Strhané mosty, zničené komunikácie, polámané stromy, zaplavené rodinné domy, záhrady, stovky utopených domácich zvierat, a čo je najhoršie, dva zmarené ľudské životy, taká je tragická bilancia povodne, ktorá postihla Handlovú a Prievidzu, kde sa práve obyvatelia chystali na nedeľnú oslavu hodov.
Dnes už ťažko odhadovať, kedy sa začalo schyľovať k bleskovej katastrofálnej povodni, ktorá 15. 8. okolo poludnia tak zaskočila obyvateľov Handlovej, ale aj obcí Ráztočno, Jalovec, Chrenovec, Veľká Čausa a mesta Prievidza, ktoré zaliala blesková a ničivá prívalová sila povodňovej vlny z rozbahnenej Handlovky, ktorá je bežne len potokom s hĺbkou sotva meter. Všetko to začalo asi už predtým, ako kraj v okolí Handlovej nasiakol vodou z výdatných dažďov. V sobotu 14. 8. začalo pršať už ráno, a ako hovorili miestni, pršalo tak husto a výdatne, že nebolo vidieť ani na tri metre. Dážď neustával a meteorológovia varovali pred výdatnosťou zrážok až 100 milimetrov, čo znamená sto litrov na meter štvorcový. Je jasné, že také množstvo vody, aké padlo za deň a pol na Handlovú a okolie, niekedy nenaprší ani za mesiac.
Pôda nasiakla vodou tak, že už nemohla príjmať ďalšie zrážky, a tie sa valili do nižšie položených oblastí. Nikto asi neveril, že vody bude toľko, že sa preleje aj cez hrádzu rybníka nad Handlovou a koryto inak pokojnej Handlovky sa zmení na besniaci príval, ktorý odnesie, zničí a zmetie všetko, čo sa mu dostane do cesty. Smolou pre obyvateľov nielen Handlovej a dedín pod ňou, a samozrejme i Prievidze je fakt, že Handlovka je z oboch strán veľkej časti toku lemovaná stromami a kríkmi, ktoré zúrivý živel vytrhával, lámal a staval z nich priehrady, ktoré demolovali všetko, do čoho sa zapreli. Výsledkom sú podomleté cesty, zničené mosty, desiatky zlámaných stromov, a desiatky zaplavených domov, záhrad, pivníc, ale aj podnikov, odnesené autá, zdevastovaná úroda, poškodená železničná trať, ktorej obnova potrvá niekoľko týždňov. Povodeň bola taká rýchla, že si ľudia nestačili často z domov či pivníc vyniesť nič, a tak im voda zničila nielen nábytok, šaty, ale aj elektrospotrebiče, vykurovacie telesá, pretrhala rozvody vody, plynu a strhávala dokonca aj stĺpy elektrického vedenia. Voda niesla aj storočné stromy ako maličké zápalky a zabila všetko živé, čo sa jej priplietlo do cesty.
Zúfalstvo ponorené v bahne
Handlová – Dolný koniec 715/62. To je, alebo skôr bola adresa pána Vladimíra Friča, ktorému voda zničila všetko. Zo svojho zúfalého zážitku sa stále celkom nespamätal. Prišlo to skutočne bleskovo. Okolo 10.30 som sa vracal domov, a to som už videl ako voda bleskovo stúpa. Zavolal som žene, nech okamžite ujde z domu. Voda a bahno sa za pár sekúnd vovalili nezadržateľnou silou cez dvere do domu. Žena stačila len tak-tak vybehnúť na briežok, ktorý máme nad domom. Potom už videla, ako tá čierna masa vlečie cez náš pozemok autá, konáre, celé stromy, nábytok, odpad, jednoducho všetko, čo pobrala po ceste. Všetko máme zničené, pozrite sa na moje auto, je plné vody a blata. Môžem ho rovno hodiť do kontajnera, čo nám pristavili na odpad. A s ním aj ostatné veci, sedačku, skrine, postele, elektrické spotrebiče. Zachránili sme zopár zvrškov, ale tričko a kraťasy, ktoré mám na sebe, sú požičané. Nezostalo nám temer nič hodnotné. Jediné šťastie je, že som šiel na druhom aute, ktoré používam na podnikanie, preč. Ak by bolo tam ako vždy, je na odpis. Dom som tri roky rekonštruoval, stálo ma to asi tridsaťtisíc eur, teraz môžeme začať odznova.
