Patrí medzi najúspešnejších slovenských režisérov, dlhé roky žije v Čechách. Natočil množstvo filmov, ktoré sa stali zlatým fondom slovenskej kinematografie. Na jeho konte je aj dosiaľ najdrahší veľkofilm Bathory. Jeho manželkou je herečka a producentka Deana Horvátová. Rodák z dedinky Kojšov pripravuje nový film a rád by na Spiši postavil skanzen.
S manželkou Deanou pôsobíte ako harmonický pár, skúste dať návod, prečo vám to vydržalo tak dlho?
Keď som si Deanu bral, všetci priatelia a známi vedeli, že ona i ja sme výbušné povahy, takže nám dávali pol roka. Chcel som trošku potrápiť ich veštecké schopnosti a pochovať prognózy a povedal som si, že vydržím rok. A po roku som zabudol, že sa mám rozviesť, takže sme spolu doteraz.
Chceli ste sa vôbec ženiť?
Priznám sa, že mne sa do manželstva veľmi nechcelo, ale Deana mi stále hovorila, že je najkrajšia žena v strednej Európe, ja som jej uveril a zobral som si ju. Až neskôr som si uvedomil, že hranica strednej Európy prechádza našou spálňou.
Ako máte podelené úlohy v domácnosti?
Pred svadbou je najlepšie hovoriť žene, čo všetko neviete. Keď jej poviete, že viete variť, tak vám to ostane. Napríklad ja som Deane povedal, že neviem vysávať, ona mi povedala, že sa nemusím báť, že to robiť nebudem, že jej sa nepáči, keď muž po dome chodí s hadicou v ruke. Ja som sa tešil, že to bude robiť ona a nakoniec to ostalo na upratovačku.
Zmenilo sa niečo vo vašom vzťahu za tie roky, čo ste spolu?
Keď som Deanu spoznal, bola veľmi pedantná. Stoličku dala na miesto, všetko mala upratané, každá vec mala svoje miesto. Ja som bol bohém, všetko som rozhadzoval, nezhasínal som svetlo, neupratoval som. Postupne, ako spolu žijeme odkukali sme od seba niektoré veci. Takže teraz som ja pedant a Deana bohémka a bordelárka.
Okolo vás sa neustále točí veľa krásnych žien, ste uznávaný režisér, filmárska osobnosť, nežiarli na vás manželka?
Deana nie je typ ženy, ktorá by mi kontrolovala vrecká a pýtala sa, kto ti volal. Dáva mi obrovskú slobodu. Tým, že je teraz už viac producentkou ako herečkou, ešte viac nás spája práca.
Vy na Deanu žiarlite?
Kedysi som aj žiarlil, ale teraz už poznám jej prednosti a slabiny a ona zasa moje.
Ste rodák zo Spiša, narodili ste sa v dedinke Kojšov neďaleko Gelnice. Táto neveľká obec je vraj pre vás stále inšpiráciou.
Všetky magické veci, ktoré sa v mojich filmoch odohrávajú, sú z Kojšova. Točil som na Spiši film Zbehovia a pútnici a využil som do komparzu všetkých Kojšovčanov. Rád maľujem kojšovské ženy, mal som dokonca aj výstavu. Sú mimoriadne zaujímavé, majú šatky urobené do takých rohov, aby im držali a na čele hrebienok. Giuliette Masine, ktorá hrala Perinbabu, sa nepáčilo, ako má urobenú šatku, a tá ju tiež mala tak, ako ju nosia kojšovské ženy. Aj vo filme Nejasná správa o konci sveta som použil zaujímavé, tak trochu eroticky ladené ľudové piesne z Kojšova.
Bývali ste tam relatívne krátko, máte v pamäti nejaký zážitok?
Pamätám sa, ako sme išli s babičkou na púť do Košíc cez tie všetky hory peši. Išli s nami muži s puškami a dávali pozor, aby sme nestúpili na míny. V jednom momente zostrelili zo stromu konzervy, ktoré tam zhodili ako povojnovú pomoc Američania, mysleli si, že je to nejaké divé zviera.
Chodievate ešte do Kojšova?
Chodievam, dokonca teraz o mne točia film, takže do Kojšova znova zavítam. Som z toho, čo sa tam deje troška smutný. Kedysi sa ľudia pre kúsok zeme strieľali, vešali a teraz to všetko leží ladom. Mám v Kojšove veľa pozemkov, existuje tam dokonca Jakubiskova urbárska spoločnosť. Hľadám v tejto lokalite miesto, kde by sme postavili skanzen, ktorý by sa stal atrakciou pre turistov. Mohli by tam tvoriť remeselníci, predávali by sa syry a podobne.
Na čom práve pracujete?
Chystám film, ktorý sa bude dotýkať veľkomoravskej ríše, bude to historický film o Slovanoch.
OLIVER ONDRÁŠ
Poslať nový komentár