Môže matka uniesť vlastné dieťa?

Mať devätnásť a nasadnúť do lietadla s jednosmernou letenkou na druhý koniec svetadielu za niekým, koho sme v živote nevideli, vyzerá ako bláznovstvo. Možno aj je. Ale z lásky podobné kúsky robíme na počkanie. Zaľúbení sú predsa chránení... Bohužiaľ, len v elánovských pesničkách. Vzťah s cudzincom sa nemusí skončiť len doráňaným srdcom, ale aj žalobou za únos spoločného potomka. Láska hranice nepozná, rodinné právo však áno. A nejedna žena, ktorá sa slepo zaľúbila do muža spoza hraníc, má potom pocit, že slepá je aj spravodlivosť.

Martinčanka Zuzana  Hartlová (23) mala ešte pred troma rokmi hlavu plnú plánov na vysokú školu a kariéru tlmočníčky. Netušila, že sa čoskoro stane hlavnou hrdinkou príbehu, ktorý je variáciou na svetoznámu drámu Američanky vydatej za cudzinca Bez dcéry neodídem. Základy španielčiny si priniesla z trojmesačnej brigády v Malage, kde si ako študentka hotelovej akadémie bola vyskúšať prácu čašníčky. Chcela si však svoju slovnú zásobu rozšíriť. Vtedy ju zaujala internetová jazykovka. A nielen ju. Na opačnom konci Európy sa o čosi podobné pokúšal španielsky letecký inžinier José Juan Lopéz Guio (44), ale s nemčinou. Ocitli sa teda v rovnakom čase prihlásení na rovnakej stránke. Slovo dalo slovo a začali si písať. Zuzane po každom maili od neho poskočilo srdce. A po dvoch mesiacoch písania a telefonátov sa ukázalo, že nielen od radosti z toho, že môže prejsť v učení španielčiny od slov k činom. Zaľúbila sa. Keď José Juan Slovenku pozval pod Pyreneje s prísľubom, že jej tam nájde aj prácu, bolo jasné, že nielen ona. Rozum bol proti ceste do neznáma, ale srdcu nerozkázal. Príchod do Španielska však Zuzane rýchlo prestal pripadať ako dobrý nápad. „Juan José ma nemohol zobrať k sebe domov, lebo tam vraj ešte stále žila jeho bývalá. Boli sme teda u jeho rodičov. Zatiaľ,“ spomína mladá žena. Zatiaľ pre ňu jej vyvolený nemal ani prácu. A mimochodom, ani pre seba. Martinčanka sa teda rýchlo rozhodla vycúvať. „Nemienila som sa tam cítiť ako nejaká príživníčka z východu.“

Nečakane pozitívny tehotenský test
Na Zuzaninom mobile sa však po návrate opäť začalo objavovalo Španielovo číslo, a tak  sa rozhodla dať happy endu v ich príbehu lásky ďalšiu šancu, akurát v opačnom garde. Zavolala ho na Slovensko. Dva týždne pod Turcom zmazali všetky zlé spomienky a Zuzana sa rozhodla vstúpiť do tej istej rieky ešte raz. „Tentoraz sme išli rovno do jeho bytu v Madride, dokonca som si tam našla aj prácu,“ opisuje udalosti spred dvoch rokov. Skrátka, všetko bolo konečne krásne! No len do chvíle, kým nenašla na tehotenskom teste dve čiarky. Zľakla sa, ale budúci otec podľa jej slov ešte viac. Keď sa zbalila na odchod, neprotestoval. Sám ju odviezol na letisko a dohliadol, aby odletela.

Z matky únoskyňa
Kto čakal definitívny koniec tejto nevydarenej romance, sa však opäť prerátal. Scenár z pred pár mesiacov sa dočkal reprízy. Opäť prišli na rad ospravedlňujúce telefonáty, návšteva Slovenska a o deväť mesiacov spolu v martinskej nemocnici privítali na svete dcéru Susanu, ktorej dal Španiel aj svoje priezvisko: „Bola som síce pripravená vychovávať dcéru sama, ale povedala som si, že každý sa môže zmeniť. Jeho predchádzajúce odmietanie dieťaťa som ospravedlňovala tým, že sa bál, že sa o nás nebude vedieť postarať, keďže prišiel o prácu a nevedel si už dva roky nájsť novú,“ už-už mu bola náchylná znova uveriť Zuzana, ale hosť z Madridu znova nezvládol situáciu, rozohnil sa kvôli čaju, ktorým utišovala svokra jeho dvojtýždňovú dcéru, a vrátil sa domov bez ženy i bez dcéry. Svoje unáhlené rozhodnutie však rýchlo oľutoval a prosíkal o odpustenie dovtedy, kým opäť nedosiahol svoje a Zuzana tretíkrát neodišla za ním s vierou, že do tretice už musí byť konečne naozaj všetko dobré. „Nebolo,“ hovorí dnes. „Dcéru si nevšímal, celé dni nás nechával zatvorené v byte, kontroloval mi maily a nakoniec mi zobral aj pas.“ Len čo sa k dokladom Slovenka po pár mesiacoch predsa len dostala, použila ich a s ročnou dcérou sa vrátila domov. To však Juan José nemienil nechať len tak. Tentoraz sa však už neozval sám, ale prostredníctvom španielskych úradov s obvinením z únosu ich dieťaťa. Zuzana neverila vlastným ušiam a dodnes sa neveriacky pýta: „Môže vlastná matka uniesť dieťa, od ktorého sa od narodenia ani nepohla?“

