Dnes je pondelok, 16.september 2019, meniny má: Ľudmila
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Materstvo je makačka

marec 07, 2011 - 10:56
Vždy pozitívne naladená herečka PETRA POLNIŠOVÁ zisťuje, že materstvo je predsa len zložitejšie, ako čakala. Po narodení Simona sa jej život zmenil od základov a dnes sa naň pozerá úplne inými očami. Presídlila sa za svojím partnerom Matthieuom Darrasom do Francúzska a stala sa matkou takmer na plný úväzok.
Na Slovensku sa začínajú šíriť správy o vašom smutnom odchode z Ordinácie v ružovej záhrade. Tie dramatické zábery ste nakrútili už v januári. Aké máte plány a ambície?
S producentkou Ordinácie som sa dohodla už počas môjho tehotenstva, ako bude prebiehať môj odchod. Nemyslím si však, že moja Nora skončí tragicky, ale nechcem prezrádzať. Ak mala mať však moja postava hlavu a pätu, vyžadovalo si to celého človeka. Kým bol Simon malý, tak som to zvládala, lebo veľa spinkal, ale čím je starší, tým viac si uvedomujem, že potrebuje viac mojej pozornosti. Nedá sa sedieť na viacerých stoličkách. V Partičke však budem účinkovať naďalej, lebo to nie je až také časovo náročné ako nakrúcanie seriálu.

Jedným z dôvodov vášho rozhodnutia je určite aj starostlivosť o synčeka. Ste teraz viac na Slovensku alebo vo Francúzsku?
Momentálne som vo Francúzsku, Matthieu bol kvôli mne na Slovensku dosť dlho, a tak mu to chcem trošku oplatiť. V súčasnosti má prácu vo Francúzsku, ja som na materskej dovolenke, mám menej aktivít a tie stíham vyriešiť počas občasných návratov na Slovensko. Takto mi to vyhovuje, lebo sa chcem zdokonaliť vo francúzštine, po večeroch chodím do školy.

Simon vás určite prekvapuje každý deň niečím novým...
Nie je veľmi hyperaktívny, začína sa však tmoliť a nemôžem ho len tak niekam položiť. (smiech) A práve v tomto období chcem byť čo najviac pri ňom.

Stretávate sa vo Francúzsku s inými mamičkami?
Mám tu kamarátky, ktoré majú deti, nie som nijako utiahnutá, nemám pocit, že by som bola odrezaná od sveta a priateľov. Paradoxne mám pocit, že práve tu žijem rušnejší spoločenský život ako Bratislave, kde som sa pohybovala prevažne len medzi domom a prácou.

Pomáhajú vám svokrovci, prípadne vaša rodina? Určite majú z vnúčika veľkú radosť.
Myslím si, že sa o Simonka starajú rovnocenne a zatiaľ nikto nebol ukrátený. (smiech) Moja mama sa nám venovala naplno na Slovensku a chystá sa i za nami do Francúzska, veď Slovensko je od nás vzdialené iba dve hodiny letu. Matthieuovi rodičia nežijú v Paríži, ale v Lyone a tiež nie sú pri nás stále. Prirovnala by som to k vzdialenosti medzi Košicami a Bratislavou, takže sa stretávame pri rôznych rodinných oslavách a sviatkoch.

Určite riešite aj viacjazyčnú výchovu. Ako malý reaguje?
Po tom, čo som sa informovala o úskaliach takejto výchovy a odborníci ma presvedčili, že by nemal nastať žiadny problém, Matthieu na Simona hovorí výhradne po francúzsky a ja hovorím na malého iba po slovensky. Som veľmi zvedavá, ktorým jazykom mi povie mama. Chcela by som, aby rozprával plynulo obidvomi jazykmi.

Mať za partnera cudzinca možno v určitých ohľadoch nie je ľahké. Minimálne čo sa týka zvykov a organizovania rodinného života. Ako to zvládate?
Nemám pocit, že by niečo bolo extrémne odlišné, obaja sme predsa Európania. Kultúrne rozdiely medzi našimi krajinami sú, no len minimálne a nebijú do očí. Pri Simonovi sme začali riešiť však aj byrokratické záležitosti, napríklad rozdielne programy vakcinácie detí u Francúzov a Slovákov.
Zo zákona musí byť očkovaný i vo Francúzsku, keďže má aj francúzske občianstvo. Zatiaľ som však nenarazila na neprekonateľné problémy. Myslím si, že keď som tu s partnerom, je to pre mňa oveľa ľahšie, ako keby som sa do cudzej krajiny vybrala sama. Neviem, ako by to bolo v krajine s rozdielnou kultúrou alebo náboženstvom, ale ja to riešiť nemusím. I keď aj Francúzi sú v niečom predsa len iní ako Slováci.

V čom sú Francúzi odlišní?
Sú to také drobnosti, napríklad sú zvyknutí jesť veľmi neskoro, ale ja som Matthieua naučila jesť skôr. (smiech) No aj napriek tomu Francúzi jedia oveľa zdravšie ako Slováci.

Za tie mesiace ste určite už prišli i na úskalia materstva, čo vás najviac zaskočilo či prekvapilo?
Nedá sa povedať, že by ma niečo zaskočilo, no život sa mi zmenil od základov. Materstvo je makačka, a to si začínam plne uvedomovať. Simon je normálne dieťa, ktoré má aj svoje dni. Overujem si, že príslovie „malé dieťa, malé starosti, veľké dieťa, veľké starosti“ naozaj platí. Na vlastnej koži pociťujem, že čím je väčší, tým viac sa bojím, a to má iba pol roka, takže si neviem predstaviť, čo bude ďalej. Nikdy som si nevedela zorganizovať čas a teraz už nemám absolútne šancu. Keď mám plánovať, beriem to ako útok na svoju povahu a preto mi sem-tam niečo nevyjde. Možno keď bude mať osemnásť, už to budem vedieť. (smiech)

Na koho sa Simon viac ponáša povahovo a vzhľadom?
Matthieuova rodina tvrdí, že sa ponáša na mňa a moja rodina tvrdí, že na Matthieua. No ja si myslím, že je mixom nás dvoch. Povahovo je veľmi spoločenský a mám pocit, že sa podal na mňa. Simon sa dokonca do nejakého času vôbec neusmieval a iba pozoroval a potom sa to zlomilo, teraz je vysmiaty a pozitívny. Genetika je záhadná veda a nevieme ovplyvniť, ako sa to nakríži.

Autor: MÁRIA GYURÁNOVÁ
Foto: TV Markíza, Daniel Kaplavka

- - Inzercia - -