Počas nedávneho priameho televízneho prenosu relácie Legendy popu, venovanej Marike Gombitovej, kamera niekoľkokrát zachytila v hľadisku aj tvár prešediveného muža.
Rovnako ako ostatní diváci veľmi intenzívne prežíval emóciami nabitú atmosféru a zdieľal spoločné želanie – aby sa Marika opäť vrátila zo svojej izolácie, aby sme jej hlas mohli počuť nielen cez telefón... Na rozdiel od iných sa však JÚLIUS HRON pokúsil tomu aj aktívne napomôcť.
„Marika je perfekcionistka a určite sa nevráti pred publikum, kým nebude presvedčená, že je dostatočne vo forme. V tejto chvíli nám však nejde stoj čo stoj o to, aby opäť začala vystupovať. Chceme jej predovšetkým pomôcť, aby sa prestala izolovať a žila plnohodnotným životom,“ vysvetľuje Július Hron.
Podnikateľ, ktorý pre legendárnu speváčku kúpil byt.
Ako a prečo k tomu prišlo?
„Spoznali sme sa cez Úsmev ako dar. Zažil som, ako neskutočne veľa Marika dávala deťom z detských domovov.
Zbožňovali ju, pri jej vystúpeniach vždy zavládla v sále atmosféra neuveriteľného súzvuku duší, ako keby medzi speváčkou s hendikepom a tými deťmi, ktorých hendikepom bol nedostatok rodičovskej lásky, existovalo zvláštne prepojenie.
Po jej vystúpení vždy stáli desiatky detí v rade na autogram a v rukách stískali drobné darčeky, ktoré pre ňu pripravili.
Povedal som si, že Marika rozdala veľa radosti a zaslúži si, aby aj ona niečo dostala,“ rozpráva majiteľ úspešnej firmy, ktorá sa už dvadsať rokov venuje predaju áut.
Prakticky celý život Júliusa Hrona je však poprepletaný s osudmi detí z detských domovov a dodnes neprestal pracovať v organizácii, ktorá im pomáha a ktorú pred mnohými rokmi zakladal.
Manažér bez koruny
História koncertov Úsmev ako dar je dostatočne známa, preto len stručne opakujeme: na začiatku bola partia šoférov Slovenskej televízie, ktorí začali navštevovať detský domov v Holíči, kde jeden z kolegov vyrástol. Tam organizovali prvé vianočné besiedky, na ktoré pozývali ako hostí známych spevákov či hercov.
Neskôr si trúfli preniesť koncert do Bratislavy a pozvať naň deti nielen z Holíča, ale i z ďalších detských domovov. Úsmev ako dar bol v časoch socializmu jediným benefičným koncertom a účinkovať na ňom sa postupne stalo medzi špičkami našej populárnej hudby priam prestížnou záležitosťou.
Každý, kto niečo znamenal, sa tu chcel objaviť. K najskalnejším patril Peter Nagy, medzi prvými bol Meky Žbirka, s ktorým Julo Hron vyrastal na jednom bratislavskom dvore.
Z člena partie šoférov sa Július Hron prepracoval na ich šéfa, neskôr bol vedúcim technického oddelenia a po revolúcii vedúcim odboru dopravy v Slovenskej televízii.
V roku 1991 založil vlastnú firmu Auto-Impex a o rok neskôr odišiel z televízie. No popri všetkých svojich šéfovských a neskôr aj podnikateľských aktivitách sa stále venoval aj Úsmevu ako dar, ktorý sa zmenil na občianske združenie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov. Julo Hron zostal jeho podpredsedom a dlhé roky si nechal „pod palcom“ práve organizovanie koncertov.
Okrem vianočného sa neskôr začali organizovať aj ďalšie dva – a on si spočítal, že dovedna organizoval viac ako sto veľkých koncertov.
Rád pripomína, že ho zvykli nazývať manažérom bez koruny, lebo všetci účinkujúci vystupovali – s radosťou – bez nároku na honorár.
Nezabudnuteľné vystúpenia
„Prostredníctvom mojej prvej manželky som sa spoznal s Evou Koželovou, ktorá bola nielen jej, ale i Marikinou dobrou kamarátkou.
Pochádza rovnako ako Marika z východného Slovenska, vždy bola jej veľkou fanúšičkou a stala sa aj jej oddanou spoločníčkou. Spolu s ňou prežívala nielen úspech, ale aj ťažké obdobie po havárii, starala sa o ňu pri cestách do zahraničia, kde Marika absolvovala operácie.
Eva ako temperamentná východniarka dokázala Mariku zmobilizovať, dodávala jej energiu,“ spomína Július Hron.
„Práve ona sprostredkovala aj Marikino účinkovanie na našom koncerte. Celkovo sa to podarilo trikrát a v roku 1997 na pätnástom ročníku vystúpila dokonca spolu s Jankom Lehotským a Mekym Žbirkom. Bolo to po rokoch historické, nezabudnuteľné vystúpenie dávno rozpadnutej skupiny Modus.“
Odvtedy zostal Július Hron s Marikou Gombitovou v občasnom kontakte, prostredníctvom Evy ho nikdy nezabudla pozvať na svoj koncert či krst cédečka, posielali si navzájom blahoželania k sviatkom.
