Priateľstvo je ako magnet, buď na oboch stranách funguje, alebo to už potom nie je priateľstvo. Pre mňa sú priateľské väzby vždy akoby malý zázrak. Je zvláštne, ako si v tom dennodennom virvave a pri nespočetnom množstve ľudí naokolo nájdeme kohosi spriazneného a ak TO vydrží viac ako iba niekoľko rokov, je dôvod na oslavu. Včera som bola na večeri s jednou dámou. Pred pár rokmi sme s ňou robili rozhovor – o nej a o jej manželovi Ani na um mi nezišlo, že raz s ňou budem sedieť už ako bližší človek pri večeri a blahoželať jej k narodeninám. Beatrix Müllerová je skvelý človek a aj takto, prostredníctvom Slovenky, jej blahoželám k okrúhlemu jubileu. Na priateľstve je krásne aj to, že nepozná vekové obmedzenia. Pred časom som sa v New Yorku zoznámila s maliarkou, o generáciu staršou ako ja, Violou Pálffy-Motýľovou. Stretla som ju na jej výstave v galérii v známej umeleckej štvrti Soho a odvtedy, aj keď ona žije na druhom konci sveta, na ňu myslím takmer dennodenne.
Aj myšlienky fungujú ako magnet. Verím, že sa na Violu občas prilepia a ona vie, že na ňu doma myslíme viacerí... O priateľstve píšem aj preto, že v tomto čísle Slovenky hovorí o Márii Kráľovičovej jej vnučka Martina a ja som si s tou krásnou dámou, ktorá je rovnako ako pre Martinu aj pre mňa idolom v rôznych podobách, mohla potykať... Je to pre mňa viac ako malý zázrak a som rada, že tie malé zázraky, keď sa stretnú ľudia, ktorí si majú čo povedať, sa dejú okolo nás neustále – len ich treba uchopiť, a najmä vidieť. Ak by sme pochopili pravý význam priateľstva, možno by sme sa mnohí zmagnetizovaní cítili šťastnejšie a aj celospoločensky by sme v rebríčku hodnotenia šťastných národov hádam boli vyššie ako na sedemdesiatom treťom mieste.
Prečítajte si dnešnú tému o šťastí a pohodový týždeň vám želá
Mária Miková
Poslať nový komentár