Štatistici nie sú suchári!

Nezáleží na tom, kto sedí na kľúčovej stoličke, či je to muž, alebo žena. V tomto by som nevidela nejaké významné rozdiely v štýle  riadenia. Dôležité je, akú má predstavu a aké metódy používa. Drvivá väčšina pracovníkov úradu sú ženy a musím povedať, že aj v európskom štatistickom systéme sú na vedúcich postoch, vo funkcii predsedov štatistických úradov, ženy, napríklad v Maďarsku, v Slovinsku alebo v Česku. Štatistika je navyše ženského rodu a vždy bola doménou žien, pretože je to práca, ktorá využíva typické ženské prednosti, akými sú precíznosť a trpezlivosť.

Myslím si, že to platí pre všetky systémy. Aký je vstup, takú kvalitu  bude mať aj výstup. Ak by primárne dáta, ktoré získavame od jednotlivých subjektov, nezodpovedali realite, potom by sme nemohli očakávať nejaký korektný výsledok. Ale vždy sa nad takýmito tvrdeniami pousmejem.

Ako ste sa ako vyštudovaná sociologička udomácnili vo svete čísel?

Vždy som mala blízko k štatistike, napokon, už v minulosti som v úrade pracovala päť rokov. Za číslami som vždy videla obraz spoločnosti, čo sa s ňou deje. A súčasná štatistika je širokospektrálna a poskytuje zaujímavé informácie pre tých, ktorí im rozumejú. Preto prechod na môj súčasný post mi až taký problém nerobil. Samozrejme, iné je mať na starosti celý chod organizácie.

Na štatistike som stretla ľudí, ktorí sú odborníkmi, profesionálmi a snažia sa štatistiku vylepšiť, zdokonaliť a poskytovať kvalitné štatistické služby. To je obrovská výhoda, pretože štatistika nikdy nepodliehala politickým trendom, nikdy nenastali výmeny ľudí po zmene politickej situácie. Na to som sa snažila nadviazať a verím, že to bude zachované. Táto znalostná inštitúcia je založená na skutočných profesionáloch  a odborníkoch.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je jednou z kľúčových úloh štatistiky. S takým priebehom sčítania, aké sa udialo v jarných mesiacoch tohto roku, sme však nepočítali. Neboli sme totiž pripravení  na konflikty štátnych inštitúcií, ktoré nastali. Napriek všetkému, sčítanie je za nami, sčítalo sa 98 percent obyvateľstva. Je to dobrý výsledok, porovnateľný s ostatnými krajinami Európskej únie. Nesčítali sa dve percentá obyvateľov, predovšetkým v Bratislave. Bola to kombinácia rôznych faktorov. Sčítanie obyvateľov sa uskutočnilo v situácii, keď je spoločnosť nepokojná, vznikali rôzne typy konfliktov a pre istú skupinu obyvateľov sa sčítanie stalo prostriedkom, ako bojovať so štátom. Musím povedať, že z reprezentatívneho výskumu, ktorý sme robili po sčítaní, vyplynulo, že vyhlásenie Úradu na ochranu osobných údajov aj názory, ktoré boli prezentované v médiách, mali veľmi negatívny vplyv na rozhodnutie ľudí či sa zúčastniť, alebo  nezúčastniť na sčítaní. Výsledky ešte nie sú známe, stále sme v štádiu spracúvania údajov.  Konečné výsledky budú známe koncom roka alebo začiatkom budúceho roka a do Eurostatu musíme výsledky odovzdať najneskôr v marci  2014.

Ak použijem klišé, tak obrovský. Sčítanie prebiehalo na úrovni Európskej únie, kde sa porovnávali všetky krajiny v rovnakých ekonomických, sociálnych aj demografických indikátoroch. Na globálnej úrovni má sčítanie význam pre tvorbu politík a rovnaký význam má pre regióny. Osobne sa nazdávam, že najväčší prínos môže mať pre obce a mestá. Poskytne totiž ucelený obraz o ekonomickej, sociálnej a demografickej štruktúre danej lokality, čo môže pomôcť pri rozhodovaní, akým smerom sa majú obce a mestá uberať. Či je potrebné zamerať sa napríklad na budovanie športovísk, alebo či obec alebo mesto potrebuje skôr domov dôchodcov, infraštruktúru, cesty a podobne. Zo sčítania sa bude dať napríklad zistiť aj to, koľko má mesto podnikateľov a aká je úroveň  vzdelania spoločnosti. Tieto výsledky budú platiť pre Európsku úniu desať rokov, teda do najbližšieho sčítania.

