Prečo sa nedohovoríme po anglicky?

Kým sa vo svete drvili angličtinu, my sme sa učili po rusky. Pre mladšiu generáciu, ktorá sa začala vzdelávať pred dvadsiatimi rokmi, však už táto výhovorka neplatí. Prečo sú teda Slováci s angličtinou na tom stále tak biedne?

Minister školstva Eugen Jurzyca po nástupe do funkcie spôsobil rozruch vyhlásením, že chce zaviesť povinné vyučovanie anglického jazyka už od prvého ročníka. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov sa mal riešil tak, že by dočasne učili aj pedagógovia s maturitou z jazyka. O tom, že to nie je také horúce, sa verejnosť dozvedela nedávno vďaka deťom: počas hodiny otázok a odpovedí, keď ministrov vlády v parlamente spovedali študenti detskej univerzity, Eugen Jurzyca vysvetlil, že pôvodný zámer sa odkladá a spočiatku bude angličtina povinná od tretieho ročníka, neskôr sa možno posunie aj do nižších tried. Minister je presvedčený, že angličtina je nevyhnutná pre uplatnenie sa vo svete  najmä na trhu práce.

Ako to teda bude s vyučovaním angličtiny v školskom roku, ktorý sa práve začína? Odpoveď z odboru masmediálnej politiky ministerstva školstva je jasná: „Vo vyučovaní cudzích jazykov na základných školách nenastanú v novom školskom roku žiadne zmeny, povinne sa bude podľa reformného štátneho vzdelávacieho programu vyučovať cudzí jazyk od tretieho ročníka, pričom školy majú na výber zo šiestich jazykov (anglický, nemecký, francúzsky, taliansky, španielsky a ruský jazyk).  Zavedenie povinnej výučby angličtiny má Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vo svojich prioritách a do praxe by ju chcelo zaviesť od budúceho školského roka.“
Ani vysokoškoláci nevynikajú

„Angličtinou sa človek dohovorí všade vo svete, jej znalosť mu dodáva pocit istoty,“ potvrdzuje aj riaditeľka Gymnázia J. Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave a členka Asociácie učiteľov angličtiny Gabriela Dorňáková. Súhlasí s tým, že by práve angličtina mala byť povinná pre všetky deti ako prvý jazyk a s jej vyučovaním by sa malo začať čo najskôr. Pravda, na to je potrebné pripraviť dostatok kvalitných pedagógov. Školy zatiaľ vyučujú prvý jazyk podľa miestnych  podmienok. Zdá sa však, že keby záležalo na vôli rodičov, prvým jazykom by bola takmer všade angličtina. Jej potrebu a užitočnosť si generácia dnešných rodičov už uvedomila – práve preto, že mnohých jej neznalosť limituje pri cestovaní, ale aj v profesionálnom uplatnení sa.

„Škoda, že ani generácia, ktorá sa začala vzdelávať pred dvadsiatimi rokmi, nie je jazykovo uspokojivo pripravená. Nie žeby ľudia vôbec nevedeli jazyk, ale mnohí to nedotiahnu do polohy, aby ho mohli využiť vo svojej profesii,“ hovorí Gabriela Dorňáková. Aj na tomto gymnáziu sa často stretávajú s tým, že nastupujúci pedagógovia nie sú jazykovo dostatočne pripravení, aby sa mohli zapájať do medzinárodných projektov, komunikovať s kolegami v zahraničí, alebo hoci sprevádzať žiakov na zahraničnom výlete. Väčšinou to všetko stojí na jazykároch. Podľa Gabriely Dorňákovej to je však problém aj absolventov iných vysokých škôl. Koľko je odborníkov, ktorí nevedia predniesť v zahraničí referát v angličtine, nedokážu si vymieňať skúsenosti so zahraničím! Nehovoriac už o absolventoch stredných škôl (možno s výnimkou gymnázií a obchodných akadémií, kde majú väčší počet hodín jazykov), ktorí si pre nedostatočnú znalosť angličtiny nemôžu nájsť prácu v zahraničí, a dokonca ani bežne komunikovať s cudzincami. Mnohí to už pochopili, preto veľa mladých ľudí odchádza na rôzne pobyty – či už študovať alebo brigádovať – do zahraničia, lebo to je najľahšia forma zdokonalenia sa v jazyku.

Málo učiteľov, málo hodín
Sú krajiny, kde nemáte problém dohovoriť sa anglicky kdekoľvek – na benzínovej pumpe aj u mäsiara. Najlepšie sú na tom severské štáty, kde hovorí anglicky celá populácia. „Tam sa deti dostávajú k jazyku prirodzenou cestou od útleho veku – napríklad aj pri sledovaní rozprávok v televízii v angličtine. U nás také niečo zákon o štátnom jazyku nepovoľuje, čo je na škodu,“ nazdáva sa Gabriela Dorňáková. Má skúsenosť s vyučovaním predškolskej angličtiny a veľmi podporuje výučbu od  najútlejšieho veku, pretože malé deti sa učia jazyk veľmi rýchlo. No súčasne podčiarkuje, že také deti vyžadujú celkom iný prístup a metódy, preto by s nimi mali pracovať ľudia na to pripravení. V súčasnosti však chýbajú kvalitní jazykári ešte aj pre vyššie ročníky a stupne škôl, čo je jeden z dôvodov, prečo Slováci v schopnosti komunikovať po anglicky stále zaostávajú za svetom. „Dlho sme bojovali s nedostatkom jazykárov. Dnes ich je už dosť, ale málokto z absolventov zostáva v školstve. Existujú finančne oveľa lákavejšie odbory ako školstvo, kde dostane absolvent nástupný plat 499,50 eur,“ zamýšľa sa Gabriela Dorňáková.

