Dnes je nedeľa, 18.november 2018, meniny má: Eugen
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Bývalá športovkyňa trpí nevyliečiteľnou chorobou

september 17, 2010 - 11:12
… hovorí Jarka Valčeková a vracia sa do minulosti. Dennodenne sa ako trénerka venovala mladým talentovaným džudistom, vychovala niekoľkých majstrov, do práce vkladala úplne všetko, zabúdala však na seba. V jeden deň náhle oslepla a po určení diagnózy si myslela, že zomrie.
Dvere v sídle združenia sclerosis multiplex Nádej nám otvára usmiata a energická žena, ktorá vôbec nevyzerá na to, že trpí nevyliečiteľnou chorobou. „Nepovedali by ste, že som chorá,“ odhalí naše pochybnosti predsedníčka združenia a zároveň aj pacientka Jaroslava Valčeková a pokračuje: „Ja však ďakujem Bohu, že sa ráno ešte môžem postaviť na nohy.“ Sú však aj dni, keď do práce nepríde vôbec, je unavená, zničená, nevládze sa pohnúť a ani len hovoriť. Našťastie, tých dní je menej.

Keď začne rozprávať o práci v združení, ktoré je vlastne celoslovenskou organizáciou starajúcou sa o pacientov s najťažším neurologickým ochorením, o aktivitách a pomoci, o tom, že sa pacienti navzájom držia nad vodou, sú si blízki a dodávajú si silu a len vďaka tomu môžu s týmto ochorením žiť ďalej, v hlase pani Jarky cítiť veľké odhodlanie, s ktorým sa vrhá do všetkého, čo dosiaľ urobila. „Organizáciu sme spolu s rovnako chorými založili po tom, čo mi diagnostikovali ochorenie a ja som sa už nemohla venovať svojej trénerskej profesii. Vedela som však, že musím ďalej bojovať aj za iných pacientov.“ A to doslova.

Stačila minúta

„Pracovala som deň aj noc, nemala som dovolenky, vyčerpávala som sa, choroby som nedoliečila a opäť som sa ponáhľala do práce,“ hovorí o svojom rýchlom životnom tempe pani Jarka a dodáva, že svoju prácu milovala. Sedemnásť rokov sa venovala deťom, s ktorými trénovala džudo. Sama totiž kedysi súťažila a bolo prirodzené, že po skončení kariéry športovkyne bude svoje skúsenosti odovzdávať ďalej. „Vychovala som úspešných reprezentantov Slovenska aj Európy, moja dcéra Lucia bola desaťnásobnou majsterkou Slovenska a bola som na všetky svoje deti, ako som ich volala, veľmi hrdá. Jeden môj zverenec po mne prevzal vedenie klubu a dodnes sa stretávame,“ hovorí pani Jarka, ktorej kariéra pokračovala na Slovenskom zväze džuda, kde robila generálnu sekretárku.

„Práve som organizovala ples, keď som si v zhone uvedomila, že na jedno oko vidím akosi slabšie. Myslela som si, že je to len nejaké zahmlenie, ale keď to neprešlo, išla som k lekárovi. Dali mi nejaké lieky, ja som si však vydobyla, že musím ísť na ples a potom sa vrátim späť do nemocnice,“ spomína na prvý silný prejav ochorenia sklerózy multiplex, o ktorom však ešte vtedy netušila. V nemocnici strávila mesiac, spočiatku sa jej stav nezlepšoval, na oko nevidela a myslela si, že už ani nikdy vidieť nebude. Keď sa jej však odrazu vrátil zrak, bola najšťastnejšia na svete a keď odchádzala domov, bola presvedčená, že je úplne zdravá.

Myslela si, že je koniec
Lekári však už vtedy predpokladali príznaky vážneho ochorenia, preto pani Jarku objednali na magnetickú rezonanciu. Výsledky vyšetrenia ju položili. „Keď mi povedali, že je to podozrenie na vážnu chorobu, zrútila som sa. Veď mi nič nie je, cítim sa dobre, opakovala som dookola, predsa nemôžem mať sklerózu multiplex.“ Nebola schopná sadnúť si za volant, musel po ňu prísť manžel. O svojej diagnóze vedela len to, že je to nevyliečiteľné ochorenie. Dva mesiace presedela za internetom a zháňala informácie. Neskôr oslepla na druhé oko a uvedomila si, že choroba je reálna a ona s tým musí niečo urobiť. „Manželovi som povedala, že si môže zariadiť život, pretože ja zomieram,“ spomína pani Jarka a dodáva, že najviac ju podržal práve on. Nad tým, čo hovorila, sa pousmial a povedal, že to zvládnu, nech neblázni. Má predsa štyridsaťdva rokov, dve deti a život pred sebou. Existuje nejaká liečba.      

Zachránila pacientov

Nebola to však celkom pravda. Pani Jarke síce nastavili imunomodulačnú liečbu, počas ktorej dostávala lieky, ktoré mali priebeh ochorenia spomaliť, ale dozvedela sa, že jej ju môžu lekári predpísať len do štyridsiateho piateho roku života. „Pýtala som sa, čo potom? Čo bude so mnou, keď prejdú tri roky,“ spomína pani Jarka, ktorá začala pátrať po príčinách. Medzitým už založila v roku 2007 občianske združenie a za prvý cieľ si určila ihneď zmeniť zákon. Ten totiž podľa pani Jarky diskriminačne určoval vekovú hranicu pre liečbu pacientov so sklerózou multiplex a nezmyselne platil až do roku 2008.

„Spisovali sme petície, informovali sme verejnosť, naliehali sme na ministerstvo zdravotníctva, až nakoniec na náš podnet sa tento zákon zrušil. Dnes môžu liečbu dostať aj pacienti po štyridsiatom piatom roku života,“ vysvetľuje predsedníčka združenia a dodáva, že nielen jej, ale aj všetkým pacientom, ktorých je na Slovensku približne päť- až osemtisíc, zachránili život. Jej práca sa však neskončila, práve naopak, bol to povzbudzujúci štart.   

Vytvorila dielne, chystá maratón

„Vieme, že máme chorobu, s ktorou musíme žiť, ale pre nás je najdôležitejšie, aby sme sa nezatvárali doma a s pocitom nepotrebnosti pasívne nečakali, čo príde. Preto som založila chránené dielne,“ ukazuje na výrobky, ktoré práve dotvárajú dve pacientky, tridsaťtriročná Andrea a štyridsaťsedemročná Milka. „Napĺňa nás to, pretože sa cítime užitočné. Ruky máme v poriadku, len akosi nás už neposlúchajú nohy,“ hovoria pacientky, ktoré maľujú črepníky, zdobia darčekové škatule a pani Jarka sa ich pokúša predať.

„Organizujeme pre pacientov rekondičné pobyty, ako bývalá športovkyňa som vydala DVD s cvikmi, ktoré môžu pomôcť zmierniť prejavy choroby a koncom augusta nás čaká v Bratislave triatlon,“ hovorí pani Jarka a na najbližšiu športovú akciu sa už všetci veľmi tešia. Prihlásilo sa až tridsať pacientov, ktorí chcú súťažiť, aj tí, ktorých choroba pripútala na vozík, budú behať aj plávať či bicyklovať na špeciálnych trojkolkách. „Opäť do svojej novej práce dávam všetko, dnes však už viem, že sa musím šetriť, oddychovať, zmiernila som životné tempo a myslím na seba.“

Autor: ANNA BOČKOVÁ
Foto: Oles Cheresko, archív J. V.

- - Inzercia - -