Vegetariánstvo = zdravie?

Možno sa to už prihodilo aj vám. Vyrazili ste na večeru s kamarátkami, s ktorými ste roky na internáte prežili na hotdogoch a pukancovej kukurici. A celá šťastná, že už máte na viac ako na fastfood, ste si objednali bravčové s knedľou a kapustou. Ale skôr, než ste vložili do úst čo len jediné sústo, prešla vás chuť. A chyba nebola ani v mäse, ani v prílohe. Len vám prvá z vašich spoločníčok, ktorá sa medzičasom zmenila na vegetariánku, farbisto opísala utrpenie chúďaťa zvieraťa, čo skončilo na vašom tanieri, druhá, z ničoho nič frutariánka, zaplakala zase nad osudom úbohej kapusty, a aby toho nebolo dosť, tretej sa uľútostilo knedle. Ako vitariánka totiž neuznáva nič, čo prešlo varom. Netušíte, o čom hovorili? Tak čítajte ďalej!

Hoci sa zdá, že vegetariánstvo je módny hit, ktorý má plus-mínus toľko rokov, čo vynález mobilu či internetu, pravda je taká, že je starší ako náš letopočet. S mäsom sa nerátalo napríklad už v kuchyni slávneho matematika Pytagora. No ľudstvo sa zjavne po jeho smrti viac riadilo jeho vetou o obsahoch štvorca nad preponami pravouhlého trojuholníka ako životným štýlom, a tak vegetariánstvo z európskych končín nadlho vymizlo. Návrat ohlásilo až tesne pred polovicou devätnásteho storočia, keď bola v Anglicku založená prvá vegetariánska spoločnosť. Tí, čo vtedy pretriedili svoj jedálny lístok, tak však málokedy robili kvôli zdraviu. „Byť vegetariánom, znamená odpor voči dnešnému stavu sveta, voči hladu, krutosti, plytvaniu a vojne,“ hlásal napríklad americký spisovateľ Isaac Bashevis Singer. Jeho kolega G. B. Shaw zase tvrdil: „Zvieratá sú moji priatelia a svojich priateľov nejem.“

Lekári nie sú proti
Dnes sa medzi vegetariánstvo a zdravie znamienko rovná sa kladie. Oprávnene? „Takouto stravou naozaj môžeme dosiahnuť zníženie rizika kardiovaskulárnych a onkologických ochorení o 30 až 60 percent, ale na druhej strane treba povedať, že človek musí prijať potravou asi tridsať nevyhnutných zložiek výživy. Sú to viaceré aminokyseliny, mastné kyseliny, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. V prípade dlhodobejšieho nedostatku jednej či viacerých živín sa môžu dostaviť zdravotné problémy. Ak je strava zložená len z čisto rastlinných zdrojov, niektoré významné zložky ako napríklad vitamín D či B12 môžu naozaj chýbať, buď úplne, prípadne sú prítomné v zníženom množstve alebo sa horšie vstrebávajú, ako je to v prípade železa, vápnika či zinku,“ upozorňuje odborníčka na výživu MUDr. Alžbeta Béderová. Podľa nej odborníci dávajú zelenú najmä takzvanému semivegetariánstvu, ktoré povoľuje aj ryby a hydinu. Je to však ešte vegetariánstvo? Technicky ťažko, ale vegetariáni týchto ľudí radi považujú za svojich, keďže ich berú ako tých, ktorí sú na pol cesty k nim.

Anatómia nepustí
Ľudské zuby i žalúdok podľa lekárov prezrádzajú, že sme neboli plánovaní a konštruovaní ako bylinožravce. Naopak, sme prispôsobení na to, aby sme sa živili mäsom. No toto konštatovanie nie je ani náhodou požehnaním jedálneho lístka v zložení slanina, údené koleno a párky trikrát denne sedem dní v týždni. Vyškrtnúť ich a nahradiť vyprážaným syrom s hranolčekmi či parenými buchtami však tiež nevyzerá ako poslúchnutie rady zo zdravovedy. Napriek tomu aj vyznávači tohto smeru sa hlásia medzi vegetariánov, aj keď tí týchto ľudí oficiálne označovaných ako pudingoví vegetariáni prekvapivo na rozdiel od semivegetariánov medzi sebou nechcú.  

Sú zdravé aj odpadky?
Naopak, vegetariáni problémy nemajú s vitariánmi, frutariánmi či freegánmi, lekári však áno. Tí prví totiž nevložia do úst nič, čo prešlo varom, druhým vyhovuje len ovocie, zelenina a semená, ktoré samy spadli na zem a pri získavaní im nebolo ublížené. Takže zemiaky či mrkva, ktoré treba vykopať, či šalát, ktorý treba trhať, sú u nich na indexe zakázaných. Bezkonkurenčne najďalej zašli freegáni, ktorí v rámci boja proti plytvaniu odmietajú všetko. Ale len nakupovať. Preto sa živia len tým, čo nájdu v odpadkoch. Samozrejme, proti gustu  žiadny dišputát, ale z toho je jasné, že v ceste za zdravým  stravovaním je dôležité nielen odhodlať sa na štart, ale aj včas zabrzdiť a neprešvihnúť cieľ. Vyznávači spomínaných extrémnych druhov vegetariánstva ho totiž podľa lekárov rozhodne minuli.

