Mladík z Košíc: Môže za jeho chorobu infikovaná krv?

Možno by aj chcel vyjsť z anonymity, ale nemôže. Má strach, že by prišiel o väčšinu priateľov, že by sa stal úbohým štvancom, ktorému sa ľudia oblúkom vyhýbajú. Spoločnosť v našej krajine ešte nie je a zrejme ani dlho nebude pripravená na otvorenú spoveď človeka s diagnózou HIV pozitívny. Okolo tejto choroby totiž existuje strašne veľa tabu, ktoré konzervatívni Slováci nedokážu len tak ľahko prelomiť. Zákerný a zatiaľ neliečiteľný vírus, ktorým sa s veľkou pravdepodobnosťou nenainfikoval vlastnou vinou, tak bude zrejme skrývať až do konca života.  Aký dlhý bude?

Osudové potknutie

Infikovaný mladý Košičan a jeho matka s médiami nekomunikujú. Absolútne chápeme a rešpektujeme ich rozhodnutie nevystúpiť z anonymity. Informácie, ktoré si prečítate nižšie, sú preto iba sprostredkované cez jedného z dvoch novinárov, ktorí majú k infikovanému mladému mužovi dvere o čosi otvorenejšie. „Cítil som sa strašne zle. Pokúsil som sa spáchať samovraždu. Dnes sa s tým učím žiť,“ povedal jednému z novinárov dnes dvadsaťročný mladík. Keby mu niekto pred štyrmi rokmi povedal, ako skončí, vysmial by sa mu do tváre. A predsa. V jedno predpoludnie roku 2007 sa vtedy sedemnásťročný tínedžer ponáhľal do školy. Na obyčajnom chodníku sa potkol a spadol tak nešťastne, že si spôsobil vážne poranenia viacerých orgánov brušnej dutiny. Z ulice ho v kritickom stave previezli rovno na operačnú sálu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Pri niekoľkých operáciách stratil veľa krvi, musel dostať náhradnú, od darcu. Lekárom sa ho napokon podarilo zachrániť. Ešte nevedeli, že to bolo Pyrrhovo víťazstvo. O niekoľko mesiacov neskôr mladíkovi prišlo z ničoho nič zle a odpadol. Myslel si, že je to dôsledok poranení, ktoré si spôsobil pri nešťastnom úraze. Odobrali mu krv a poslali na test. Keď prišli výsledky mladý Košičan i jeho matka neverili vlastným očiam. Test na smrteľný vírus HIV bol pozitívny!

„Bol to šok. Zrútil sa mi celý svet. Syn je normálny chlapec, nie je narkoman a vylučujem, aby sa nakazil pohlavným stykom. Jediná možnosť je, že mu počas niektorej operácie dali nakazenú krv,“ vyslovila podozrenie pred niekoľkými rokmi matka, ktorá sa o syna rok po úraze starala. Jej podozrenia však zneli divne. Na Slovensku sa totiž dovtedy nikdy nevyskytol prípad, že by sa niekto infikoval vírusom HIV z krvnej transfúzie. V septembri 2008 však regionálny ústav verejného zdravia zistil, že vzorky jedného darcu boli pozitívne na HIV a žltačku. Išlo o 38-ročného muža zo Žiliny. Rodina si preto nechala urobiť genotypické testy a pred niekoľkými mesiacmi sa dozvedela výsledky. Tie de facto potvrdzujú, že mladý Košičan sa vírusom HIV nakazil pri transfúzii. Vzorky krvi darcu a príjemcu totiž vykazujú vysoký stupeň príbuznosti.

