Mnohí by si mysleli, že Zlatý slávik Karel Gott si po polstoročí na špičke hudobnej scény už zaslúži odísť do dôchodku a konečne si užiť svoje dcéry a čerstvo narodeného vnúčika. On však so spievaním rozhodne nekončí. Už onedlho vystúpi v Slovenskom národnom divadle na slávnostnom večere pri vyhlasovaní ankety Slovenka roka.
Máte aj vy svoju Slovenku roka – priateľku či kolegyňu z brandže, ktorá je vám veľmi blízka?
Blízki sú mi určite už roky mnohí slovenskí kolegovia či kolegyne, speváci a speváčky, ale určitý špecifický vzťah som získal k tomu, s kým som, povedzme, spieval dueto, a tá hudba ma oslovuje dodnes, po mnohých rokoch. A hovorí niečo aj iným, ktorí sú tou skladbou dodnes nadšení, lebo má v sebe nejaký nepredvídateľný prvok nadčasovosti. Takéto krásne dueto mám napríklad s Marikou Gombitovou.
S akými piesňami počas tohto slávnostného večera vystúpite? Aké prekvapenie ste si prichystali, keďže v sále bude možno presila ženského publika?
Dostal som som príležitosť zaspievať dve piesne a mojou ctižiadosťou je ukázať sa vždy trošku v inom svetle, čiže nechcem dokola spievať hity z minulosti. Aby nevznikol dojem, že žijem z podstaty toho, čo malo kedysi úspech, a že nie som schopný svojou invenciou vymyslieť niečo nové.
Zaspievam pieseň Nočný kráľ, lebo viem že je tým správnym vstupom do sŕdc poslucháčok, a potom by som chcel pripomenúť pieseň, ktorú mi napísal autorský tandem Patejdl – Peteraj pre film Cinka Panna. Budem ju spievať nielen preto, že má nádherný text, ale aj preto, že ma trošku zabolelo, ako ten film vyšumel do stratena. Druhú pieseň som zaradil aj do svojho jubilejného albumu 70 naj hitov, napriek tomu, že to akože hit nebol, keďže som ako interpret vďačný za pieseň, ktorá ma vždy pri spievaní osloví tak, že mám husaciu kožu, čo býva vždy najlepší barometer jej kvalít.
Vnímate dnes nejaký rozdiel medzi slovenským a českým publikom alebo ste na Slovensku ako doma?
Nielenže som na Slovensku ako doma, ale pamätám si, keď bola krátky čas medzi nami hranica, ako mi to pripadalo pri cestách k vám smiešne a absurdné, keď sa ma colník spýtal, či mám nejaký tovar na preclenie. Dnes idem priamo, neviem, kde je hranica, no viem, že na javisku pred obrovským davom je ten náš vzájomný vzťah ešte oveľa srdečnejší ako pred rozdelením republiky, hoci aj predtým to bolo skvelé.
Svoje publikum aj po vyše polstoročí aktívnej a veľmi úspešnej kariéry ešte vždy dokážete prekvapiť novinkami. Nedávno ste nahrali takmer tajne album ľudových piesní, predtým to bola spolupráca s raperom Bushidom, vystúpili ste aj s vychádzajúcou hviezdou Martinom Chodúrom. Čím nás tento rok ešte prekvapíte?
O svojej ďalšej práci nezvyknem dopredu hovoriť. No myslím si, že idem rád sólovo proti prúdu. Pri dĺžke mojej kariéry by moja angažovanosť v nejakej veľkej avantgarde mohla byť už aj smiešna. Dnes je v modernej svetovej populárnej hudbe neprehľadný chaos, podľa mňa tá hudba nemá charakter a tvár a rádiá vysielajú väčšinou staré, osvedčené veci a dokonca sa tým aj chvália. Tým, samozrejme, nedávajú možnosť novým nahrávkam. Nahrávacie firmy zasa do detailov rozoberajú dopredu svoje projekty, čo interpreta môjho kalibru už aj unavuje, a tak som si povedal, že si urobím veľkú osobnú radosť, pôjdem po samotnej podstate piesne, preto vznikol album ľudoviek. Platňa vznikla spontánne v Kyjove, kde som sa rozhodol hosťovať a spolupráca sa nám tak zapáčila, že sme postupne nahrali celú platňu. Album je esenciou úprimnosti a čistoty, návratu ku kráse piesne a to, že sme sa trafili „priamo do sŕdc poslucháča“, dokazuje, aké má skvelé ohlasy a veľký úspech.
