Malý ostrovný štát vhodený do vĺn Stredozemného mora geograficky blúdi medzi Európou a Afrikou. Krásne pláže s azúrovým morom, megalitické chrámy zahalené rúškom tajomstva, mestá dýchajúce starobylou stredomorskou atmosférou, orientálne arabské vplyvy a čulý nočný život robí z Malty príťažlivú destináciu.
Maltu tvorí niekoľko väčších a menších ostrovčekov. Medzi tie najväčšie a najznámejšie patria ostrov Malta s hlavným mestom Valletta, Gozo a Comino. Hlavné mesto založili v roku 1566 a za jeho zakladateľa sa považuje Francúz Jean Parisot de la Valette. Zaujímavosťou je, že Valletta patrila medzi prvé európske mestá, kde sa začali stavať budovy do výšky, aby sa v uliciach držal príjemný tieň. Malá autobusová stanica je plná starých žlto-červených autobusov. Jazdí sa tu po ľavej strane, čo je pozostatkom z dôb, keď bol ostrov pod správou britskej koruny. Briti tu po sebe zanechali aj jazyk, ktorý sa však mieša s pôvodným jazykom miestnych obyvateľov zvaný malti. Tento semitský jazyk obohatený o prvky taliančiny pôsobí na poslucháča naozaj exoticky.
Kamenné hradby mesta sa z oboch strán zbiehajú k mestskej bráne. Za ňou sa začína ulica Triq ir-Repubblika, ktorá je živou tepnou hlavného mesta. V porovnaní s inými európskymi metropolami pripadá Valleta návštevníkovi len ako väčšie mesto. Svoju malú rozlohu však naplno vykompenzuje bohatstvom premeneným na čarovné kostoly a aristokratické paláce. V srdci mesta leží neprehliadnuteľná Katedrála sv. Jána. Interiér zo 16. storočia skrýva nespočetné poklady a podlaha je vystlaná hrobmi rytierov. Pôvodne slúžila katedrála ako kostol pre rytierov sv. Jána, neskorších Maltézskych rytierov. Španielsky kráľ Karol V. im daroval ostrov, aby sa tu usadili a chránili Európu pred prípadným osmanským útokom. Na stenách katedrály sú obrovské tapisérie z dielne Rubensa a vo vnútri sú uložené aj veľmi vzácne relikvie z „ruky, ktorá krstila Ježiša Krista“.
Po bokoch stoja malé kaplnky nesúce meno krajín alebo rodov. Najkrajšou z nich je aragonská kaplnka s hrobkou dvoch bratov. Pozornosť si pýta aj miestnosť vyplnená temným obrazom, ktorý namaľoval pred štyristo rokmi Caravaggio. Zachytáva posledné chvíle života sv. Jána Krstiteľa. Nedajú sa z neho odtrhnúť oči. Bočné, ale aj hlavné ulice Valletty sú plné starých budov s odlupujúcou sa omietkou. Akoby mali svoje najkrajšie roky života už za sebou, ale stále sa tešia z prítomnosti návštevníkov. Ruch centra mesta je taký podmanivý, že každý dostane po chvíli chuť sadnúť si do jednej z desiatok maličkých kaviarní a pri horúcej šálke kávy sledovať každodenný život Malťanov.
Babky si otvorili drevené okenice a na špagáte púšťajú na ulicu košík s peniazmi. Predavač v bielej zástere ich vezme a o chvíľu už košík plný tovaru stúpa nahor. Je zábavné vidieť v zástupe hneď niekoľko spúšťajúcich sa košíkov. Koniec mesta z jednej strany ohraničuje Stredozemné more, lepšie povedané pevnosť St. Elmo. Jej múry obsadili celý výbežok, takže plní funkciu strážnika prístavu. Pokojné vody vĺn pomaly križujú malé drevené rybárske loďky. Pevnosť je pre verejnosť prístupná len v určitých dňoch, no aj tak jej návšteva ponúka krásne pohľady na starú Vallettu vyrastajúcu z mora. 