Počas môjho pôsobenia prešla štatistika výraznými zmenami. Za dôležité považujem, že sa nám podarilo zlikvidovať technické a technologické zaostávanie štatistiky. Štatistika je vedná disciplína, ktorá pracuje s najnovšími poznatkami matematiky a teórie pravdepodobnosti a je jasné, že nároky na technologické vybavenie štatistiky s používaním moderných metód stúpajú. Za najväčší úspech považujem, že sa nám podarilo obnoviť výpočtovú techniku v rámci celej inštitúcie. Vybudovali sme samostatné výpočtové stredisko a zároveň aj zálohové výpočtové stredisko. Znamená to, že dnes má štatistika pevné základy, na ktorých môže stavať v budúcnosti. Ešte by som chcela povedať, že Štatistický úrad patrí k inštitúciám štátnej správy s najnižším príjmom a my sme urobili všetko pre to, aby sa to zlepšilo, aj keď sa nám to zaostávanie úplne odstrániť nepodarilo. Urobili sme tiež reorganizáciu a nový systém  hierarchickej štruktúry, pretože prišli nové úlohy a nové procesy, ktoré  bolo potrebné  preniesť do nového usporiadania úradu.

Každá práca so sebou prináša pozitíva aj negatíva. Ak som mala predtým nejaké predstavy o fungovaní džentlmenských dohôd, tak som ich stratila. Dnes tvrdo vyžadujem striktné vymedzenie zodpovednosti, dohôd a dodržiavanie  termínov. Potvrdilo sa mi, že dohody robia priateľov. Nie je to o tom, že by som nedôverovala ľuďom, len si myslím, že v tomto prostredí je potrebné mať všetko potvrdené na papieri. Ale zase som stretla množstvo zaujímavých ľudí a som vďačná, že na záver mojej kariéry som mala možnosť popasovať sa s výzvou, ako zefektívniť slovenskú štatistiku. Aj ja som mala dojem, ako sa hovorí, že štatistici sú suchári, ale vôbec to neplatí. Naopak, sú to skvelí športovci, ktorí behajú maratóny, máme tu vynikajúcich spevákov, veselých a zábavných ľudí.

Nič na svete nie je zadarmo, za každé rozhodnutie sa v živote platí. Aj moje rozhodnutie prijať tento predsednícky post malo svoje dôsledky v podobe piatich rokov redukcie fungovania v rámci rodiny.  Bolo to o neustálom  hľadaní času pre svojich blízkych. To sú vzácne chvíle,  ktoré mi štatistika zobrala. Jeden deň v týždni som si však striktne vymedzila na manžela, svoje dve deti a vnúčatá. Bola som mamou na plný úväzok dcére a synovi ešte na začiatku kariéry, ale zrejme typickou babičkou na plný úväzok nie som. Nemám čas na veci, ktoré robila moja mama mojim deťom, vypekanie, šitie či pletenie, ale zase si nájdem  čas ísť s vnúčatami do zoologickej záhrady alebo na prechádzku. Typickou babičkou som však v tom, že milujem svoje vnúčatá a dokážem o nich celé hodiny  rozprávať.

Neplánujem nepracovať, pretože nemôžete prejsť z takého pracovného nasadenia do úplného ničnerobenia. Vždy som mala v pláne napísať jednu odbornú knižku, na ktorej som už začala pracovať, ale po tom, čo som nastúpila do úradu, som to prerušila. Možno by som sa vrátila za katedru, pretože som pôsobila na vysokej škole. Som typ človeka, ktorý má v sebe vrytú sebareflexiu a nenasadím si na seba viac, ako zvládnem. Budem robiť niečo pokojnejšie, čo ma poteší.

Foto: Ivona Orešková