• Kráľovná rozprávokKráľovná rozprávokžije dovtedy, kým sa o jeho dielo zaujímajú čitatelia. V knižnici na Vavilovovej ulici v ...
 

Môj syn je nebezpečný

Zdielať tento článok
06.10.2010, 11:56

V hlase Evy Krihovej zaznieva bezradnosť. Najviac sa obáva toho, že môže ublížiť nielen jej, dcére a manželovi, ale môže ohroziť aj okolie. Už viackrát kradol, sexuálne obťažoval ženy a len pred pár dňami sa vrátil z väzenia po tom, čo napadol muža, zbil ho a okradol. Zúfalá matka volá o pomoc skôr, ako sa niečo strašné stane...

Môj syn je nebezpečný

Vo Vrbovom pri Piešťanoch sú všetci ako na ihlách. Takmer každému je známe meno Peter Kriha. Po meste sa už rozchýrilo, že devätnásťročného muža prepustili z vyšetrovacej väzby a zdržiava sa v okolí miesta, kde kedysi vyrastal – teda u svojich rodičov. „Čo s ním máme  robiť?“ pýta sa zničená pani Krihová, ktorá posledné noci vôbec nespáva. „Už vlastne ani neplačem, pretože nemám síl,“ rezignovane si povzdychne a ukazuje na vyvesenú bielizeň na balkóne, medzi ktorou je aj Petrov sveter, ktorý mal oblečený v deň, keď sa vrátil z leopoldovskej väznice.

„Tu som ho našla spať,“
ukazuje Eva Krihová miesto na balkóne, kde sa uložil jej syn. Bývajú na prízemí a preto Peter nemal žiaden problém vyskočiť v noci na balkón, ako to urobil už viackrát predtým. Tentoraz sa však nezakrádal po večierke v noci domov, pretože na adrese, kde bývajú jeho rodičia, už nemá trvalý pobyt. Rozhodli o tom oni. Viac ho už vo svojom dome nechcú. Nie preto, že by ho neľúbili, ale preto, lebo mu chcú pomôcť. Stihnú to však vôbec?

Ako jej vlastné
Pani Eva s manželom túžili po deťoch a keď im osud nedoprial vlastné, adoptovali si deväťmesačnú Vierku. Keď zistili, že dievčatko má aj bračeka, neváhali a začali vybavovať ďalšiu adopciu. Oboch ich biologická mama po pôrode nechala v nemocnici. „Boli sme šťastní, že súrodenci budú môcť vyrastať spolu a tešili sme sa, že po štyroch rokoch vybavovania ich máme doma,“ spomína pani Eva a dodáva, že Vierku dostali ako vianočný darček a o rok neskôr k nim prišiel Peter.

„Vierka bola ako dieťa vždy utiahnutejšia a tichšia, ale Peter bol už v škôlke veľký nezbedník. Vtedy sme tomu ešte nepripisovali žiadnu dôležitosť, s oboma som sa doma učila, pretože im to išlo pomalšie,“ vysvetľuje ich mama a dodáva, že obaja súrodenci vedeli, že sú adoptovaní. Už v čase, keď Peter chodil do škôlky, sa však začali hromadiť upozornenia od učiteliek, že sa nespráva ako ostatné deti. Vyzliekal si šaty, trucoval, kričal, hádal sa a bil. Na základnej škole bol problémovým žiakom, pribúdali  poznámky v žiackej knižke aj rozhovory rodičov s učiteľmi.

„V jedenástich rokoch ma napadol nožom. Strašne som sa vyľakala a nechápala som, čo sa s ním deje. Išli sme k lekárovi, ktorý zhodnotil, že je hyperaktívny so sklonmi k agresivite,“
spomína pani Eva na deň, keď už nič nebolo ako predtým. Začali navštevovať lekárov, detskú psychiatriu, ale žiaľ, lekárske závery neboli optimistické. A tak jedenásťročný Peter nastúpil do diagnostického centra a začal navštevovať špeciálnu školu v Trnave, neskôr ako trinásťročný reedukačné centrum v Rimavskej Sobote a tieto pobyty sa striedali s hospitalizáciami na psychiatrii.