Pripomínajú Sicílčanov
Netrvá dlho a človek poodokryje, ako žijú miestni obyvatelia. Malťania sú iní ako Európania a v mnohom pripomínajú Sicílčanov. Vďaka kultúram, ktoré sa tu striedali, sa zdá, akoby každá z nich zanechala kúsok v krvi týchto zaujímavých ľudí. Život tu plynie tak pomaly, ako chcú len oni a nikto im ho neprikáže žiť inak. Posedávajú v parkoch či v malých reštauráciách a dokážu pri rozhovore s priateľmi presedieť dlhé hodiny. Veď čas v tomto malom ostrovnom štáte nikdy nehral veľkú rolu. Rovnako radi trávia čas v rodinnom kruhu. Uponáhľaného Európana môže vytáčať ich pohoda a život bez stresu, no taká Malta je.
Zvyknúť si na to je také krásne. Sadnúť si so skupinkou ľudí vo valletskom parku a len tak preberať, odkiaľ pochádzame, ako sa nám tu páči a čo všetko sme videli. Je to ako stretnúť po dlhom čase starých priateľov. Mladí sa prechádzajú po práci či škole ulicami a dokážu sa zabávať do neskorej noci či skorého rána. Aj preto mnohí mladí turisti vyhľadávajú ostrov. Nočný život je preslávený široko-ďaleko. Dlho sa posedáva pri skalách na morskom brehu a vždy je o čom hovoriť. Ráno sa život opäť rozbieha. Naštartujú ho rybári vyťahujúci svoje siete plné rýb, aby už o pár hodín boli v reštauráciách či na rybích trhoch. Malťania sú veľmi pobožní, čoho dôkazom je aj množstvo kostolov. Keď sa rozozvučia nedeľné zvony, takmer všetci idú vo sviatočnom oblečení na spoločnú omšu. Poobede sa idú prejsť, posedieť si a deň zavŕšia nejakou miestnou špecialitou. Aj na jedle sa prejavujú talianske či sicílske vplyvy. Malťania veľmi obľubujú najmä králičie mäso. Turista by sa mal aspoň počas svojho pobytu stať na chvíľku Malťanom.
Súostrovie kostolov
Zaujímavú dvojicu miest tvorí Rabat a Mdina na západnej strane Malty. Cesta k nim vedie cez zvlnenú krajinu plnú malých mestečiek, nad ktorými stojí vždy vysoká veža či kupola kostola. Kým Rabat je niekoľkonásobne väčší, s modernejšou zástavbou, Mdina patrí vďaka svojim starobylým uličkám medzi najfotogenickejšie miesta. Medzi nimi je len pomyselná hranica oddeľujúca tieto dva svety. Mdina má prezývku „mesto ticha“ a stačí len pár chvíľ, aby sme zistili, že to je naozaj tak. Kedysi v meste sídlila aristokracia, ktorá po sebe zanechala prepychové paláce. V dome Casa Inguanez dokonca žila najstaršia aristokratická rodina celého ostrova už od 14. storočia.
Kamenné uličky sú poloprázdne, plné rozmanitých barokových detailov a všade panujúce ticho len raz za čas pretnú ostré zvuky konského povozu. Z ničoho nič sa úzke uličky otvoria a na konci námestia sa objaví dominanta Mdiny. Je ňou Katedrála sv. Pavla s dvomi zvonicami. S jeho menom je Malta úzko spojená, pretože tu pri svojej ceste stroskotal a pár mesiacov šíril nové náboženstvo. Viera hrá v živote obyvateľov dodnes veľkú úlohu a až 98 percent ľudí sa hlási ku katolíkom. Kostolov je po celom súostroví roztrúsených takmer toľko, koľko má rok dní. Kostol sv. Petra je ako každý iný na Malte, no aj napriek tomu je vyhľadávaným pútnickým miestom. Priamo pod ním stojí jaskyňa, v ktorej sv. sa Peter prihováral ľuďom. Dnes tu stojí mramorová socha svätca a malá strieborná maketa jeho lode. Jaskyňu pred desiatimi rokmi navštívil aj pápež Ján Pavol II.