A neviem, čo sa ešte stane, keď to začne všetko schnúť. Možno ho budem musieť dať strhnúť. Vravím si, že by možno bolo lepšie, keby mi dom voda celkom zničila. Bol tu už pracovník poisťovne a vravel, že prvé peniaze z poistky prídu tak o dva-tri týždne. Čo budeme robiť dovtedy, fakt neviem. Nemáme ani posteľ, vôbec nič...
Územie skazy
Už niekoľko metrov za tabuľou s nápisom Handlová sa rozprestiera územie skazy. Dediny zaplavené vodou, so strhanými plotmi a záhradkami plnými úrody, ktorá je pochovaná pod nánosom bahna. Slnko pečie, všade cítiť bahno, vodu, ílovitú zeminu. Ľudia ale využívajú to, že po troch dňoch dažďa už konečne vyšlo slnko, a tak zo všetkých síl čistia a upratujú. Vynášajú tony odpadu do veľkých zelených kontajnerov, čo sú pristavené pri domoch. V ich nešťastí im pomáhajú nielen známi a celé rozvetvené rodiny, ale aj hasiči, ktorí pília popadané stromy, vojaci z útvarov v Nitre, Seredi i Leviciach, ale aj dobrovoľníci z neziskovej organizácie Spokojnosť, ktorej riaditeľka pani Monika Dessuet pre Slovenku povedala:
„Už druhý deň naši dobrovoľníci pomáhajú postihnutým rodinám, ktorým voda vzala všetko. Poskytneme im chladničku, paplóny, vankúše aj ošatenie. Šatstvo okrem Prievidze pôjde tiež do odevnej banky, zriadenej mestom Handlová v centre voľného času. Na našej webovej stránke sme vyhlásili humanitárnu zbierku ošatenia pre občanov obcí a miest postihnutých povodňami, nachádzajú sa tam kontaktné údaje, kde sa darcovia môžu informovať ako a kam môžu nosiť a posielať čisté ošatenie.“
Kúsok za Handlovou besniaci živel zasiahol aj Agroprodukt s.r.o, Handlová, ktorého riaditeľ Peter Beznoska nesie v tvári obrovský kus únavy a zúfalstva, pretože od katastrofy je temer nepretržite na nohách. Namiesto pozdravu si len vydýchne: „Keby som tak mohol, tak odtiaľto zutekám. Poďte sa pozrieť, čo nám porobila tisícročná voda, mali sme vlastne aj kus šťastia. Kravky stáli po krk vo vode a chýbalo len pár centimetrov a mohli sme počítavať už len ich mŕtvoly. Ale aj tak dve nevydržali a utopili sa. Ešte stále nemáme vodu, elektrina už síce ide, no situácia je zlá. Vidíte, všade je spúšť a miestnosť s prístrojmi na dojenie je zdevastovaná. Mlieko teraz vylievame. Ešte vždy nemáme spočítané všetky škody. A to nehovorím o úrode kukurice. Bol som sa pozrieť na poli a je tam toľko naplaveného dreva, že by som ním mohol kúriť desať rokov. Neviem, kedy to tu všetko vyčistíme.“
Nafúknuté telá dojníc čakajú na odvoz do kafilérie a ich strnulé nohy pôsobia ako nemé výkričníky, ktoré ukazujú smerom k nebu, ale aj smerom na Prievidzu, ktorá bola taktiež z veľkej časti zatopená. O niekoľko domov ďalej prišiel súkromný poľnohospodár o tristo sliepok, niekoľko prasiat, kozy, psy, mačky a teraz sedí uprostred vyplavenej prázdnej izby a nechce povedať ani svoje meno: „Nechajte ma na pokoji, som hotový, pán boh dal, pán boh vzal... Choďte preč, prosím, ja už nevládzem ani plakať,“ vraví tento statný chlap a šúcha si bezradne trojdňové strnisko.
