Kariéru odštartoval ako novinár, no skončil ,,pri peniazoch“. Za úspešné zavedenie eura na Slovensku si vyslúžil prezývku Mr. Euro. Už niekoľko mesiacov si však ľudia jeho tvár stotožňujú s Poštovou bankou, kde pôsobí ako člen predstavenstva. IGOR BARÁT nám prezradil, aký je jeho vzťah k peniazom, na čo najradšej míňa, ako učí dcéru narábať s financiami, ale aj to, aké pravidlá je dobré dodržiavať pri rozumnom hospodárení.
Ako si spomínate na zážitky s peniazmi v detstve? Odkladali ste si peniaze do prasiatka?
Istý čas som mal veru aj prasiatko, také plastové, z ktorého som vedel v prípade potreby sem-tam nejakú mincu aj pomocou skrutkovača vysypať, ale to som ešte hodnote peňazí príliš nerozumel. Prvé vážnejšie šetrenie prišlo asi v pätnástich rokoch, keď som si šetril na vysnívaný fotoaparát – nemeckú Prakticu. Stála vtedy tri a pol tisíca korún a to boli na tú dobu, písal sa rok 1982, pomerne „veľké peniaze“. Narodeniny, usporené vreckové a napokon ešte chmeľová brigáda mi pomohli sen splniť.
Boli ste šetrným študentom? Chodievali ste na brigády?
Šetrným ani nie, tá fotoaparátová epizóda bola výnimkou. Skôr som bol pomerne rozhadzovačný, samozrejme, úmerne dobe a svojím študentským možnostiam. Ale na brigády som chodil. Dokonca moja prvá cesta k moru počas vysokoškolského štúdia bola brigádou. V Bulharsku som umýval riady v plážovej reštaurácii.
Viedli vás rodičia ku skromnosti alebo ste mali všetkého dostatok?
Asi jedno s druhým... Som jedináčik a nežil som v núdzi, ale ani v extrémnom blahobyte, taká klasická stredná vrstva vtedajšieho Československa. Ale drahšie veci, ako už spomínaný fotoaparát alebo bicykel Favorit či neskôr moped, som si musel „zaslúžiť“ – teda buď si našetriť, zarobiť, alebo nejako inak zaslúžiť, napríklad dobrým vysvedčením...
Ste šetrný typ alebo márnotratný?
Záleží na situácii. Je pravdou, že si dokážem občas dopriať dobré veci, jedlo, dovolenky, ale márnotratnosťou by som to nenazval. Bežne porovnávam ceny, hľadám lacnejšie riešenia a snažím sa neutrácať len tak bezhlavo.
Myslíte vo vašom rodinnom rozpočte na rezervu alebo idete na doraz?
Ako študent som občas šiel na doraz, dokonca som si sem-tam aj požičal, keď mi to nevychádzalo. Ale odkedy zarábam sám, a najmä odkedy mám rodinu, považujem rozumnú rezervu za absolútnu nevyhnutnosť. A nielen rezervu na bankovom účte, ale aj rôzne poistenia, či už dôchodkové, životné, domácnosti alebo cestovné. Pre niekoho to môžu byť zbytočne vyhodené peniaze, ale pozrite sa na tie tragédie, či už poškodených bytov a domov, alebo úrazy, nešťastné príhody v zahraničí – v porovnaní so škodami, ktoré človeku môžu vzniknúť, sú náklady na poistné prakticky len drobnými... A kto z nás má istotu, že sa mu nič nestane?!
Do čoho najradšej investujete?
Mojou veľkou vášňou je cestovanie. Mal som to šťastie, že v rámci môjho prvého povolania, keď som pôsobil ako zahraničnopolitický reportér, som mal možnosť precestovať takmer celý svet. Láska k cestovaniu mi však ostala aj po tom, ako som kameru a mikrofón „zavesil na klinec“ a dnes je mojou obľúbenou a najčastejšou investíciou, ktorá mi síce neprináša materiálny profit, ale obohacuje ma vnútorne.
Ste typ, ktorý pri investovaní zariskuje, alebo ste v tejto oblasti konzervatívny, máte radšej nižší, no bezpečnejší výnos?
