Povedali, už dosť! Nebudeme pracovať ako otroci za 260 eur mesačne. Chceme pracovať, ale dôstojnejšie a za viac peňazí. Chceme žiť, nie živoriť! A za to, aby sme viac zarobili, sme ochotní aj štrajkovať. Do ostrého štrajku sa rozhodlo minulý týždeň vstúpiť takmer 400 zamestnancov dvoch textilných spoločností z Hencoviec, najmä žien, neďaleko Vranova nad Topľou. Požadujú zvýšenie miezd o 50 eur.
Pred bránou fabriky na výrobu pančúch spoločnosti Kali Agro v Hencovciach to vyzerá ako pred futbalovým štadiónom. Približne tri stovky prevažne žien sú oblečené do modro-bielych viest z logom odborového zväzu, v rukách majú zástavy, rapkáče, fúkajú do píšťaliek. Ohlušujúci rachot sa ozve vždy, keď prejde okolo nejaké auto. Najživšie sa diskutuje pri improvizovanom stanovisku pred bránou. Štyri ženy tu sedia a strážia vstupnú bránu vo dne v noci. Z fabriky nesmie vyjsť žiadny kamión s nákladom. Medzi zamestnancami sa tvoria hlúčiky. Diskutuje sa najmä o tom, že niekoľko kolegýň sa do štrajku nezapojilo a nastúpilo do práce. Je to však iba zlomok, ostatní štrajkujú.
Za drinu almužna
Darina Džupinová patrí medzi najaktívnejšie štrajkujúce zamestnankyne. Rozvedená matka dvoch dcér pracuje na dve zmeny v hencovskej fabrike niečo vyše roka. Polovicu zmeny žehlí, polovicu skladá pančucháče. Za štyri hodiny musí vyžehliť asi1 600 pančúch, potom má prestávku a nasleduje skladanie približne 800 kusov pančúch. Hoci patrí k najlepším, ani ona neplní normy, ktoré podľa jej tvrdenia zamestnávateľ mení, ako sa mu zachce. V lete je vraj v hale neraz aj 40 stupňov Celzia. Za túto drinu dostane mesačne 270 eur, a to vrátane daňového bonusu. V hrubom je to asi dve eurá na hodinu. „Mám šťastie, že žijem so svojimi rodičmi. Keby som mala platiť všetko sama, tak z platu nemám šancu vyžiť. A to nehovorím o ďalších výdavkoch. Mám doma dve školopovinné deti. Z čoho im mám kúpiť školské potreby, oblečenie,“ hovorí s trpkosťou v hlase tridsať ročná mamička. Do štrajku sa zapojila preto, lebo vraj nemá čo stratiť, ako väčšina jej kolegýň. Priznáva, že ženy mali veľký strach do štrajku vstúpiť. Najmä tie s nezaopatrenými deťmi, ktorých manželia či partneri nepracujú. „Povedali sme si, že ideme do toho a vybojujeme si vyššie platy. Čo je to 50 eur? Choďte na nákup, čo si za tie peniaze kúpite?“ kladie otázku Vranovčanka.
Nereálne normy?
Zamestnanci hencovskej fabriky sa rozhodli vstúpiť do ostrého štrajku potom, čo sa so zamestnávateľom, talianskou firmou, nedohodli na zvýšení platov. Tie manažéri firmy podmienili zvýšením noriem. Tie však vraj nastavili tak, že ani najšikovnejšia z nich ich nedokáže splniť. Manažéri firmy situáciu nezvládli. Jeden z nich, v snahe dostať sa do fabriky, takmer zrazil odborárskeho bosa Emila Machynu, zastavil pár centimetrov od stolíka, za ktorým sedeli vystrašené ženy. Dokonca sa bol na polícii informovať, či môžu muži zákona proti štrajkujúcim zasiahnuť. Polícia mu však odkázala, že na štrajk majú našinci právo zakotvené v ústave. Talianski manažéri s novinármi hovoriť odmietli.
