Pánske jazdy existovali oddávna. V čisto mužskej spoločnosti si muži bez zábran dovolili to, čo sa v prítomnosti dám nepatrilo. Opiť sa, viesť chlapské reči a nedávať si pred ústa obrúsok, bujaro sa zabávať. Dámske jazdy sa objavili až neskôr a mnoho ľudí si ich predstavuje rovnako ako tie povestné pánske. Zdá sa však, že dámske či skôr babské jazdy, ktoré obľubujú Slovenky, majú väčšinou celkom inú náplň a význam.

Vzťahu to môže prospieť
Čo si predstavíte, keď sa povie dámska jazda? spýtali sme sa psychologičky MÁRIE CHALOUPKOVEJ. „Podľa mňa je to celkom pozitívne zoskupenie žien, ktoré sa niekam vyberú spolu – na dovolenku alebo na pobyt s čisto ženským programom – nech je to  kurz jogy, maľovania na hodváb či brušných tancov.  Môžu sa nerušene venovať špecificky ženským záujmom.“

Dámske jazdy nevyhľadávajú len ženy bez partnerov, ale aj tie vydaté. Podľa názoru psychologičky by to zdravým partnerským vzťahom nemalo uškodiť. V dobrom manželstve je predsa normálne, že aj muži majú svoje špecifické záujmy a ženy to rešpektujú. „Parteri si občas potrebujú od seba aj oddýchnuť. A napríklad príliš zaneprázdnený muž, ktorý nemá čas chodiť s rodinou na dovolenky, môže svojej manželke dopriať, aby si zašla niekam s kamarátkami. Ak človeku nedoprajeme to, čo ho baví, je to frustrujúce a nie je nič horšie, ako frustrovaný partner.“

Charakteristickým znakom babských jázd je to, že ženy uspokojujú potreby špecifické pre ženy, nemusia brať ohľad na deti, na partnerov, môžu vnímať seba, svoje telo, robiť to, čo ich teší. Domov sa vrátia zrelaxované, spokojné, čo v konečnom dôsledku môže partnerskému vzťahu prospieť. Psychologička však pripomína, že tak, ako je pre zdravý vzťah užitočné, ak si partneri občas urobia vlastný program, je veľmi dôležité, aby nezabúdali na spoločne strávený čas a spoločné dovolenky, aby sa navzájom neodcudzili.

Čo však robiť, ak partner s dámskou jazdou nesúhlasí? Vybrať sa aj proti jeho vôli? „Existujú partneri, ktorí nepripúšťajú, aby ten druhý z dvojice odchádzal niekam bez neho. Považujú to za neprípustné. Môže v tom byť kus žiarlivosti, aj podozrenie, že sa na ,babskom podujatí´ bude žena správať nevhodne, že sa tam objaví muž... Rozhodne neodporúčam nebrať ohľad na partnera a odísť proti jeho vôli, to by mohlo konflikt prehĺbiť. Radila by som diplomatickú taktiku – napríklad ho požiadať, aby ma odviezol, nech vidí, kam a s kým idem. Myslím si, že ak sa muž presvedčí, ako takáto babská jazda jeho partnerke prospela, že sa vrátila milšia, s novou chuťou do života, nebude mať nabudúce námietky.“

Dámske či babské jazdy môžu mať mnoho podôb. Niekedy ide doslova o jazdy – keď sa napríklad niekam spoločne vyberú motorkárky alebo sa iné vyberú na niekoľkodennú dámsku jazdu sna bicykloch. Aj keď tentoraz hovoríme o pozitívnych babských jazdách, ktoré sú spojené s cestovaním a poznávaním, nemožno poprieť, že existujú aj dámske jazdy, ktorých zmyslom je v čisto ženskej partii poriadne si „vyhodiť z kopýtka v bare, na diskotéke, na dovolenke. Nehovoriac už o dámskych jazdách do exotických krajín, s cieľom užiť si sex. U žien každého veku zo západnej Európy sa tešia obľube, ale ako priznáva Anita Balejíková, ktorá túto službu (na Jamajke) ponúka cez internet, slovenské ženy o ňu veľký záujem nemajú. Jej klientkami sú skôr Češky, lebo tie majú podľa jej vyjadrenia viac guráže i menej zdržanlivosti a hrdosti než Slovenky.