„Keď od nás odchádzal prvýkrát, veľmi plakal a vravel, že ho neľúbime. Trhalo nám to srdce,“
hovoria rodičia, ktorí ho počas školského roka navštevovali v centrách a tešili sa na každé školské prázdniny či sviatky, keď ich syn prichádzal domov. Žiaľ, pobyty doma  vždy dopadli veľmi zle a synova útočnosť sa len a len stupňovala.  

Neovládateľná agresivita
„Napádal ma, hádzal po mne stoličky, našla som ho kúpať sa vo vlastných výkaloch. Doma sme nemohli mať na dverách sklenené výplne, pretože ich vždy rozbil. Susedom som sa už hanbila pozrieť do očí, pretože vždy im niečo vyviedol,“ vysvetľuje Eva Krihová synove správanie. „Keď k nám prišiel na návštevu, kradol mobilné telefóny, peniaze či zlato. Veľakrát u nás švagriná s plačom búchala na dvere ráno o druhej, že doma sa to nedá vydržať a Peter zase vyvádza a všetko doma rozbíja,“ pridáva sa k pani Eve jej švagriná Emília Slabá s manželom Štefanom a dodávajú, že celá rodina sa veľmi tešila, keď sa dozvedeli o adopcii Petra a Vierky, ale to, čo prišlo, nepredpokladali ani v najhoršom sne.

„Nepomáhal ani krik, ani plač, ani dobré slovo. Vyskúšali sme všetko,“
hovoria bezradne rodičia a dodávajú, že aj dcéra je vývinovo trochu zostalejšia, takže sa nazdávajú, že tieto poruchy mohli súrodenci aj zdediť. Doma už manželia Krihovci nemajú svadobné obrúčky ani žiadne šperky a pani Eva nám vysvetľuje, že vždy, keď Peter prišiel zo školy domov, museli s manželom mať pod vankúšom ukryté peňaženky a telefóny, ale vraj aj tak ich dokázal ukradnúť. Keď boli rodičia v práci, pozýval si domov kamarátov, s ktorými popíjali a ich vyčíňanie sa veľakrát skončilo podaním sťažností susedov na polícii. Aj pri našej návšteve stretávame susedov, ktorí nám potvrdzujú, že Petrovej prítomnosti sa stále obávajú.       

Má sexuálnu poruchu
„Už ani nepočítam, koľkokrát mi ľudia prišli povedať, že Peter sa nevhodne správa, odhaľuje sa na verejnosti a obťažuje dievčatá. Najhoršie bolo, keď sa pokúsil znásilniť susedkinu dcéru,“ povzdychne si jeho mama. Okrem agresivity a ľahkej mentálnej retardácie psychiatrické kontrolné vyšetrenia potvrdili aj neprimerané sexuálne správanie. „...má sexuálne úchylky, ponúka sa chlapcom, hlavne v nočných hodinách, nevie posúdiť, kedy robí dobre a kedy zle...“ V iných lekárskych správach sa zase konštatuje, že nemá odstup od autority, nerešpektuje príkazy, má zníženú toleranciu, vyznačuje sa negativizmom. Pani Eva s manželom hľadali pomoc u rôznych špecialistov a minulý rok začali so synom navštevovať aj známu sexuologičku Danicu Caisovú, za ktorou pravidelne cestujú až do Košíc. Jej lekársky nález zase hovorí o závažnej poruche správania ovplyvnenej poruchou osobnosti, poruchou intelektu, ale i o tom, že Peter je nezrelý a neakceptujúci normu.       

Mali by ho zavrieť

„Syn musí pravidelne užívať lieky, ktoré sú veľmi drahé. Jeho choroba nás položila na finančné dno, požičiavali sme si peniaze, aby sme za ním mohli cestovať, pretože jeho pobyty na psychiatriách či v polepšovniach sa stále menili,“ vysvetľuje pani Eva a so smútkom dodáva, že synov stav sa za tie roky vôbec nezlepšil. Jeho rodičia boli v koncoch, keď sa dozvedeli, že s partiou chlapcov napadli jedného pána, zbili ho a okradli. Všetci skončili v Leopoldove, ale pred pár dňami ich prepustili na podmienku.