Ako si dnes vyberáte ľudí, ktorí budú pracovať na vašich nových piesňach, veríte tým, ktorí sa už v minulosti osvedčili, alebo dáte šancu aj mladým?
U mňa to všetko vychádza z citov a inštinktov, aké mám za tú dosť dlhú dobu na ľudí. Týka sa to skladateľov, dokonca aj hudobníkov, ale aj textárov, u ktorých hľadám príbeh. Pretože chcem svojou piesňou hlavne niečo konkrétne vypovedať. Momentálne mám možnosť v legendárnom A štúdiu Čs. rozhlasu nahrať akúkoľvek pieseň, kedy chcem a použiť ich orchester alebo kvintet, čo je skvelé.
Ste otcom dvoch malých detí Charlottky a Nellinky, zdá sa, že si po prvý raz otcovstvo vychutnávate. Chceli by ste profesne ovplyvňovať nejako ich vývin? Mohla by byť jedna speváčkou, druhá, povedzme, herečkou?
Sú to iba malé deti, ktovie, čo z nich bude, nie som jasnovidec... No
mám už istý vek, aby som vedel, že také čosi asi nemá veľký zmysel a že nebudem zasahovať do ich života, aby som si splnil nejaké svoje predstavy o ich ďalšom smerovaní. Prirodzene chcem, aby niečo vedeli a o niečo sa zaujímali, ale môžem im to pripraviť tak, aby to stretli, dám im to do cesty, aby na to narazili a samy sa začali zaujímať.
Nedávno ste sa stali deduškom, aký je to pocit mať pokračovateľa rodu? Vraj sa na vás vnúčik podobá...
Mám štyri dcéry, tak som musel logicky predpokladať, že ak dosiahnem istý vek, stanem sa dedkom. Je to celkom normálne a podobné správy ma môžu len potešiť. Je predsa krásne, ak sa z lásky narodí niekde nový človek. Nijako zvlášť pocitovo o tom nepremýšľam, ale samozrejme mám radosť z prvého chalana v rodine, ako by ste povedali u vás, na Slovensku.
Máte nejaký zatiaľ nesplnený sen – projekt, na ktorý sa už roky chystáte, ale nemohli ste ho zatiaľ realizovať...
Aj v sedemdesiatke potrebujem byť s ľuďmi, komunikovať s nimi, nechcem byť dedko v papučiach, ktosi, kto žije pasívnym životom, a tak mám samozrejme plány. Len čo by som povedal, už mám všetko hotové, vlastne dávam signál, že už len vyčkávam na odchod, a to určite nechcem. Viem si predstaviť, že by som oddychoval, ale myslím si, že by som sa potom začal priveľmi sledovať a určite by mi bolo ľúto, že už nespievam, nikto sa ma na nič nepýta a nakoniec by som mohol dopadnúť i tak, že by sa ma ani vlastné deti na nič nespýtali. Tak preto mám stále nejaké plány a ciele, ale nehovorím o nich konkrétne, keďže ich mám hlboko v duši. Pochopiteľne, úspechy sú zároveň tou krásnou čistou drogou, na ktorú si za päťdesiat rokov zvyknete. Čiže spievam ďalej a som rád, že rozdávam radosť.
Autor: ANDRIJAN TURAN
Foto: Petr Adámek
Poslať nový komentár