BÁRA NESVADBOVÁ je známa česká novinárka, moderátorka a autorka kníh. Hoci ich má na svojom konte už osem, do povedomia vstúpila, až keď svoje meno spojila s dnes bývalým politikom Karlom Březinom. Toto manželstvo je už minulosťou, no Bára píše ďalej. Či o sebe, to bola jedna z otázok, ktoré som jej položila, keď prišla do Bratislavy predstaviť svoju najnovšiu knihu. Napísala ju na objednávku...
Už ste niekedy predtým písali na objednávku?
Nie, nikdy a myslím si, že to človek môže urobiť len raz. Kým som povedala áno, premýšľala som, či na to vôbec budem mať, pretože išlo o písanie po epizódach na online, čo je modernejší spôsob komunikácie s čitateľom ako klasická knižka. Tie mám veľmi rada, lebo patrím medzi staromilcov. Som však tiež kávičkárka, takže sa priznám, že ma ani veľmi nemuseli prehovárať. Ak by išlo napríklad o propagáciu čipsov, asi by som do toho nešla...
Knižka je akýmsi denníkom Mademoiselle Noire, ktorý sa spája so známou francúzskou kávou... Píšete alebo písali ste si denník?
Nie, aj to bolo zadanie, keďže ukážky vychádzali s týždennou periodicitou. S takouto formou som nemala skúsenosť, ale moja posledná – rozprávková knižka Pohádkář, ktorá mi vyšla, je tak trocha chronologická. Je to vlastne akoby denník psa – od jeho narodenia, až po narodenie mojej dnes deväťročnej dcéry Bibi, ktorá túto knižku ilustrovala.
Napísali ste aj knižku Řízkaři, ktorá je o sexe, vzťahoch a tápaní mladej novinárky Karly, potom Bestiář, ktorá je jej pokračovaním. Vie o tom vaša dcérka? Ako sa na to pozerá?
Videla film, ktorý nakrútila režisérka Irena Pavlásková podľa tejto knihy s Danicou Jurčovou, Karlom Rodenom a Markom Vašutom, do ktorého sa zamilovala. Okrem mojich rozprávkových kníh ostatné ešte nečítala. Má na to čas...
Váš otec napísal pätnásť kníh, väčšinou sci-fi, vy osem... Písali ste od mladosti?
Nie, chcela som byť herečka, no na to som nemala patričný talent, a tak som sa hľadala. Raz volali oteckovi z jednej redakcie, či by niečo nenapísal, a keďže nebol doma, povedala som sebavedome, že to teda napíšem ja... Uverejnili mi to, a tak som nabrala odvahu. Začala som písať fejtóny, prihlásila som sa na žurnalistiku, no a prišli moje prvé knihy. Istý čas som mala v rozhlase aj svoju vlastnú reláciu Zrcadlo Báry Nesvadbové.
Na čom momentálne robíte?
Na stole mám rozpracovaný filmový scenár podľa Pohádkáře, ktorý vyjde aj v slovenskom preklade, a chystám erotickú novelu.
Boli ste aj šéfredaktorkou mesačníka Playboy... Čo na to hovoril váš otec, keď ešte žil?
Bol na mňa hrdý. Moji rodičia nikdy neboli puritáni, boli vždy veľmi otvorení, liberálni. Avšak v čase môjho šéfovania mal tento časopis celkom iný vizuál ako dnes. Nikdy však nezabudnem, aké to bolo, keď som prišla do New Yorku na ich konferenciu. Všetci šéfovia tam boli páni v rokoch, bonviváni, ktorí ma nevedeli zaradiť. Okrem Playboya som však viedla aj Xantipu – v Česku obľúbený mesačník, v súčasnosti šéfujem prestížnemu lifestylovému mesačníku Harper´s Bazaar, ktorý má vo svete meno už dlhé roky.
Keďže tam prezentujete módu, máte k nej zrejme pozitívny vzťah. Patríte aj medzi pravidelné „vymetačky“ butikov?
To vôbec nie! Osem rokov žijem na vidieku neďaleko Prahy s dcérkou a svojou matkou, ktorá má už osemdesiat rokov a stále robí primárku v nemocnici, a žijem tam celkom iným spôsobom života. Rada sa vŕtam v záhradke, starám sa o psíka, mačky, ktoré sa k nám zatúlali a nemala som to svedomie ich dať preč. Dnes ich mám osem. Čo sa týka módy, dá sa povedať, že som sa jej už nabažila. Mám stále rovnaký vkus – obľubujem čiernu farbu. Ak niečomu doteraz neodolám, tak sú to topánky, tých som asi obeťou.
V Česku o vás písali, že čierne veci ste nosili preto, lebo ste maskovali svoje obliny, no za posledné obdobie ste výrazne schudli a dnes ste kosť a koža... Je v tom nová láska – váš mladší partner?
Je pravda, že pred narodením Bibči som bola „dievča krv a mlieko“, ale po pôrode išli kilá dolu.
To som urobila v rámci charity. Nafotila som niekoľko kalendárov, robím bazár charity... Inak mám svoje limity a nikdy by som sa nedala nafotiť nahá.
Nájdeme vo vašej novej knižke aj niečo z vás?
Veľmi málo, i keď, samozrejme, často vychádzam z toho, čo som zažila, poznala, čo je okolo mňa. Moje knižky však nie sú kópiou môjho života...
Nedávno pravdepodobne vlastný manžel zavraždil vašu brniansku kolegyňu Simonu Monyovú. Až po jej smrti sme sa dozvedeli, že hrôzostrašné príbehy písala vlastne o sebe... Poznali ste sa? Aj vy by ste dokázali tak dlho mlčať a znášať domáce násilie ako ona?
Nie, nepoznali sme sa. A odpovedať na druhú časť vašej otázky je ťažké. Ak je človek zamilovaný alebo nejako závislý od toho druhého, robí veci, ktoré by inak nerobil. Aj ja som bola do muža zamilovaná a aj keď ma opustil, robila som všetko pre to, aby sa ku mne vrátil.
To je pravda... Preto som obdivovala svojich rodičov, že to zvládli a žili viac-menej vo voľnom vzťahu. Moje manželstvo bolo len vzplanutie a flirt s nádherným koncom, keď sa mi narodila dcérka Bibi. Paradoxom je, že dnes spolu vychádzame lepšie ako kedykoľvek predtým.
Aké miesto má vo vašom živote láska?
Keď som bola malá, nechápala som, aké je dôležité dávať cit a lásku dieťaťu, pochopila som to, až keď som sa stala sama matkou. Preto by som ju určite dala na najvyšší stupienok. Keď sa vysloví slovo láska, pre mňa je to v prvom rade moja dcéra. Ja som taká medvedia matka. Nie som prísna, dávam jej veľa voľnosti vo výchove, sme dobré kamarátky.
V súčasnosti máte mladšieho partnera, jihlavského podnikateľa Lukáša. Neuvažovali ste o spoločnom dieťatku?
Bolo by to krásne, ale myslím si, že už na to nemám vek a nemám ani toľko výdrže ako voľakedy a dieťatku treba dať veľa energie. K Bibi vstávam každý deň o šiestej, neviem si predstaviť vedľa seba ešte batoľa, starať sa o dom, redakciu. Nehovorím však radikálne nie.
Autor: ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
Foto: Tony Štefunko a archív B. N.
Poslať nový komentár