Sú muži, ktorí hľadia na dámske jazdy s nedôverou a nesúhlasia s nimi (možno sú to práve tí, čo podľa seba súdia iných). No psychologička Mária Chaloupková pripomína, že kto má pevnú morálku, nepodľahne a na druhej strane – kto chce byť neverný, ten si na to miesto nájde. Vôbec to nemusí byť dámska jazda.

Gabrial Revická: Čas patrí len nám
„Začalo sa to celkom spontánne. S kamarátkou sme chodili po Slovensku a navštevovali objekty, ktoré máme v ponuke našej cestovnej kancelárie. Cestou sme stretli dve dámy z Českej republiky – vydaté panie, ktoré sa pochválili, že si takto občas vyrazia na dámsku jazdu. Na pamiatku sme sa spolu odfotili a potom sme si s kamarátkou povedali, že by sme vlastne aj my mohli z času na čas takto s babami niekam vypadnúť, a hneď sme obvolali kamarátky,“ spomína Gabriela Revická, autorka projektu Babských jázd, ktorý v roku 2004 rozbehla aj v spolupráci so Slovenkou.

Organizuje ich – a sama sa na nich zúčastňuje – doteraz. Podľa Gabriely Revickej nie je babská jazda to isté ako tematický pobyt pre veľkú skupinu žien, ktoré sa predtým nepoznali. Na jej babských jazdách sa zúčastňujú malé, štvor- až osemčlenné skupinky kamarátok. Podstatou babskej jazdy je podľa jej názoru totiž práve to, že sa ženy poznajú, sú si aj inak blízke a tešia sa z toho, že môžu spolu zažiť niečo výnimočné. Cieľom týchto niekoľkodňových akcií je vždy spoznať iný kút Slovenska, zrelaxovať sa, vysmiať a vyrozprávať sa. „Zásadne odmietame, aby sa zúčastnil nejaký muž, vystačíme si samy,“ zdôrazňuje.

Na „jej“ babské jazdy chodia ženy slobodné i vydaté, ktoré tu nemusia riešiť, ako ulahodiť manželovi a deťom, ich čas patrí len im, môžu sa starať len o seba. O babských jazdách píše Gabriela Revická aj vo svojej knihe Momenty zo života vydatej ženy. „Až na jeden som sa nestretla s negatívnym ohlasom alebo nepochopením. No verím, že viacero žien môže mať podobný názor ako pani, ktorá mi napísala, že si nevie predstaviť, že by niekam išla sama bez manžela. Priznala, že je od neho závislá. Ja svojho manžela tiež ľúbim a som s ním rada, ale myslím si, že keď sú partneri veľa spolu, z času na čas si od seba treba oddýchnuť. Keď sa vrátim spokojná a vysmiata, aj on sa z toho teší.“ S partiou kamarátok organizuje Gabriela Revická dokonca už aj babojazdovské tábory, kam chodia zásadne len mamy so svojimi deťmi. Aj tohto roku sa už veľmi tešia na spoločný týždeň na Látkach.

Mária Krňová: Sme len samy za seba
Učiteľka hudby a bývalá riaditeľka základnej umeleckej školy MÁRIA KRŇOVÁ má už dospelé deti a žije sama, no rozhodne nie osamelo. Už ani nespočíta, koľko rokov chodí pravidelne každé leto na týždenný babský relaxačný pobyt  do kúpeľov v Luhačoviciach. S kamarátkami často cestuje aj na výlety po Slovensku i Česku a napríklad minulý víkend sa tri vybrali do talianskej Verony pozrieť si dve opery. „Aj tam chodí veľa žien bez mužov, bola ich tam prevažná väčšina,“ konštatuje akčná pani Mária a potom sa s nadšením rozhovorí o babincoch, ktoré začala navštevovať vlani. Celkom náhodou, cez časopis, ktorý objavila v lekárni, sa prihlásila na ozdravný pobyt, kde sa spoznala s pani Zdenkou Šimovou z Prievidze. Táto bývalá učiteľka materskej školy a cvičiteľka aerobiku organizuje niekoľkokrát do roka populárne babince s cvičením, zdravou stravou, v programe je kozmetika, pedikúra i masáž, ale vždy aj nápaditý sprievodný program.

„Rozdiel medzi rodinnou dovolenkou a takýmto babincom  je ten, že ženy sa tu vyrozprávajú, vydaté si oddýchnu od detí, uvoľnia sa, trochu sa nadýchnu. Je tu veľký rozptyl, vekový aj sociálny – chodia sem tridsiatničky aj šesťdesiatničky, veľmi bohaté ženy, aj my, učiteľky,“ vraví pani Mária, ktorá sa rada zoznamuje s novými babami.

