Robo Vittek sa dvomi gólmi proti Taliansku v priebehu pár minút stal národným hrdinom. Jeho manželka Patrícia tento skvelý výkon videla až zo záznamu – ale o víťazstve vraj, napriek slovám skeptikov, nepochybovala. ,,Robo často so smiechom tvrdí, že som bosorka a viem predpovedať, ako bude hrať,” hovorí Patrícia.
Patrícia, vy vraj nikdy nepozeráte priame prenosy dôležitých zápasov, kde hrá manžel – lebo ste poverčivá. Čo ste robili počas historického zápasu s Talianskom?
Keď naši nastupovali na zápas, prechádzala som sa po ulici a rozmýšľala som, či mám ísť do lesa, alebo sa niekam sama zavrieť a čakať, kým mi kamaráti oznámia výsledok. Nechcela som sedieť pred televízorom – keď som to urobila pri zápase s Paraguajom, prehrali sme. Aj moja mama mi pred zápasom s Talianskom povedala, choď sa radšej niekam zašiť a posielaj Robovi pozitívu energiu. Večer som mala charitatívne vystúpenie, chcela som sa naň pripraviť, tak ma kroky nejako zaviedli do kaderníckeho salónu vo veľkom hoteli. Pripadala som si absurdne – ja sedím v skrášľovacom kresle a môj muž s tímom maká na ihrisku. Ale keď som zo salónu vybehla k veľkoplošnej obrazovke vo vstupnej hale hotela, dali nám Taliani prvý gól, tak ma okolostojaci hneď poslali naspäť do salónu a chodili mi oznamovať ďalšie góly našich.
Ale tie ohromné oslavy v uliciach ste si už dúfam nenechali ujsť...
Samozrejme, že nie a pripadala som si ako v sne – ľudia na uliciach bozkávali dres môjho manžela, mávali slovenskými vlajkami a po dlhých rokoch som zažila úžasný pocit národnej hrdosti, ku ktorému prispel aj Robo.
A o čom bol prvý telefonát s manželom po postupe do osemfinále?
Plakala som, smiala som sa, bľabotala... A Robo sa vypytoval, kde som strávila tie takmer dve hodiny napätia a či som videla aspoň to, že mi do kamery odkázal, že nás miluje a tie góly venuje rodine.
Tušili ste dopredu, že účinkovanie nášho tímu dopadne až takto nad očakávanie dobre?
Robo sa občas smeje, že som bosorka. Pred prvým zápasom s Novým Zélandom som mu hovorila: Miláčik, prídeš a dáš gól. On mi oponoval: Miláčik, to sú majstrovstvá sveta, nie priateľský dedinský zápas. Neveril si, ťažko niesol, že ho mnohí odsudzovali, že už nepatrí do zostavy na svetový šampionát, že nie je vo forme – a to na psychike nepridá. Môj muž nie je typom človeka, ktorého dokáže vyburcovať kritika, ale keď mu niekto verí, vydá zo seba maximum. Ja som mu verila a gól dal. Pred zápasom s Paraguajom som mu nepovedala nič, ani som mu pred zápasom netelefonovala... No a pred zápasom s Talianskom telefonoval s dcérami, a tie mu kričali do telefónu – tatinko, daj za nás gól. On im to sľúbil a svoj sľub dodržal. Som hrdá a šťastná žena, lebo mám muža, čo splní všetko, čo sľúbi.
A ako vidíte naše šance pred osemfinálovým zápasom s Holandskom?
Neviem, stále prežívam príliš veľkú eufóriu z postupu...
Myslíte si, že po takomto vystúpení dostane manžel nejakú zaujímavú ponuku z elitného klubu?
Neviem... Zatiaľ mám informácie, že Francúzsko sa dohodlo s tureckým klubom MKE Ankaragücü, kde Robo teraz pôsobí a budeme sa sťahovať do Francúzska, ale všetko sa môže ešte zmeniť. Verím, že môjmu mužovi sa splní ešte nejaký futbalový sen – veľmi mu to prajem. Zaslúži si to, lebo je to nielen skvelý futbalista, ale aj skvelý človek.
Je naozaj pekné, ako držíte pohromade ako rodina, ako si dokážete vyjadriť city aj na verejnosti...
Možno je to preto, lebo si vážime, že máme jeden druhého. Aj keď nám mnohí hovoria, že žijeme príbeh ako z telenovely, máme za sebou aj ťažké veci a sme pokornejší. Je to aj tým, že často žijeme v cudzej krajine bez priateľov a sme odkázaní jeden na druhého.
Patrícia, aký darček máte pripravený pre Roba za ten úžasný výkon?
Sľúbila som mu aj modré z neba, viem, ako motivovať svojho muža, najmä keď sa nevidíme dva mesiace... Teraz som dokonca čítala vyjadrenia jedného sexuológa, že nemecký futbalový tím podáva také dobré výkony preto, lebo hráči môžu v hoteli bývať s manželkami... A tí naši chudáci sú úplne sami (smiech). Uvažujem aj nad tým, že si ten slávny dátum 24. 6. 2010 dám niekam vytetovať.
Pozriete si pondelkový zápas priamo v Afrike?
Nie, do Afriky cestuje len môj a Robov otec, ja zápas z poverčivosti oželiem, ale našim verím. A nech to už dopade akokoľvek, sú hrdinovia, veď vyradili úradujúcich majstrov sveta.
Autor: ZUZANA LAJDOVÁ
Foto: Isifa
Poslať nový komentár