Riziko mi nie je príliš blízke, hoci niekedy s odstupom času ľutujem, že som nepočúvol svoju intuíciu a nepristúpil na nejaké rozumné riziko... Ale ak mám odpovedať priamo, konzervatívnejšie a bezpečnejšie nástroje sú mi sympatickejšie.
Máte nejaké osvedčené pravidlá alebo tipy, ktoré by ste ľuďom poradili pri hospodárení s financiami v domácnosti?
Mnohým ľuďom sa môže zdať, že majú príliš nízke príjmy na to, aby malo zmysel uvažovať o ich rozkladaní, sporení či dokonca o poistení. Ale nie je to tak. Je známa rozprávka O troch grošoch. V nej aj veľmi chudobný človek ukazuje, že aj žalostne malú mzdu môže rozumne a zodpovedne rozložiť. Áno, kritik namietne, že rozprávka je rozprávka a reálny biedny život je o inom. Ale veď práve rozprávky skrývajú základné múdrosti našich predkov, a táto k nim určite patrí. Tip teda znie, že človek musí myslieť na zajtra, na pozajtra, aj keď má dnes málo. Vždy sa dá nájsť vhodný model ako si aspoň trocha zabezpečiť neistú budúcnosť.
Staráte sa o dcéru – ako vie hospodáriť s financiami?
Má šestnásť rokov, nie je ešte úplne dospelá, ale určite sa ju pokúšam usmerňovať. Má už vlastný účet, dostáva naň pravidelné vreckové, má platobnú kartu, a teda svoje dievčensko-študentské výdavky si sčasti pokrýva sama z vlastných zdrojov.
Ste štedrý otec? Čo ste jej naposledy kúpili?
Ten posledný darček bol zhodou okolností veru pomerne štedrý, dostala notebook.
Máte s dcérou podelené domáce práce?
To ani veľmi nie, okrem nejakých základných zodpovedností za poriadok a čistotu v jej „priestoroch“ a starostlivosti o jej králika, za ktorú je plne zodpovedná. Pri varení sa však už tiež pomaly začíname striedať.
Nebojíte sa, že odíde z domu?
Je normálne, že raz odíde, a rovnako normálne asi je, že sa s tým nebudem vyrovnávať úplne ľahko. Dúfam iba, že tá chvíľa je ešte pekných pár rokov vzdialená.
Máte s dcérou spoločné záľuby?
Je vášnivá snoubordistka, ja zasa rád lyžujem, takže je ľahké to skĺbiť, na svahy chodíme od októbra do mája. Ale aj cez víkendy si vždy dokážeme niečo spoločné nájsť – korčule, bicykle, bazén, kino a ako to už to k mladej dáme patrí, občas aj nejaký „shopping“...
Začínali ste v médiách, no skončili ste pri peniazoch. Napadlo vám niekedy, že sa dostanete do vedenia banky?
To ste mi teda dali – vraj „skončil pri peniazoch“. Takto to nevnímam. Pravda je, že o práci v banke som nikdy príliš nerozmýšľal, ale v tom je čaro života. Ten prechod bol napriek všetkému celkom plynulý, žiaden zásadný „kotrmelec“. Z televízie som išiel robiť hovorcu, čo je dosť bežné. Ako hovorca NBS som sa intenzívne zaoberal aj prípravou zavedenia eura, takže moja nominácia za splnomocnenca bola tiež celkom logická, aj keď netvrdím, že ním nemohol byť nikto iný, ale rozhodne som na ten post išiel s veľmi solídnou znalosťou problematiky. Bol to hlavne manažment, čomu som sa ako splnomocnenec venoval, takže opäť asi nie je úplne absurdné, že som bol oslovený na inú manažérsku pozíciu, a to v banke.
Boli ste už na dovolenke alebo sa niekam chystáte?
Boli sme a aj sa chystáme – na Veľkú noc sme išli na pár dní do Emirátov, teraz sme sa vrátili z Tatier a ešte máme pred sebou Bulharsko.
Autor: PB
Foto: Oles Cheresko
Poslať nový komentár