zvuk – hudba
(Žena): Držala v ruke výpoveď. Po dvadsiatich odrobených rokoch ju uvoľnili z miesta. Reorganizácia, reštrukturalizácia, omladenie kolektívu. Mala štyridsaťpäť rokov a bola definitívne stará. Cestou si vo výťahu vo svojej pôvodnej organizácii pozorovala tvár v zrkadle. Bola stará. Neznámi ľudia vystupovali, nastupovali, vystupovali a nastupovali, možno sa v tom výťahu vezie už rok. Kedysi v tomto výťahu poznala každého menom. Zdravila nastupujúce a vystupujúce kolegyne. Pýtali sa jedna druhej: Á, pani Nováková, žlčník už nebolí? Už ste si vybehali toho internistu? Syn zmaturoval, no, gratulujeme! Teraz tu stálo zopár tínedžerov v oblekoch. Kravatu im asi niekto rozdáva v nejakom tajnom stredisku na synchronizáciu všetkých mladistvých majiteľov sveta v oblekoch. Rovnaký kus látky pod bradou, smerujúci k penisu.
zvuk - technohudba
(Muž): Držal v ruke papier, na ktorom bolo napísané „personal manager“ a jeho meno. Obyčajný kus papiera a jeho život bude od zajtra iný. Konečne presvedčil predstavenstvo, že ten chuj, čo za oddelenie ľudských zdrojov bral sto litrov, vypadne. Vraj si chce založiť vlastnú firmu. To sú len také reči, aby oblbol ľudí. Nemôže prežiť, že ho vykopli.
Ten tak môže mať vlastnú firmu na chov záhradných trpaslíkov, idiot, veď doteraz len bral prachy a na koženej sedačke preťahoval firemnú asistentku. Keby ju aspoň platil zo svojho. Výťah, do ktorého nastúpil, išiel nejako pomaly. Boli v ňom samí mladí nadržaní samci v kravatách, akú mal aj on. Kravata ako poznávacie znamenie. Zajtra tej mládeži ukáže, koho budú poslúchať! Má štyridsaťpäť rokov a konečne sa po dvadsiatich rokoch driny dostal na vrchol. Veď on im ešte ukáže!
zvuk – technohudba
(Žena): Neposlúchali ju nohy. Vystúpila z výťahu a sťažka sa vliekla k vrátnici. Už nemusela hybkou chôdzou a rečou tela klamať a presviedčať zamestnávateľa, že je mladá a rýchla. Jej lámaná angličtina a neistota v pohybe pri zavádzaní nového programu do nového počítača ju aj tak vždy prezradili. Dvadsaťročné kolegyne sa o jej práci vyjadrovali s dešpektom. Nepozývali ju na kancelárske oslavy a nedelili sa s ňou o najnovšie podnikové klebety. Jej niekdajšia istota v práci sa rozpúšťala každou ďalšou správou o prepustení starej kamarátky. Len inžinier Ferko jej raz, keď boli náhodou v kancelárii sami, ticho povedal: Mohol by som sa za teba prihovoriť na predstavenstve. Priblížil sa k nej a pritisol ju zdurenými nohavicami k umakartovej stene. Jediné, čo pocítila, bol zápach z jeho úst. Skôr ako si veci mohla premyslieť, inštinktívne ho odsotila. Ešte raz sa k nej prilepil panvou, chytil ju za ňadro v zelenom svetríku a vyštekol: Čo sa tu štorcuješ, veď prsia máš ešte tvrdé! Ešte by sa niekto ulakomil! Nedokázala sa ani pohnúť a inžinier Ferko stratil záujem. Mala som byť k nemu milšia, napadlo jej pár sekúnd po zvuku zaplesknutých dverí.
zvuk - kroky
(Muž): Jeho chôdza bola rýchla a rozhodná. Od zajtra pracuje v pozícii personálneho manažéra, preto musí vystupovať mužne a rozhodne. Reagovať rýchlo a pohotovo na každú loptičku. Ako v tenise. Vrátiť úder, nenechať sa zahnať do kúta. Konečne v podniku zamestná tú mladú konzultantku, čo ju stretol v pobočke v Košiciach. Šikovná, bystrá a bude ju mať poruke hneď vo vedľajšej kancelárii. Nebudú sa musieť potĺkať po hoteloch, kade-tade. Ani žena sa nebude vypytovať, prečo teraz toľko chodí na služobné cesty. Zahrá si tenis a hneď po tom, čo nechá vyhrať generálneho riaditeľa, zavolá jej tú dobrú správu. Vo vrecku saka mu pípla esemeska z nového mobilu. Asi píše syn, že priletel do Chicaga. Je to už veľký chlapec, nech si len poradí vo veľkom svete, jazyk vie, nech to právo vyštuduje v Amerike. Kým sa vráti, otecko mu pripraví odrazový mostík. Prišiel k autu a nasadol do červenej limuzíny.
zvuk – štartovanie a rozbiehanie auta
(Žena): Konečne sa dostala na ulicu. Vliekla sa z nohy na nohu a ani netušila, kam vlastne kráča. V kabelke jej pípla esemeska. Zázrak, že ten starý mobil ešte funguje. Píše asi dcéra, že šťastne dorazila do Londýna. Bojí sa, či tá nová rodina, do ktorej sa ide starať o deti, bude dobrá. Či sú to slušní ľudia. Tí minulí jej ani jesť poriadne nedávali. Ale zarobila trikrát toľko ako matka v kancelárii. Aj po anglicky sa poriadne naučila. Vraj chce ísť študovať, ale kto jej to, preboha, zaplatí? Od zajtra bude na sociálke, nezamestnaná. Právo je v Anglicku strašne drahé. Chodiť na právo a ešte opatrovať deti v cudzom svete, bála sa na to čo i len pomyslieť. Ako vo sne jej zrazu napadlo: Musí stihnúť výpredaj v blízkom hypermarkete! Rýchlo niečo nakúpiť! Keď teraz dostane to odstupné. Všetko je tam teraz za polovičnú cenu! Vstúpila na vozovku a po zebre prechádzala smerom k hypemarketu. K jej telu v zelenom svetríku sa blížila červená limuzína. Brzdná dráha pri policajnom vyšetrovaní dokázala, že vozidlo sa už, technicky vzaté, nedalo ubrzdiť.
zvuk – zrážka a nehoda, sanitka.jpg)
Ivica Ruttkayová
je autorkou viacerých rozhlasových hier a ako redaktorka Slovenského rozhlasu sa venuje kultúrnej publicistike. Vo svojom prozaickom knižnom debute Marylin miluje literatúru píše o (bez)význame mužov a literatúry vo svetoch polyfunkčných ženských postáv: redaktorka, nákupčíčka, cestovateľka v MHD, callgirl, poetka, mama, Medea... Súčasťou knihy je aj CD s viacnásobne ocenenou rozhlasovou hrou Dievča na telefón.
Autor: Ivica Ruttkayová
Foto: Shutterstock
Poslať nový komentár