V Prievidzi hodovú radosť vzala voda
Krajina smerom na Prievidzu je zdevastovaná a navždy zmenená prívalom vody. Všade vidieť kusy stromov, zničené záhrady, polia pokryté hrubým nánosom bahna, podmyté cesty, ale aj veľký kus železničnej trate, kde voda odniesla na päťdesiatmetrovom úseku väčšinu násypu, a tak koľajisko visí vo vzduchu. Pri koľajach stojí zablatený muž. Kýva neveriacky hlavou: „Pýtal som sa starých ľudí, a nikto si na také čosi nepamätá. V 1960 tu bola vyššia voda, ale toto bola jednoducho divá rieka s prietokom aj sto kubíkov za sekundu. Tu všade okolo boli lúky možno s dvojmetrovou trávou, krásnymi kríkmi, stromami. A teraz? Smradľavá bahnitá rovina, posiata konármi a kameňmi. Polomŕtva krajina...“
V Prievidzi bola najviac besniacim živlom zasiahnutá oblasť rodinných domov zvaná Piesky. Prístupová cesta k domu pani Viery Surovej je podmytá. Príval pretrhol aj mestskú kanalizáciu a strhol niekoľko mostov, zábradlí, aby sa vlial do záhrad, pivníc a pokračoval ďalej vo svojej ničivej činnosti. Pani Surovej sa o svojom nešťastí nevraví ľahko: „Pozrite sa na to, odporné mazľavé bahno, ktorého máme plný dvor aj záhradu. Pri dome sme pestovali všade nádherný, takmer golfový trávnik, každý ho obdivoval, dnes máme len smradľavé tony blata. Voda stúpla asi za desať minút, stihli sme len pobrať doklady, ratovať vnučku, ktorá tu bola na oslave hodov, a už sme mali plnú pivnicu a všade okolo domu vyše metra vody. Bola som v šoku a prebrala som sa, až keď som skočila po kolená do mútnej, studenej vody. Ten príval bol hrozný a stále silnel, videla som, ako nám cez záhradu prenáša utopené potkany, všelijaký odpad, jednoducho strašný a bezmocný pohľad. Záhradný domček nám vytrhlo zo základov, ešteže neodplával. Potom sme sa dostali do domu už len na člne. Voda nám pretrhala vodovodnú prípojku, všetko, čo bolo v pivnici, môžem vyhodiť, o úrode v záhradke ani nehovoriac. Keď bahno zaschne, asi ho budeme rozbíjať čakanmi...“
Ľudia v Handlovej a okolí sú opäť ťažko skúšaní, a to sa Handlovčania ešte celkom nespamätali zo strašnej banskej katastrofy, ktorá ich postihla pred rokom. Primátori Handlovej a Prievidze okamžite zvolali krízový štáb a začalo sa so záchranou životov. Mobilizovali civilnú ochranu, nasadili sa vysokovýkonné čerpadlá, ľudia organizovali čo najúčinnejšiu pomoc. V Handlovej pomáhali aj vojaci. Dnes je oblasť v štádiu upravovania a čistenia, pristavili sa kontajnery, aby sa odpad čo najrýchlejšie odviezol a zlikvidoval, opravujú sa cesty. Škody pôjdu do miliónov... a ľudské tragédie sa budú hojiť veľmi dlho.
Čo sa dá povedať k živelnej katastrofe? Podobné nešťastia sa vo svete stávajú, aj keď ich je v posledných rokoch akosi stále viac. Možno by sa ľudstvo malo zamyslieť, či si časť z nich nezapríčiňujeme sami dlhodobým ľahostajným prístupom k prírode, ktorú sme sa naučili viac zneužívať ako využívať. Ale najmä sme akosi stratil úctivý a priateľský vzťah k nej, hoci každý vie, že bez zdravej prírody, ovzdušia a oceánov na tejto planéte dlho neprežijeme.
Autor: ANDRIJAN TURAN
Foro Oles Cheresko
Poslať nový komentár