Prečo súd nariadil návrat do Španielska?
Slovenské súdy medzitým rozhodli, že Zuzana odchodom z Madridu naozaj spravila chybu, a nariadili návrat dieťaťa napriek jej argumentom o psychickom týraní zo strany partnera a jeho doterajšom nezáujme o dcéru, na španielske územie. O ďalšom osude 21-mesačného dievčatka totiž môžu rozhodnúť len miestne súdy. Mladá mamička je zúfalá, nechápe, prečo slovenský súd rozhodol práve takto.
„Predovšetkým preto, lebo Slovenská republika je viazaná medzinárodnou  zmluvou – Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a ako členský štát Európskej únie aj Nariadením Rady Európskeho spoločenstva, kde sú upravené postupy v prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa v niektorom zo zmluvných štátov,“ objasňuje rozsudok riaditeľka slovenského Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže JUDr. Alena Mátejová. Pod neoprávneným premiestnením dieťaťa tieto normy podľa jej slov rozumejú situáciu, keď jeden rodič bez súhlasu druhého premiestni dieťa z krajiny, v ktorej sa dieťa dlhodobo zdržiava, má tam tzv. obvyklý pobyt. V prípade Zuzany však podľa doktorky Mátejovej „centrum nemá informácie o skutočnosti, že by bola obvinená z únosu, keďže vec sa rieši v občianskoprávnom konaní.“

Občianstvo nerozhoduje
Dcéra Zuzany Hartlovej je slovenská občianka. Prečo o jej osude majú rozhodovať španielske súdy, sme sa spýtali riaditeľky Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže JUDr. Aleny Mátejovej.

V prípadoch medzinárodných únosov detí nie je podstatné občianstvo dieťaťa, miesto narodenia dieťaťa ani prihlásenie dieťaťa na trvalý  pobyt. Podstatný je obvyklý pobyt dieťaťa, teda miesto, kde dieťa dlhodobo žilo, kde navštevovalo predškolské a školské zariadenie, kde si vytvorilo určité citové väzby.

Dieťa síce žilo o 143 dní dlhšie v Španielsku, ale lekára má na Slovensku, rovnako podľa vyjadrenia matky aj vzťahy má vybudované predovšetkým tu. Nemyslíte, že podľa tejto charakteristiky je jej obvyklým domovom skôr Martin?
Centrum neurčuje miesto obvyklého pobytu dieťaťa ani o ňom nikdy nerozhoduje. Kde má dieťa obvyklý pobyt, zisťuje a rozhoduje na Slovensku vždy Okresný súd Bratislava I. v súdnom konaní o nariadenie návratu.

To už urobil a rozhodol len na základe počtu dní, ktoré dieťa prežilo, v Madride. Môže sa matka toto rozhodnutie pokúsiť ešte zvrátiť upozornením, že viac citových väzieb má jej dcéra vybudovaných na Slovensku?
Samozrejme, náš právny poriadok v rámci využitia všetkých opravných prostriedkov umožňuje domáhať sa zmeny súdneho rozhodnutia, ak niektorý z účastníkov konania s ním nie je spokojný.

V tomto prípade vaše centrum neoslovila slovenská matka, ale paradoxne cez podobné centrum v Madride španielsky otec, ktorý žiadal návrat dcéry. To znamená, že ste zastupovali jeho záujmy?
Nie, centrum nezastupuje záujmy rodičov, prípadne iných osôb, ale plní administratívne úlohy ako ústredný orgán SR. Ak je do centra doručená žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, je jednou z našich hlavných úloh, so zreteľom na ochranu práv dieťaťa, vytvorenie podmienok na uzatvorenie dohody. Ak nedôjde k zmierlivému riešeniu,  v súlade s medzinárodnými dokumentmi centrum odovzdá doklady potrebné na podanie návrhu na nariadenie návratu právnemu zástupcovi rodiča, ktorý žiada o navrátenie dieťaťa. Tento postup je záväzný a centrum nemôže žiadosť o návrat napríklad zamietnuť. V súdnom konaní naše centrum nie je jeho účastníkom a nijakým spôsobom sa nepodieľa na rozhodnutí vo veci.

