Monika Haklová si prešla peklom. S dvomi malými deťmi ušla od psychopatického manžela a schovávala sa v centre pre týrané ženy Nádej. V ohrození bola ona, jej najbližší a dnes dúfa, že jej tretie dieťa konečne bude vyrastať v pokoji a ona si ho užije...
Celých desať rokov Monika znášala väznenie, kontrolu, zákaz kontaktu s priateľmi, rodinou a bitku, ktorá bola na dennom poriadku. Bála sa, vinila samu seba a v prvom rade vždy chránila svoje dve deti. Nakoniec sa rozhodla utiecť. „Najprv som sa obviňovala a myslela som si, že mal dôvod ma biť. Nemala som blízkych známych, ešte že ma podržali rodičia, keby nie ich, tak to nedokážem,“ spomína na najťažšie chvíle svojho života. Manžel ju bil pravidelne, hľadal si zámienky, no nikdy nebola na ošetrení, a preto sa obávala, že by jej úrady a polícia neuverili.
„Keď mi zlomil rebrá a musela som ísť nakoniec k lekárovi, nemohla som povedať, čo sa stalo, lebo by mi vzal deti,“ vysvetľuje svoje otáľanie. Dodáva, že sama nechápe, prečo sa tak dlho odhodlávala na najmúdrejšiu vec jej života – útek od dnes už exmanžela. Pred hrozbou násilia Monike nakoniec pomohla mama. „V centre Nádej mi povedali, že ja sa musím rozhodnúť a povedať definitívne áno a oni všetko zariadia,“ opisuje, ako prebiehalo jej oslobodenie sa spod tyranie. „Pri úteku som takmer som zošedivela. Keď partner odišiel, rýchlo som vzala len základné veci a doklady a mama mi zavolala taxík,“ spomína. Keď jej partner zistil, že ušla, podpálil Monikiným rodičom auto a vyhrážal sa im.
„Veľmi dlho trvalo, kým sme sa z úkrytu mohli vrátiť naspäť do Bratislavy,“ dodáva mladá žena. Centrum pre týrané ženy jej síce poskytlo izbu, no musela si za ňu zaplatiť, rovnako ako za stravu pre deti. „Zaplatila som deťom obedy a najedli sme sa z toho všetci,“ dodáva. Počas rozvodového konania na Moniku čakalo množstvo otázok typu: Prečo ste tak dlho zostávali s tyranom? Nebol taký, keď ste sa brali? A ona nevedela odpovedať. Jej rozvod trval celých sedem rokov. Po návrate do reálneho života zistila, že bude mať problém sa zaradiť. Postupne však začala študovať na vysokej škole manažment a opäť dôverovať mužom.
„Môj terajší partner je úplný opak, je ku mne veľmi dobrý,“ hovorí so žiariacimi očami pri pohľade na svoju tretiu ratolesť. Spolu vlastnia realitnú kanceláriu v Rakúsku a Monika si konečne užíva materstvo. „Teraz sa nám narodila dcérka a ja si materstvo vychutnávam. Prvé dve deti som mala v strachu,“ ľutuje. Aj napriek všetkému je dnes dvanásťročný Monikin syn dvojnásobný majster Slovenska v rýchlostnej kanoistike a hrá na klavíri a desaťročná dcéra vie výborne po nemecky a je veľmi kreatívna. Boja sa však spať sami a musia mať otvorené dvere izby...
Autor: MÁRIA GUYRÁNOVÁ
Foto: Tony Štefunko, archív A.D. a M.H.
Poslať nový komentár