Keď zákerné ochorenie robí zázraky

„Rakovina prsníka zaútočila na moju ženskosť. Mala som tridsaťtri rokov, bola som šťastná a mala som celý život pred sebou. Odrazu som sa musela vyrovnávať so svojou smrteľnosťou a obrovským strachom,“ hovorí o nedávnej minulosti Linda Salvová, ktorá len pred mesiacom ukončila onkologickú liečbu. Zákerná choroba do jej života vstúpila za posledné dva roky dvakrát. Dvakrát sa jej podarilo poraziť ju, no i napriek tomu každý deň sa jej pozerá do očí. Za dverami svojej vlastnej izby, i za tými nemocničnými, kam chodí ako výkonná riaditeľka občianskeho združenia pomáhať rovnako chorým deťom. „Moje ochorenie ma vlastne priviedlo do nadácie pre onkologicky choré deti. Cez ich životné príbehy a našou pomocou týmto deťom sa vlastne vyrovnávam aj so svojím osudom,“ hovorí mladá žena, ktorej sa po diagnostikovaní rakoviny zmenil život. Usmieva sa, že aj keď si prešla osobným peklom, vôbec sa jej nezmenil k horšiemu.

Linda pracovala v mediálnej oblasti, bola mladá vyťažená žena, ktorá v práci prežívala stres. Ničím sa nelíšila od svojich kolegýň v rovnakom veku. Robila si plány do budúcnosti a v lete v roku 2009 sa chystala na letnú dovolenku. Mala len dva týždne do odchodu, keď pocítila, že sa s jej telom niečo deje. Nikdy predtým nebola vážnejšie chorá a ani v rodine nikto neprekonal žiadne ťažké ochorenie. Preto, keď si nahmatala na prsníku hrčku, pomyslela si, že to iste nebude nič, čoho by sa musela obávať. Veď predsa nepatrí do rizikovej skupiny žien. Nemá na to vek ani genetické predispozície. Netušila, ako veľmi sa mýli. Ešte keď išla na vyšetrenie, v duchu sa presviedčala, že to bude nejaká hlúposť a o chvíľu je späť doma. Nestalo sa tak. O tri týždne už ležala na operačnom stole s krutou diagnózou zhubného nádoru. „Lekári ma pripravili na to, že je to vážne, ale mám slušné vyhliadky na vyliečenie. Mala som dve možnosti. Buď sa rozhodnem  žiť, alebo sa budem utápať v žiali,“ hovorí Linda, ktorá priznáva, že sa cítila na dne, ale našla riešenie. Nikdy nebola veriaca, ale jej životná cesta ju ešte dva dni pred vážnou operáciou nasmerovala do kostola na svoju prvú spoveď. „Vyliala som si tam všetok môj žiaľ, hnev aj strach. Myslím si, že zasiahla vyššia moc, lebo moja bolesť sa zmenila na odhodlanie žiť a nevzdávať to,“ zdôveruje sa mladá žena a dnes s úsmevom dodáva, že pred pár týždňami mala kresťanskú sviatosť birmovania, pretože od tejto udalosti ju nájdená viera neopustila.

„Najhoršie bolo čakanie. Čakanie na operáciu, výsledky, liečbu...“ spomína Linda. Mala pred sebou polročnú liečbu, chemoterapiu aj ožarovanie. „Aj počas liečby som chodila do práce a veľmi mi to pomohlo. Nemusela som myslieť len na chorobu,“ dodáva Linda, ktorá prežívala pre ženu ťažké obdobie, keď sa pripravovala na to, že jej vypadajú dlhé vlasy, ktoré nosila odmalička. Šatku nosiť nechcela, pretože by ľudia ihneď spoznali, čo sa s ňou deje a nestála o ľútostivé pohľady. Kúpila si parochňu s krátkymi vlasmi a dnes sa smeje, že keď sa išla fotografovať na nový občiansky preukaz, keďže starý stratila, vôbec nebolo poznať, že jej vlasy sú umelé. Hovorí, že ťažká liečba sa dala vydržať a bolo to i tým, že mala mladý a silný organizmus. Silné dávky chemoterapie ju síce na týždeň úplne zložili, ale potom mohla dva týždne opäť normálne pracovať. „Neviem, kde som vzala v sebe silu, ale aj v nemocnici som upokojovala ženy, ktoré tam so mnou ležali. Vznikli medzi nami úžasné priateľstvá. Žiaľ, jednej priateľke som už bola na pohrebe,“ hovorí Linda, ktorá na Vianoce 2010 ukončila liečbu. Začali jej opäť rásť vlasy, ale priznáva, že vrátiť sa do bežného života bolo ťažké. „Čakali ma kontroly každé tri mesiace a kým dovtedy som bola pod neustálym lekárskym dohľadom, zrazu som cítila, že už nado mnou lekári nedržia ochrannú ruku. A keď mi všetci naokolo hovorili, že mám byť šťastná, že som zdravá, chcelo sa mi kričať, že mám obrovský strach, že sa choroba môže vrátiť a nič nie je také isté,“ zdôveruje sa Linda s pocitmi, ktoré prežívala.