Ak súd rozhodol o návrate dieťaťa do Španielska, znamená to, že ho zveril do starostlivosti otcovi?
V žiadnom prípade. Podstatou konania o návrat je zabezpečiť navrátenie maloletého do štátu jeho obvyklého pobytu, aby si rodičia dieťaťa následne v tom štáte upravili práva a povinnosti k dieťaťu. Aj keď súd rozhodne o navrátení dieťaťa do miesta obvyklého pobytu, s dieťaťom sa môže vrátiť aj rodič, bez toho, aby musel bývať v spoločnej domácnosti s druhým rodičom dieťaťa. Avšak mal by sa vrátiť do miesta obvyklého pobytu, odkiaľ bolo dieťa premiestnené.

Kým súd nerozhodne, je matka povinná zostať na Pyrenejskom polostrove?
Nikto nenúti zotrvávať rodičov ani deti v jednej krajine, ktorú majú ako miesto svojho obvyklého pobytu. Je však nevyhnutné, aby si pred tým, než túto krajinu opustia, zabezpečili  súhlas druhého rodiča so zmenou obvyklého pobytu dieťaťa, respektíve požiadali príslušný súd o nahradenie takéhoto súhlasu.

O únose hovoríme len v prípade, ak je jeden z rodičov cudzinec a na dieťa sa vzťahujú medzinárodné dohody?
V tomto kontexte áno. Ale aj slovenský zákon o rodine pri výkone rodičovských práv a povinností upravuje zastupovanie dieťaťa v tzv. bežných veciach, ktoré môže vykonávať každý z rodičov bez potreby súhlasu druhého rodiča. V iných než bežných veciach je potrebné, aby sa rodičia dohodli, aj keď bolo dieťa zverené napríklad do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z nich. Ak sa o takýchto tzv. podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv rodičia dohodnúť nevedia, môže na návrh jedného z nich rozhodnúť súd. Mnohí nevedia, že keď chce odísť jeden rodič s dieťaťom do zahraničia a druhý nedá súhlas s jeho vycestovaním, tak by mal o náhradný súhlas požiadať príslušný súd.

Prečo to otec robí?
Hovorí jeho právny zástupca JUDr. Jozef Herbulák:
„V prípade rodičov maloletej Susany bolo pred súdom preukázané, že žili v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o dieťa. Tvrdenia o údajnom násilí zo strany otca matka v konaní nepreukázala – na otca nikdy nepodala v Španielsku trestné oznámenie, naopak, z listín, fotografií z rodinných osláv, výletov a iných dôkazov vyplýva, že žili usporiadaným životom. S klientom (otcom dieťaťa) sme sa po tom, čo matka neoprávnene premiestnila dieťa na Slovensko, obrátili na súd a žiadali o nariadenie návratu do Španielska, čomu Okresný súd Bratislava I po vykonanom dokazovaní vyhovel a Krajský súd v Bratislave po odvolaní matky jeho rozhodnutie potvrdil. Keďže rozhodnutie súdu je právoplatné, je povinnosťou matky zabezpečiť návrat dieťaťa do Španielska, kde sa môže o neho starať. Zároveň sa zabezpečí právo otca na styk s dcérou. Ak tak neurobí dobrovoľne, súd pristúpi k výkonu rozhodnutia a za súčinnosti sociálnych pracovníkov, prípadne polície zabezpečí odovzdanie dieťaťa otcovi. Matka totiž urobila chybu, keď protiprávne premiestnila dieťa zo Španielska na Slovensko. Ak došlo medzi rodičmi k partnerským nezhodám, mala vec riešiť v Španielsku na príslušnom sociálnom úrade, prípadne na súde. Únosom dieťaťa problém nevyriešila, naopak, svojím správaním dieťa poškodila, lebo mu zabránila v styku s otcom.“

Ak to otec nemyslí úprimne, dieťa rýchlo vráti
Ako vníma rozhodnutie súdu psychoterapeutka PhDr. Jana Porubská?
Ak by znamenalo odtrhnutie dievčatka od matky a zverenie dieťa do výlučnej starostlivosti otca, považujem ho za nesprávne. Jednak kvôli veku dieťaťa (také malé dievčatko je určite naviazané na matku), ale aj pre správanie otca k manželke a dcére počas trvania ich partnerského vzťahu. Záujem otca o dieťa v tomto prípade vyznieva ako akt pomsty voči partnerke, ktorá ho opustila.

Ak by sa ukázalo, že naozaj ide len o pomstu, myslíte si, že to stačí, aby záujem otca o dieťa pretrval dlhodobo?
Nie. V takýchto prípadoch zvyčajne otcovia po krátkom čase dieťa matke vrátia, ale rany na duši dieťaťa sú už napáchané a len ťažko sa hoja. Pocit istoty, ktorý dieťaťu poskytuje milujúca blízka osoba, je nenahraditeľný a pre zdravý duševný vývin dieťaťa absolútne potrebný.

Autor: KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: Tony Štefunko, archív, Shutterstock