Nie je vegetarián ako vegetarián
Semivegetariáni – nejedia červené mäso, ale konzumujú hydinu, ryby a plody mora.
Pesscovegetariáni – jedia mlieko, vajcia, ryby a v niektorých prípadoch aj plody mora, ale žiadny iný druh mäsa.
Laktoovovegetariáni – nejedia mäso, ale konzumujú mliečne výrobky a vajcia (často iba vajcia voľne chovanej hydiny).
Laktovegetariáni – nejedia mäso ani vajcia, ale konzumujú mliečne výrobky.
Ovovegetariáni – nejedia mäso ani mliečne výrobky, ale jedia vajcia.
Vegáni – nejedia žiadne živočíšne produkty vrátane vajec, mlieka, syru či medu.
Makrobiotici – vyznávajú čínske učenie o dvojpolnosti  jin a jang. Tieto protichodné sily sú vzájomne vyvážené. Podľa tejto filozofie sú optimálne vyvážené v obilnom zrne, a preto celozrnné cereálie tvoria základ makrobiotickej.
Frutariáni – konzumujú iba ovocie, orechy, semená a iné plody, ktoré boli zbierané tak, aby nedošlo k zraneniu zeleniny.
Virariáni – akceptujú iba jedlo, ktoré nie je pripravované pri vyššej teplote ako 42 stupňov.  
Flexitariáni – sú väčšinou vegetariáni, ale príležitostne jedia mäso. Často nejedia mäso zvierat, ktoré sú chované vo veľkovýrobe, ale nie sú proti konzumovaniu mäsa zvierat ulovených v divočine alebo chovaných v ekofarmách.
Freegani – praktikujú životný štýl odmietajúci vykorisťovanie zvierat a zeme, preto sa živia tovarom určením na vyhodenie.
Pudingoví vegetariáni – sú trochu mimo vyššie uvedených skupín. Ako už názov napovedá, jedálniček si zostavujú z múčnych jedál, polotovarov, sladkostí či sušeného ovocia.

Zdravie ohrozujú najmä extrémy
Vegetariánstvo sa občas dostáva na úroveň minisukní či zvonových nohavíc. Nosí ich so sebou módna vlna. Kto ich nemá a kŕmi sa mäsom, je mimo. Môže sa však podľa odborníčky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva na výživu MUDr. Alžbety Béderovej pre alternatívnu stravu rozhodnúť každý?
Nie. Veľmi dôležité je spresniť riziko alternatívneho stravovania predovšetkým vo vzťahu k veku a zdravotnej kondícii človeka. V živote totiž sú obdobia, keď takýto spôsob stravovania nie je vhodný, pretože je sprevádzaný podstatne výraznejším rizikom. Je to obdobie detstva a dospievania, keď sa organizmus vyvíja, potrebné sú kvalitné plnohodnotné bielkoviny a spektrum minerálnych látok na primerané výškové a hmotnostné prírastky, a najmä na dobudovávanie vnútorných systémov vrátane pohlavného dozrievania. Na to sú potrebné všetky esenciálne živiny. Na kvalitnú a plnohodnotnú výživu je citlivé aj obdobie rekonvalescencie a seniorský vek.

Čo keď sme sa síce rozhodli v správne chvíli – vek aj kondícia boli v poriadku, ale všetko sa zmenilo, napríklad tehotenstvom?
Tehotenstvo a čas dojčenia je podobne náročné obdobie z pohľadu výživy a zabezpečenia kompletného spektra živín. Praktizovať vegetariánske stravovanie počas neho by mohlo na zdravotnom stave matky aj dieťaťa zanechať trvalé následky.

To znamená, že človek nemôže byť vegetariánom celý život?
Môže, ale len zdravý, dospelý jedinec pri uvedomelom a nutrične správne vyváženom  alternatívnom stravovaní má šancu dlhodobo prosperovať.

Podľa výskumov vedú niektoré typy vegetariánstva k poruchám príjmu potravy, ako je napríklad anorexia. Je to naozaj tak?
Alternatívne sa stravujúci majú sklon najmä k ortorexii, čo je preexponovaná, až chorobná posadnutosť „zdravou“ výživou. Postupne vylučujú z jedálneho lístka potraviny, o ktorých sa domnievajú, že sú nezdravé, a to aj tie, ktoré také nie sú, naopak, sú hodnotné a potrebné. Takéto extrémne zúženie konzumovaných potravín hraničí naozaj s anorexiou a je zdravie ohrozujúce.

Autor: KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: Thinkstock