O zlom životnom štýle sa už veľa napísalo a takmer všetci vieme, kde robíme chyby. No napriek tomu ich robíme. O tom, aký vplyv na naše zdravie môže mať táto nepoučiteľnosť, sa hovorilo na sympóziu vedcov v Bratislave, na ktorom sa zúčastnili odborníci z viacerých krajín.
V roku 2002 Svetová zdravotnícka organizácia pomenovala hlavné rizikové faktory, ktoré významne prispievajú k vzniku a rozvoju civilizačných ochorení. „Podstatná časť týchto rizikových faktorov súvisí so životným štýlom jednotlivcov,“ pripomína RNDr. Soňa Čačányiová, PhD., z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV, ktorá sa na sympóziu zúčastnila.
Pozor na sociálny stres
Nesprávne stravovacie návyky, najmä vysoký príjem tučných jedál vyúsťujúci do vysokej hladiny cholesterolu, vedú k obezite, vysokému tlaku krvi či k cukrovke. Podobne nekontrolovaný príjem alkoholu či vysoký príjem soli sa ukazuje byť jedným z významných rizikových faktorov. Časť konferencie sa venovala aj vplyvu soli na náš organizmus. „Napríklad štúdia fínskych vedcov ukazuje, že vo Fínsku za posledných 35 rokov v populácii vo veku do 65 rokov poklesla úmrtnosť na mozgovo-cievne príhody a koronárne choroby o 75 až 80 percent, čo sa dáva do súvislosti s poklesom príjmu soli o 30 až 35 percent,“ vraví doktorka Čačányiová.
Nielen genetické, ale aj environmentálne faktory predstavujú významné riziko. Ďalším rizikovým faktorom je stres, a to najmä tzv. sociálny stres. „Aj keď patogenetický mechanizmus vzniku hypertenzie počas stresu je veľmi zložitý, viaceré pokusy ukazujú, že vznik hypertenzie počas sociálneho stresu môže súvisieť s cievnymi poruchami, vraví doktorka Čačányiová.“
Paradoxy
Odborníci upozorňujú aj na oxidačný stres. „Je všeobecne známy škodlivý vplyv voľných radikálov, ktoré poškodzujú cievnu stenu, čo vedie k poškodeniu jej štruktúry aj k obmedzeniu funkčných vlastností, ako je napríklad neschopnosť roztiahnuť sa, a tým regulovať krvný tlak. Viaceré štúdie tiež ukazujú, že konzumácia stravy bohatej na prírodné antioxidanty, ako napríklad polyfenolické látky, obsiahnuté vo viacerých druhoch ovocia či zeleniny, je spojená s nižším výskytom kardiovaskulárnych ochorení,“ vraví odborníčka.Zároveň však poukazuje na paradoxy. Ukazuje sa totiž, že ani užívanie antioxidantov nemusí mať jednoznačný účinok, pri ich dlhodobej aplikácii sa dokonca môžu brzdiť aj obranné mechanizmy organizmu, ktoré spúšťajú priamo voľné radikály.
Paradoxnou sa ukazuje byť aj úloha samotných voľných radikálov. Niektoré voľné radikály, ktoré sú známe ako toxické jedovaté plyny – napríklad oxid dusnatý, známy aj ako súčasť výfukových plynov či kyslých dažďov, alebo aj ďalší jedovatý plyn sírovodík s typickým zápachom pokazených vajec – na jednej strane majú vo vysokých dávkach výrazný škodlivý účinok, na druhej strane v malých koncentráciách predstavujú tzv. regulačné, signálne molekuly, regulujúce mnoho fyziologických procesov. Keď sa dnes budete rozhodovať, kam sa pôjdete najesť, vynechajte fastfood a nepodceňujte riziko ochorení, ktorých súvislosť s nesprávnym životným štýlom je vedecký dokázaná. A namiesto výťahom vybehnite dnes do kancelárie po schodoch peši!
autor: IRIS KOPCSAYOVÁ
Foto: shutterstock
Poslať nový komentár