Maltský Stonehenge
Na južnej strane ostrova, neďaleko miniatúrneho letiska Luqa leží niekoľko miest, ktoré sa oplatí objavovať. Ostré kamenné útesy sa zvažujú do mora a nádherne modrá voda sa zarezáva hlboko do pevniny. Pod nami leží známa Modrá jaskyňa. Dostala meno vďaka odtieňu, ktorým je „namaľované“ jej vnútro. Malé loďky prichádzajú s návštevníkmi a strácajú sa v jej útrobách. Jej prehliadka trvá asi pol hodiny, pričom človek navštívi jej sedem siení. Len pár kilometrov od jaskyne ležia dve miesta zahalené rúškom tajomstva.
Staroveké chrámy Haggar Qim a Mnajdra patria k megalitickým výtvorom, ktoré tu po sebe zanechali naši predkovia. Haggar Qim znamená v preklade Stojace kamene a s trochou nadsádzky by sa dali prirovnať k menšej verzii britského Stonehenge. Ani sa nechce veriť, že ich ľudia postavili pred 5 500 rokmi. Veľké kamenné platne sú poukladané jedna vedľa druhej, aby vytvorili kruh či polkruh. Nad nimi stoja kvádre, ktoré ohraničujú celý chrám. Podobným miestom, ak nie ešte krajším, je susedná Mnajdra. Chrámy v Mnajdre sú niekoľkonásobne väčšie. Boli navrhnuté tak, aby pri jarnej či jesennej rovnodennosti prenikali slnečné lúče priamo dovnútra.
Na konci sveta
Vybrali sme sa na druhý najväčší ostrov Malty Gozo. Trajektom obchádzame ostrovček Comino s neodmysliteľnou strážnou vežou a o chvíľku zakotvíme v prístave Mgarr. Kotví má množstvo typických maltských rybárskych lodičiek luzzu. Sú pomaľované výraznými odtieňmi modrej, žltej, červenej alebo zelenej a patria k histórii ostrova. Hlavné mesto ostrova Victoria leží vo vnútrozemí. Starý maltský autobus sa neúnavne prediera dopravou a miestami máme pocit, že lietame. Šoféri z Goza sú preslávení svojím divokým štýlom jazdy. V autobuse nás už neprekvapí nápis „Relaxujte, nakoniec sa aj tak dostaneme tam, kam máme“.
Victoria je preplnená malebnými uličkami a kostolmi. Na jednom mieste ich stojí hneď niekoľko. „Koniec sveta“, ako sa zvykne prezývať Dwejre, priťahuje svojím pozoruhodným Azúrovým oknom. Ostrov sa zvažuje prudko do mora a mohutné vlny bičujú ostré skalnaté pobrežie. Z pevniny vybieha do vĺn len úzky kamenný prst, ktorý sa namáča do slanej vody a vytvára okno. Na druhej strane je tzv. Krokodília skala. Pri bližšom pohľade sa naozaj začnú pomaly vynárať obrysy, chvost, telo a napokon aj hlava krokodíla. V pokojnej zátoke je v skalách malá jaskyňa. Tadiaľto sa dá vyplávať na more a obdivovať Azúrové okno z blízka. Len tak-tak sme stihli spiatočný trajekt. Slnko sa kloní k obzoru a oblaky rozohrali hru svetiel a tieňov. Je čas na návrat.
Nenechajte si ujsť:
- Návštevu katedrály v Moste. Patrí k najkrajším na celej Malte, no nechýbalo veľa a neostalo by z nej nič. Počas vojny do nej spadla bomba, ktorá našťastie neexplodovala
- Malta láka mnohých návštevníkov kurzmi angličtiny.
- Ak vás zaujíma história, na Malte nájdete veľa tajomných megalitických chrámov.
- Prineste si so sebou slovenské euromince, na Malte sú exotické a nejednému zberateľovi spravíte radosť.
Autor: TOMÁŠ KUBUŠ
Foto: Shutterstock
Poslať nový komentár