„Od tých mladších aj ja chytám iný dych, v ich spoločnosti sa odvážim aj na veci, na ktoré by som si inak netrúfala. Tancujeme na diskotéke, nasmejeme sa pri zumbe, kúpeme sa pod hviezdami, ráno sa ,rosíme v tráve´. V čisto ženskej spoločnosti sa môžete vyblázniť, nemusíte sa tváriť a držať fazónu, ste tu sama za seba. Niečo nové sa naučíte, zmysluplne prežijete víkend,“ vymenúva dáma, ktorá si pribúdajúce roky uvedomuje oveľa menej ako mnohé jej  rovesníčky.

Bibiana Ondrejková: Mám rada svoje kamarátky
„Zbožňujem cestovanie, a musím povedať, že aj s mojím mužom, ktorý je úžasný cestovateľ,“ považovala za potrebné hneď na úvod povedať herečka BIBIANA ONDREJKOVÁ, známa milovníčka dámskych jázd. Náš telefonát ju zastihol na dovolenke v Taliansku vo chvíli, keď zhodou okolností práve obliekala dcéry do romantických šiat, pretože sa so ženskou časťou partie, s ktorou dovolenkuje, chystali do Benátok na romantickú dámsku jazdu. Trochu si pozrieť mesto, nakuknúť do obchodov, povoziť sa na gondole.

Tentoraz išlo len o krátky výlet, nie o povestnú dámsku jazdu, na akú sa Bibiana Ondrejková so svojimi kamarátkami vypravuje už niekoľko rokov. Ku skupinke, ktorej jadro tvorí Katarína Brychtová, Zuzana Vačková, Zuzana Tlučková, režisérka Štefánia Gorduličová, sa občas pridá aj niektorá z ich mám či detí. Spoločne navštívili New York, Rím, Londýn, Barcelonu i Brno. „Vždy veľa vidíme, spoznáme, veľa sa nasmejeme, výborne porozprávame a je nám spolu dobre.“
Bibianu Ondrejkovú a jej hereckú kolegyňu ZUZANU VAČKOVÚ spája nielen spoločná profesia a kamarátstvo. Kamarátkami sú aj ich mamy a malé dcéry, ktoré sú v rovnakom veku. Spoločne dovolenkujú aj teraz v Taliansku.

Práve o Zuzane Vačkovej sa hovorí, že je iniciátorkou dámskych jázd. Čo ju k tomu vedie? „Mám veľmi rada svoje kamarátky a rada s nimi trávim čas, ale všetky sme veľmi zaneprázdnené. Aj keď si občas sadneme spolu na kávu, nie je to ono, lebo každá sa niekam musí ponáhľať, ustavične zvonia telefóny... No keď niekam spolu vyrazíme na tri – štyri dni, bežné starosti  prestanú  existovať. Naši partneri chápu, že my ženy potrebujeme takéto „kvákavé víkendy´, po ktorých sa vraciame domov šťastné a spokojné. Všetkým kamarátkam to vrelo odporúčam!“ odkazuje sympatická herečka.

Táňa Hoholíková: Z Tatier do mesta
„Žijeme vo Vysokých Tatrách obklopené prírodou, tak sme si povedali, že by sme mali spoznať aj niečo iné – mestá, architektúru, pamiatky,“ rozpráva TÁŇA HOHOLÍKOVÁ, ktorá sa s kamarátkami tohto roku chystá navštíviť Štokholm. „Boli sme už vo viacerých európskych metropolách – v trojčlennej alebo päťčlennej zostave, podľa toho, či idú s nami aj dcéry. Svoje plány kujeme na Teplom vrchu. Zistili sme, že to je najteplejšie miesto na Slovensku, tak sa tam z Tatier chodíme každé leto vyhriať a pritom vymýšľame, kam zas spolu pôjdeme. Vždy si vopred pripravíme dôkladný plán, ktorého sa pridŕžame, aby sme stihli čo najviac vidieť. Sme dlhoročné kamarátky, často trávime čas spolu, chodíme na výlety do prírody, lyžovať, ale tieto ,babské jazdy´ sú pre nás predsa len niečím výnimočným a veľmi sa na ne tešíme. Tohto roku to bude už po ôsmy raz.“

ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: archív M. K., T. H., B. O., G. R.,