Po roku sa jej vrátili tie najhoršie obavy. Kontrolné vyšetrenia ukázali, že rakovina je späť. Zasiahla jej pľúca a opäť bola nutná operácia. So strachom a obavami, ale posilnená vierou, opäť nastupovala na náročnú liečbu a ďalšiu chemoterapiu. „Uvedomovala som si, že rakovina je najmä o psychike a mojom vnútornom nastavení. Keď budem silná a nepoddám sa, vyhrám nad ňou,“ hovorí Linda, ktorá sa v čase druhej liečby náhodou zoznámila s Ivanou Christovou. Doobeda sa spoločne bavili o občianskom združení, ktoré bývalá miss založila ešte v roku 2003 na pomoc detským onkologickým pacientom, a poobede už boli dohodnuté, že Linda bude pre jej združenie pracovať. Spoločne si s ňou prešla aj liečbu, navštevovala ju v nemocnici a energická Ivana bola Linde oporou. „Keď som čakala na výsledky, Ivana mi navrhla, nech idem s nimi do tábora pre onkologicky choré deti. Nechcela som, veď som čakala na dôležité správy. Ísť tam bola nakoniec najlepšia vec, akú som mohla urobiť,“ spomína Linda a dodáva, že nová práca jej úplne zmenila život.

„Tým, že sama som onkologickou pacientkou, viem pochopiť deti a ich rodičov, čo prežívajú. Navzájom si dodávame silu,“ váži si svoje nové životné poslanie Linda, ktorá vôbec nemá obavy, keď sa vracia na onkologické oddelenia za chorými deťmi. Práca jej každý deň nepripomína zákerné ochorenie, ale dáva jej silu s ním bojovať. Za seba aj za deti. „Poznám väčšinu osudov na onkologickom oddelení a naša pomoc je nasmerovaná priamo k nim. Nevyliečime ich, ale dokážeme tu byť pre nich. Dať im úsmev, nádej a pomocnú ruku v tomto ťažkom období,“ hovorí Linda, ktorá sa tiež sama zúčastňuje na Happy terapii, ktorú združenie robí už osem rokov, keď navštevuje deti v nemocnici. „Maľovanie a rôzne kreatívne práce s našou terapeutkou Renatkou aj mne samej pomáhajú,“ hovorí výkonná riaditeľka združenia a začína vymenovávať ďalšiu dôležitú pomoc pre detských onkologických pacientov. Združenie zakúpilo najprogresívnejšie prístroje potrebné pri liečbe a diagnostike onkologických ochorení a venovalo finančné dary pre iné občianske združenia, ktoré sa venujú chorým deťom. Linda hovorí, že majú veľa plánov. Chcú napríklad potešiť deti a vysadiť im v areáli bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou záhradku, už čoskoro ožijú nemocničné steny na chodbách detskej onkológie v Bratislave rozprávkovými maľbami od púchovského výtvarníka Romana Hvizdáka z OZ Puart Gallery. „Pripravujeme aj vydanie prvej a jedinej psychoonkologickej rozprávkovej knižky. Knihu napísala moja sestra Vanda, ktorá vyštudovala psychológiu a onkológii sa začala venovať po tom, keď som ochorela. Obrázky k jednotlivým príbehom nám namaľovali naše deti z onkológie.“ Pre detských pacientov, ale aj pre ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud a podmienky chorých detí, je azda najkrajšou nocou v roku Ružová noc, keď sa vďaka združeniu plnia priania. Tento rok to bude už ôsmy ročník benefičného koncertu a každý z nás môže podporiť detskú onkológiu na Slovensku. Linda ani jej deti tam určite nebudú chýbať.

Autor: ANNA BOČKOVÁ

Foto: Tony Štefunko, archív L.S.