Od oscarového scenáristu a režiséra Alexandra Payna už zopár rokov jeho kolegovia či fanúšikovia očakávajú kvalitu a aj svojím novým filmom tento tvorca ukazuje, že zasa má čo povedať, keď boduje snímkou Deti moje.
Režisér a spoluscenárista Payne nás tu poľahky presvedčí, že rodinný príbeh nemusí byť len gýčovitou ilustračkou ideálnej americkej reality, ale môže ponúknuť aj vtip, nadhľad, poučenie a smiech cez slzy. Payne nás postaví pred situáciu, ktorú Mattovi Kingovi (skvelý George Clooney) nikto nemôže závidieť.
Jeho pokojný havajský život sa zosype ako domček z kariet vo chvíli, keď manželka skončí po autonehode v kóme, z ktorej sa už nepreberie. Matt, „záložný“ rodič desaťročnej, predčasne premúdrelej Scottie a sedemnásťročnej rebelky Alexandry, sa tak dostáva do šlamastiky, v ktorej asi nikdy nechcel byť.
Ako si má preboha poradiť s výchovou nezvládnuteľných dcér, má im povedať, že ich mama sa už nepreberie? A čo si počať s nepríjemným faktom, ktorý mu prezradí jeho ratolesť, že jeho manželka havarovala v aute na romantickom výlete s milencom?
Matt sa rozhodne chlapíka vyhľadať, hoci netuší, čo si s tým všetkým počať. Na tejto ceste spoznáva, kto sú jeho dcéry a že rodina je tým jediným drahocenným pokladom, ktorý má...
Payne nestavia len na svojej silnej scenáristickej skúsenosti, ale adaptuje slávnu predlohu najmä tým, ako sa skvele pohráva s vyhrotenými emóciami, čo vo filme perfektne zaberá.
Obsadenie Clooneyho bolo vysnívaným prianím autorky predlohy K. Hemmingsovej a nielen on je vo filme herecky skvelý. Silnou stránkou filmu je okrem výkonu hercov aj to, že opisuje príbeh, ktorý si poľahky vieme preniesť aj do našej reality a dokážeme sa taktiež vcítiť do pocitov, snov a túžob jeho hrdinov.
Aj keď nie všetko je vo filme perfektné a mohli by sme zapochybovať o sladkasto gýčovitej hudbe, úlohe rozprávača či niektorých patetických momentoch, ako celok je film nadpriemerný, silný, zaručene zábavný a osloví celú rodinu, čo je v dnešnej dobre vždy výhra a tak nečudo, že už získal aj Zlatý glóbus a neminie ho asi ani kandidatúra na Oscara.
Autor: Andrijan Turan
Foto: Bonton Film
Poslať nový komentár