosti je hviezdou, samozrejme, Helena a on jej s láskou robí nielen šoféra, ale aj zvukára či manažéra. „Čo by som vám ešte povedala... Chlapovi som verná... Napíšte tam, že som inak slušná holka...“ s úsmevom urobila bodku za naším stretnutím Helena Vrtichová.





Alena Horváthová-Čisáriková
Foto: Dušan Kittler a archív H. V.

- - Inzercia - -