Nemocnica vylučuje omyl a odvoláva sa na to, že krvné preparáty jej dodáva, podobne ako ostatným zdravotníckym zariadeniam na Slovensku, Národná transfúzna služba Slovenskej republiky (NTS SR). Kde sa teda stala chyba? Kto je vinný, že mladík pravdepodobne v jednej z transfúzií dostal krv infikovanú smrteľným vírusom? Všetkých darcov krvi na Slovensku zastrešuje NTS SR. V súčasnosti je ich vyše tristotisíc. Krv každého darcu je vždy pred odberom testovaná. Na testovanie sa používajú vysoko citlivé testy, ktoré sú schopné zachytiť vírus aj protilátky približne dva až tri týždne po infekcii, teda po období takzvaného imunologického okna. Ešte predtým darca vyplní dotazník, ktorý s ním po vyšetrení vzorky krvi konfrontuje lekár. Nasleduje samotný odber krvi, ktorá putuje na virologické vyšetrenia, ktorými sa odhalia krvou prenosné infekcie vrátane HIV. „Ak sú výsledky imunohematologických a virologických vyšetrení negatívne, transfúzny liek sa prepustí do skladu na predaj zdravotníckym zariadeniam. Ak transfúzny liek niektorým z testov nevyhovie, znehodnotí sa,“ vysvetľuje Martina Grožajová z NTS SR. V praxi to však znamená, že darca, ktorý sa infikoval napríklad vírusom HIV a nevie o tom, môže darovať krv a preniesť tak vírus na iného človeka. Stačí, ak jeho krv prejde testom v čase imunologického okna, teda od 10 do 30 dní od infikovania. Zaujímalo nás, či nie je možné prenosu vírusu zabrániť napríklad testovaním krvi ešte aj pred samotnou operáciou. Podľa stanoviska NTS SR to nie je možné. „Pri odbere krvi v čase diagnostického okna ostane vírus v odobratej krvi nedetekovateľný. NTS SR plánuje zavedenie takzvaných PCB testov, ale ani po ich zavedení nie je možné úplne eliminovať diagnostické okno. Na svete neexistuje citlivejšia technológia na odhalenie včasnej fázy ochorenia HIV, hepatitídy B a C po nákaze darcu,“ dodáva Martina Grožajová. V prípade diagnostického okna teda ostáva všetko v rukách darcu. Nakazený Žilinčan buď zámerne klamal o svojom zdravotnom stave, alebo, čo je oveľa pravdepodobnejšie, v čase, keď bol darovať krv, netušil, že je HIV pozitívny. „Ešte je tu jedna možnosť, zlyhanie ľudského faktora, ktorú však pokladám za málo pravdepodobnú. Lekár prehliadol alebo si nedal do súvislostí odpovede z dotazníka,“ dodáva pracovník NTS SR, ktorý si neželal byť menovaný.

Mladý Košičan zrejme nie vlastnou vinou rozšíril rady HIV pozitívnych ľudí žijúcich na Slovensku. Je prvým a dúfame, že aj posledným, ktorý sa vírusom infikoval transfúziou krvi. Podľa posledných štatistických údajov Národného referenčného centra pre prevenciu HIV a AIDS (NRC) je v našej krajine evidovaných 353 HIV infikovaných občanov Slovenskej republiky a 114 cudzincov. „Najviac, 65 percent pacientov, sa infikovalo nechráneným sexuálnym stykom muža s mužom, 25 percent stykom muža so ženou,“ spresňuje vedúca NRC Dr. Danica Staneková. V posledných rokoch je na Slovensku evidovaných ročne okolo 50 nových prípadov infekcie HIV. „Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou prevalenciou HIV v Európskej únii. Vzhľadom na to, že infekcia HIV je dlhodobo bezpríznaková, skutočný počet osôb môže byť tri- až päťkrát vyšší,“ dodáva vedúca NRC.