Turecké záchody
Pani Danica bude mať čochvíľa päťdesiat a v textilke pracuje od začiatku tohto roka. Za svoj život vystriedala niekoľko zamestnávateľov, ale s takýmto prístupom sa ešte nestretla. „Poviem to tak, ako to je. Zamestnanci v hale majú k dispozícii iba jednu toaletu s klasickou misou. Ostatné sú turecké. Keď som to videla prvýkrát, takmer som odpadla,“ konštatuje matka dvoch už dospelých detí. O to, že štrajk môže dopadnúť aj horšie sa neobáva. „Samozrejme, že by som radšej pracovala. Ale mám zmluvu do konca roka a vždy som si vedela nájsť prácu, hoci je to v tomto regióne veľmi ťažké. Najdlhšie som bola na podpore osem mesiacov, ale manžel bol doma takmer rok a pol,“ priznáva textiláčka.
Podpora a solidarita
Štrajkujúcim z Hencoviec sa dostalo obrovskej podpory od kolegov odborárov, bežných ľudí i médií. Solidaritu im vyjadrujú dokonca aj podnikatelia. Jeden z nich sa nechal počuť, že keby on dostal 800 tisíc korún na zamestnanie ľudí, určite by nepracovali za minimálnu mzdu. Ich protestné zhromaždenie vo Vranove nad Topľou sa zmenilo na menší happening. „Je to zdieranie. Pracovať za také peniaze! Mali by s tým kompetentní niečo robiť! Títo podnikatelia sem prišli len rýchlo zbohatnúť. Keď sa im nebude páčiť, odídu inam,“ posťažoval sa istým muž z Vranova nad Topľou po tom, čo si pozrel míting zamestnancov textilky. Predsedníčka odborov hencovskej textiliek Jana Polaščíková je milo prekvapená solidaritou a takmer stopercentnou účasťou v štrajku. „Vo fabrike ostalo osem štrajkokazov, 19 ľudí prijal zamestnávateľ na dohodu,“ vyratúva odborárka. V čase uzávierky tohto čísla štrajk v Hencovciach pokračuje. Odborári mali rokovať o podmienkach s právnym zástupcom talianskeho majiteľa v hlavnom meste.
Štrajky na Slovensku
Na rozdiel od Francúzska, Nemecka či Grécka nie sú u nás štrajky bežným javom. Počet ostrých či okupačných štrajkov v novodobej histórii Slovenska, ktorých sa zúčastnila väčšina zamestnancov podniku a zastavila sa počas nich výroba, by sa dal spočítať na prstoch jednej ruky. V júni 1997 sa konal viacdňový štrajk Dopravného podniku mesta Bratislavy, ktorý zablokoval hromadnú dopravu v hlavnom meste. Do bratislavských ulíc vyšla menej ako tretina pôvodného počtu vozidiel MHD. Štrajk železničiarov, ktorý sa začal 31. januára 2003 spôsobil veľké škody strategickým podnikom aj samotným železniciam. Zamestnanci bojovali proti prepúšťaniu. Vo februári 2007 štrajkovali leteckí dispečeri. Obloha nad Slovenskom sa tak na niekoľko dní vyprázdnila. Poukazovali na slabú bezpečnosť a preťaženosť zamestnancov. Iba sedem hodín trval okupačný štrajk zamestnancov spoločnosti Yura Eltec Corporation v Rimavskej Sobote. Časť z nich v júni tohto roka zablokovala vstupy do fabriky. Dôvodom bolo údajné porušovanie pracovno-právnych predpisov zo strany juhokórejskej spoločnosti. Napokon sa však, na nátlak vedenia, vrátili do práce. Koncom mája 2003 zablokovali odborári z OZ KOVO niekoľko hraničných priechodov. Blokovaním vstupu na Slovensko chceli dosiahnuť, aby vtedajšia vláda zvýšila minimálnu mzdu a prídavky na deti.
Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor
Poslať nový komentár