„Je len otázkou času, kedy opäť niekomu ublíži alebo sa stane niečo horšie. Nikde si ho však už nechcú nechať a keďže mal už osemnásť, minulý rok sa skončil aj jeho pobyt v reedukačnom centre,“ bezradne vysvetľuje pani Eva a zdôrazňuje, že sa bojí o rodinu, ale aj o tých, ktorým môže ublížiť. Manželia Krihovci teraz vybavujú, aby ich syna súd uznal za nesvojprávneho. Musia si opäť zabezpečiť odborný lekársky posudok a ak sa potvrdí jeho diagnóza, súd by mu mal nariadiť ústavnú liečbu.

„Zdá sa mi, že v našom prípade všetko dlho trvá a my toľko času nemáme, keďže Peter je už na slobode,“ apeluje matka, pre ktorú sú synovo umiestnenie v ústave a jeho liečba najdôležitejšími prioritami. „Mám ho veľmi rad, je to môj syn. Aj teraz ho nechávam v noci prespať v obývačke, ráno však musí odísť z bytu. Cez deň je z neho bezdomovec, pretože nikdy nikde nepracoval. Ide však zima a obávam sa, čo s ním bude...“

Autor: ANNA BOČKOVÁ
Foto: Oles Cheresko, archív E. K.

Zľavy pre Vás
Pobyt v luxusnom Hoteli Galileo**** na Donovaloch Pobyt v luxusnom Hoteli Galileo**** na Donovaloch
Zľava
57%
Viac informácií
119€
pre DVE OSOBY na DVE NOCI, so vstupom do luxusného wellness a raňajkami, teraz so zľavou 57%! CENA 119 eur je CELKOVÁ PRE 2 OSOBY NA 2 NOCI. ...
Leto v Paríži s návštevou Disneylandu Leto v Paríži s návštevou Disneylandu
Zľava
41%
Viac informácií
159€
Navštívte jedno z najkrajších miest sveta Paríž! 5-dňový zájazd počas ktorého spoznte krásu Paríža ale aj magický svet ...
Podobné články

Diskusia
počet príspevkov:
skryť komentáre

Přesně podle hesla: za dobrotu na žebrot...

Přesně podle hesla: za dobrotu na žebrotu. Obdivuji adoptivní rodiče, málokdo z nás by dokázal to co oni. Geny jsou svinstvo a pokud šanci, kterou v životě dostal a nevyužil, tak čau. Zvlášť teď, když je plnoletý, ať si jde kam libo. Obávala bych se bezmoci stáří, to se mají na co těšit. Zavřít a nepustit!!!! Rodině přeji hooodně síl a rozhodnutí bez emocí, zbavit se nevděčníka.

je jedno ci su deti romske alebo nie. Id...

je jedno ci su deti romske alebo nie. Ide tu o cloveka ako jedinca, cloveka, ktory ma vazne psychycke problemy a mal by byt od spolocnosti izolovany aj v jeho zaujme. Napriklad pre mna je pokus o znasilnenie znasilnenim a mal by byt odsudeny. Dievca malo len stastie, ze k tomu nedoslo. Stat sa prizera ako sa pomaly nicia zivoty jeho obcanov! Ako mozu rodicia, sestra, blizky pribuzny a okolie plnohodnotne zit, ked su dennodenne vystavovani takemu psychyckemu nasiliu? jedine stastie mali, ze sa im podarilo synovi zrusit uzivacie pravo bytu a mozu sa sami rozhodnut ci ho vpustia. Poznam pripad kde bol syn tvrdy narkoman a matka mu nemohla zrusit uzivacie pravo bytu dokial mu nenasla adekvatne byvanie, samozrejme, ze ho nikdo do podnajmu nechcel!!! Zil v rodine viac ako 10rokov aj s maloletymi surodencami a policia bola bezmocna, lebo nase zakony su postavene na hlavu! Rodine zelam pevne nervy a snad sa im podari najst pomoc a oslobodit sa od choreho tyrana.

žiadne city !!! Treba rychle konat! Je t...

žiadne city !!! Treba rychle konat! Je to strasne ,mam dojem ,ze to su romske deti a ktovie ake tie mali geny.Ked je na hlavu preco vam urady nepomozu? Naco cakaju?

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
CAPTCHA
Táto otázka je kvôli testu, či ste ľudský návštevník, aby sa predišlo automatickým odoslaniam spamu.
Created by ActivIT