HIV pozitívny pacient musí o svojej infekcii upovedomiť lekára i zdravotnícky personál pri každom ošetrení. Presne to isté už niekoľko rokov robí aj mladý Košičan, ktorého zdravotný stav nie je od nešťastného pádu dobrý. Aj keď ešte nenastúpil na podpornú liečbu, býva často chorý, berie antibiotiká a cíti sa veľmi slabý. Hovorí, že je strašné, ako sa naňho niektorí zdravotníci pozerajú. Stretol sa aj s tým, že ho lekár odmietol ošetriť. „Každému musím vysvetľovať, že som HIV pozitívny. Nerobí mi to dobre a ešte horšie sa cítim, keď vidím, ako niektorí reagujú,“ sťažuje sa mladý muž. Ani jeho rodina nie je v závideniahodnej situácii. Mladý muž býva s matkou v prenajatom byte, pracovať kvôli zlému zdravotnému stavu nemôže, žije zo sociálnych dávok. Jeho matka je bez práce a ako päťdesiatnička má len veľmi malú šancu nájsť si zamestnanie. Ako HIV pozitívny má síce nárok na bezplatnú liečbu. Peniaze však potrebuje na rôzne výživové doplnky a prípravky. „Syn má zničený život, preto chceme odškodné. Zdravie mu peniaze nevrátia, ale aspoň mu môžu zlepšiť kvalitu života,“ uzatvára nešťastná matka.

Katarína Jirešová:

Aj áno, aj nie. Je mi ľúto, čo sa stalo, ale vždy existuje nejaké minimálne riziko, je to tuším jedna k piatim miliónom, a nedá sa na sto percent odstrániť.

Sú v šoku, sú vydesení, boja sa, že skoro zomrú, majú strach z toho, čo im táto diagnóza spraví so životom, ako ovplyvní ich partnerské súžitie, sociálne kontakty. Zisťujú si informácie, pretože mnohokrát nevedia o tomto ochorení takmer nič.

Aj napriek tomu, že máme rôzne iné chronické ochorenia, ktoré sú omnoho infekčnejšie ako HIV, je tu badať istý odpor spoločnosti. Veľmi často zažívajú ľudia žijúci s HIV odmietanie dokonca priamo lekármi v zdravotníckych zariadeniach. Pritom títo ľudia sú v podstate stále zdraví.

Po prvé, ľudia nemajú informácie, po druhé, je to tabuizovaná téma, po tretie, HIV je spájané so sexom, čo je tiež téma, o ktorej sa u nás nehovorí verejne. Navyše si myslím, že na Slovensku máme stále obraz o HIV z osemdesiatych rokov, pričom realita je úplne iná.

Samozrejme. Môžete mať sex, deti, krásny život, môžete sa dožiť vnúčat. Hovoria o tom viaceré výskumy. Vďaka pravidelným kontrolám a čoraz účinnejším liekom môže byť kvalita života rovnaká ako u nenakazených ľudí. Najviac ju znižuje diskriminácia spoločnosti.

HIV je vírus, ktorý napáda imunitný systém človeka, presnejšie skupinu bielych krviniek, znižuje ich počet, a tým aj znižuje jeho obranyschopnosť proti ochoreniam.

- vírus HIV existuje od tridsiatych rokov minulého storočia?

- najstaršia vzorka vírusu HIV pochádza od pacienta v Kongu z roku 1959?

- vo svete žije asi 33,3 milióna HIV pozitívnych ľudí?

- test na HIV má zmysel vykonať až po troch mesiacoch od rizikového správania?

- kým ste si prečítali tento článok, vo svete sa infikovalo vírusom HIV ďalších 8 ľudí?

Infikovaniu nebezpečnými vírusmi počas transfúzie sa môžete pohodlne vyhnúť takzvanou autotransfúziou. Tú dnes využíva čoraz viac ľudí. Pacient nečaká na darcu, ale krv si daruje sám vopred, pred plánovanou operáciou.

2011 –Vyše 23 detí sa vírusom HIV nakazilo po transfúzii kontaminovanej krvi v indickom štáte Gudžarát. Deti choré na talasémiu dostali bezplatnú transfúziu krvi vo viacerých nemocniciach.

Foto: Ivona Orešková, Thinkstock, Isifa