Na juhu Slovenska prebieha projekt, ktorý sa snaží o využitie regionálnych zdrojov na produkciu funkčných, nových potravín a táto snaha podporená aj prostriedkami z Európskej únie chce vytvoriť akési prirodzené premostenie medzi Slovenskom a Maďarskom – medzi podnikateľmi, poľnohospodármi, pestovateľmi, výrobcami a vedcami. Na oboch stranách hranice sa snažíme o to isté – podporiť pestovanie a využívanie plodín, ktoré majú u nás dlhoročnú tradíciu a sú zdraviu veľmi prospešné.
Na konferencii vo Veľkom Mederi sa nedávno stretli vedci s pestovateľmi, výrobcami a poľnohospodármi, aby sa vzájomne oboznámili o histórii, budúcnosti, výhodách a pozitívach pestovania špaldy a pohánky a vypočuli si podnetné prednášky o vývoji pestovania kultúrnych plodín na Slovensku, o pestovateľskej štruktúre rastlinnej výroby, o význame pestovania a spôsoboch zužitkovania špaldovej pšenice či o zdrojoch a možnostiach potravín podporujúcich zdravie. Vo všetkých príspevkoch sa viackrát skloňovali slová špalda a pohánka.
Takmer zázračné účinky
Čo vlastne tieto staré kultúrne plodiny znamenajú, odkiaľ k nám prišli a prečo by sme ich mali pestovať?
Pohánka k nám prišla asi v 12. storočí z juhovýchodnej Ázie a hoci nepatrí medzi obilniny, veľa rokov bola práve na Slovensku doslova nenahraditeľná, v 16. storočí bola dokonca najobľúbenejšou potravinou vôbec. Pohánka je dnes považovaná za nedocenenú ekologickú potravinu, ktorej účinky sú takmer zázračné. Skvele pomáha pri problémoch s kŕčovými žilami, vysokom krvnom tlaku, vysokej hladine cholesterolu, je vhodná pri žalúdočných ochoreniach, pri chorobách pečene, pomáha proti nervozite i predráždenosti, odvádza prebytočnú vodu z tela a je výborná aj v tehotenstve či pri cukrovke.
Pre pestovateľov pohánky je dobrou správou, že táto plodina je nenáročná na kvalitu pôdy a dá sa pestovať aj v podhorských a horských oblastiach a je veľmi odolná voči škodcom.
Dobrý vplyv na zdravie
Ešte zázračnejšie účinky má však pšenica špaldová, ktorej pestovanie bolo obľúbené v Stredomorí a v starovekom Grécku a legionári v starom Ríme ju dostávali ako súčasť žoldu. Túto starovekú chlebovú obilninu dnes objavujú v mnohých krajinách Európy, ale aj v Amerike nielen preto, že obsahuje najviac bielkovín zo všetkých obilnín, ale aj preto, že má v sebe vysoké množstvo horčíka, draslíka, vápnika, fosforu, zinku, vitamínov a vysoký obsah vlákniny, takže je veľmi zaujímavá aj z medicínskeho hľadiska, keďže je doslova vitamínovou a energetickou bombou. Nešľachtený, a teda veľmi odolný druh pšenice – špaldu Slováci poznali aj ako gengeľ, tenkeľ, polbu alebo sobotíšsky rýž. Na Slovensku bola a je pestovaná nielen na múku. Podnikateľ Tibor Veszprémi premýšľa už aj ďalej, keď sa spolu s odborníkmi z Výskumného ústavu poľnohospodárskeho snaží realizovať modelové úpravy pestovateľských a technologických operácií, aby sa získali poľnohospodárske produkty novej, vysokej ekologickej kvality, ktoré majú preukázateľne dobrý vplyv na zdravie človeka. Jedným z týchto nových produktov 21. storočia, ktoré vás nasýtia, dodajú vám potrebnú energiu, vitamíny a aj vlákninu, je aj cereálny nápoj Spelto vyrobený práve hydrolýzou špaldovej múky, ktorý je výborný nielen pre deti, ale je vhodný aj počas diéty a pomáha udržať a nabrať nové sily aj dojčiacim a tehotným ženám. Oživenie záujmu o špaldu a pohánku dáva práve juhu Slovenska, oblasti s veľmi kvalitnou pôdou, nádej na nový reštart poľnohospodárstva v ekologickej kvalite, ktorá má určite zabezpečenú budúcnosť nielen v rámci zjednotenej Európskej únie.
Autor: ANDRIJAN TURAN
Foto: archív
Navždy štíhle (bez hladovania)
Poslať nový komentár