Nový život
Eva Koželová bola pri Marike po celé roky, ale potom odišla do Košíc doopatrovať rodičov.
Speváčka v tom období nevystupovala, celkom sa uzatvorila pred verejnosťou, prestala opúšťať svoj petržalský byt.
Od roku 2002 prakticky prerušila kontakty s vonkajším svetom.
„Pred štyrmi rokmi som sa náhodou stretol s Evou,“ spomína Július Hron. „Vrátila sa do Bratislavy a uvažovala, čo bude robiť.
A tak sme sa dohodli, že skúsime dajako spoločne pomôcť Marike, aby sa vrátila do plnohodnotného života. Zdalo sa mi, že dôstojný, pohodlný byt, kde sa bude dobre cítiť, by jej urobil radosť. Kúpila ho moja firma s tým, že Marika tu bude mať doživotné právo bývať. Eva Koželová s mojou manželkou Majkou s láskou a veľmi starostlivo zariaďovali byt v novostavbe tak, aby tu mala Marika všetko potrebné vybavenie, možnosť pohybu aj tvorby.
Trvalo však tri a pol roka, kým sa doňho presťahovala. Boli to roky pochybností a presviedčania. Na Mariku mala veľmi silný vplyv jej vtedajšia opatrovateľka, ktorá ju izolovala od okolitého sveta. V polovici minulého roka sa situácia vyhrotila, opatrovateľka odišla a o Mariku sa začala starať ďalšia východniarka a dlhoročná šéfka jej fanklubu Andrea Pakesová.
Strieda sa s Evou, ktorá zostala oddanou kamarátkou, spoločníčkou, motorom, ktorý poháňa Mariku. A na jeseň minulého roka konečne došlo aj na sťahovanie.“
Marikin zdravotný stav nie je najlepší, po deviatich rokoch, keď neopustila svoj byt, bolo sťahovanie veľkou zmenou v jej živote a je to pre ňu dosť náročné obdobie.
Len pomaly sa odhodláva otvoriť sa svetu a neprijíma návštevy. Aj s Julom Hronom je v kontakte len prostredníctvom Evy a telefonátov.
„No boli by ste prekvapení, aká je Marika v tých rozhovoroch živá, aká je zhovorčivá.
A aj keď sa s ľuďmi nestretáva, nezabudne napríklad poslať darček k Vianociam. Telefonovali sme si hneď po polnoci na Nový rok a želali si navzájom všetko najlepšie.“
To, či a kedy sa Marika vráti k svojmu publiku, však Július Hron v tejto chvíli nerieši. „Mojím cieľom je najmä to, aby sa jej vrátila radosť zo života a mohla ju neskôr opäť rozdávať iným.
Som rád, že mi osud doprial, aby som to mohol zorganizovať,“ hovorí.
Sen sa menil na skutočnosť
Osudu je tento muž vďačný za to, že mohol pomáhať aj iným. Jeho firma sa rozrastala – momentálne má viac ako dvesto zamestnancov a venuje sa predaju aj servisu osobných i nákladných áut.
No aj popri riadení firmy si nachádzal čas pre Úsmev ako dar, ktorý sa stal súčasťou života celej jeho rodiny.
Ak to bolo potrebné, pri koncertoch pomáhala jeho manželka Majka aj obe ich deti.
Postupom času však Július Hron organizáciu koncertov prenechal mladším nasledovníkom a posledných desať rokov zasvätil práci na transformácii detských domovov na domovy rodinného typu.
Toto obdobie hodnotí ako najkrajšie vo svojom živote, pretože to bola práca, pri ktorej sa sen menil na skutočnosť. Považuje za šťastie, že mohol byť pri tom.
„Bodaj by sa nám tak darilo aj v školách,“ povzdychne si.
Ako viceprezident Združenia automobilového priemyslu má na starosti oblasť vzdelávania a spolu s kolegami sa usiluje o zmenu a zlepšenie úrovne odborných škôl.
„Iniciovali sme zákon o odbornom vzdelávaní, ale ťažko sa uvádza do praxe.“
Jubilejný koncert
„Čo lepšie sa vám môže v živote stať, ako keď niečo vymyslíte a niekto to po vás prevezme a vedie ďalej?“ poznamenáva na margo toho, že Spoločnosť priateľov detí z detských domovov dnes už vedú mladí profesionáli.
Jej zakladateľ Július Hron je stále čestným predsedom a súčasne podpredsedom. A hoci organizovanie vianočných koncertov už prenechal iným, do prípravy tohtoročného, ktorý bude jubilejný, tridsiaty, by sa chcel opäť viac vložiť.
Sám si netrúfa predpovedať, či sa na pódiu objaví aj deťmi milovaná Marika Gombitová a nemieni ju do toho nijako tlačiť.
No nepopiera, že by to bolo krásne a bol by tomu veľmi rád.
Autor: Ľudmila Grodovská
Foto: Dušan Kittler a archív Úsmev ako dar
Poslať nový komentár