Deti treba motivovať
V Bratislave je situácia ako tak uspokojivá, ale na vidieku stále bojujú s nedostatkom učiteľov, preto je úroveň vedomostí žiakov kolísavá. Takúto skúsenosť má aj riaditeľka Evanjelického lýcea v Bratislave Ing. Edita Prostredníková. „Naša bilingválna slovensko-anglická škola prijíma žiakov z celého západného a časti stredného Slovenska a pri prijímacích pohovoroch veľa šikovných detí, ktoré výborne uspejú z iných predmetov, z angličtiny len tak-tak prejdú. Záleží od toho, akých mali v základnej škole učiteľov, mnohí si musia počas školského roka zvykať aj na dvoch nových, pretože jazykári sa neustále striedajú. A pravda je, že neraz chýba aj motivácia učiť sa jazyk. Rodičia aj učitelia by mali viac pôsobiť na deti, aby si uvedomili význam angličtiny pre uplatnenie sa v živote.“ Riaditeľka Evanjelického lýcea konštatuje, že maturanti tejto školy dosahujú podľa európskeho referenčného rámca znalosti jazyka na úrovni B2 až C1. Vďačia za to najmä americkým lektorom, ktorí sem prichádzajú na základe spolupráce slovenskej a americkej evanjelickej cirkvi. Používajú netradičné metódy, ktorými sa učenie jazyka stáva pre žiakov oveľa príťažlivejšie.

Angličtinu zvládli pri tanci
Natália Glosíková a Tomáš Antálek súťažia v latinskoamerických tancoch v medzinárodnej kategórii a veľa cestujú po svete. Znalosť angličtiny je pre nich nevyhnutnosťou.
Natália odišla kvôli tancu ako trinásťročná do Talianska. „Nevedela som ani slovo po taliansky, ale mala som základy angličtiny, a myslela som si, že mi to pomôže. Taliani sú však v Európe zrejme výnimkou, neradi a zle hovoria po anglicky a môj tréner mi oznámil, že ak tam chcem zostať, musím sa naučiť po taliansky. Dnes hovorím touto rečou rovnako ako po slovensky, ale samozrejme, musela som sa zdokonaliť aj v angličtine, lebo pri tanci je nevyhnutná. Bez problémov sa dorozumiem.“

„Základy angličtiny som mal zo základnej školy, ale hovoriť som sa naučil v Dánsku, kde som bol ako stredoškolák na študijnom pobyte,“ rozpráva Tomáš. „Hoci som tam absolvoval aj kurz dánčiny, tento jazyk som vôbec nepotreboval, lebo v Dánsku hovoria všetci veľmi dobre anglicky. Na tanečných tréningoch som si osvojil tanečnú terminológiu, ktorá je anglická a používa sa na celom svete. Dnes trénujem s dánskymi, slovinskými, holandskými či britskými trénermi a so všetkými sa dorozumievame len po anglicky. Zdá sa mi, že mnohí mladí Slováci už nemajú problém s angličtinou, veľa ich cestuje po svete s cieľom naučiť sa jazyk. Biedne je to na Slovensku – cudzinci musia mať veľké šťastie, aby napríklad v obchodoch natrafili na niekoho, s kým sa dorozumejú. Najväčšie negatívum je podľa mňa slovenská ostýchavosť. Ľudia mojej generácie sa už v škole učili angličtinu, mali by vedieť aspoň základy, ale hanbia sa hovoriť, lebo sa boja, že urobia chybu.“

Politici a angličtina
Aj keď sú mnohé medzinárodné a európske inštitúcie multilaterálne, teda na ich pôde sa hovorí viacerými jazykmi, hlavným komunikačným jazykom je angličtina. Preto pre diplomatov a politikov, ktorí sa pracovne stretávajú so svojimi kolegami z rôznych kútov sveta, je, alebo by malo byť, samozrejmé ovládať práve tento jazyk. Dôležité je totiž nielen vedieť sa bez problémov dorozumieť, ale aj dobre a na úrovni reprezentovať svoju krajinu. V zahraničí je bežné, že kľúčoví predstavitelia ministerstiev, prezidentských kancelárií alebo štátnych inštitúcii komunikujú v anglickom jazyku, aj keď to nie je ich materinský jazyk. Tlmočníci a prekladatelia sú prizývaní na stretnutia odborného charakteru, pretože každý jazyk má svoj špecifický odborný slovník alebo takzvanú „hantírku“, ktorú pri bežnej  komunikácii nepotrebujete poznať.

A ako je to so znalosťou cudzích jazykov našej politickej špičky? Za pozitívny príklad môže slúžiť naša bývalá hlava štátu Rudolf Schuster, ktorý ovláda angličtinu, nemčinu, ruštinu a maďarčinu. Ako prezident bol povestný tým, že vždy, keď prijímal hlavu štátu inej krajiny, dal si pripraviť krátke privítanie v jazyku tejto krajiny, naučil sa ho a svojho politického partnera príhovorom príjemne prekvapil. Angličtinu bežne na rokovaniach používajú premiérka Iveta Radičová, ministri Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda, Daniel Lipšic alebo Ján Figeľ. Viacerí z nich absolvovali študijné pobyty v zahraničí. Náš bývalý eurokomisár a súčasný minister dopravy Ján Figeľ ovláda okrem angličtiny aj ruštinu, francúzštinu, nemčinu a poľštinu. Ani bývalý predseda vlády Robert Fico nebol v tomto smere výnimkou. Bežne rokoval v angličtine a  zahraničným novinárom rozhovory poskytoval v tomto jazyku.

Sú však aj ministri, ktorí zasadli do svojho kresla len so základnou znalosťou anglického jazyka. Veľký rozruch medzi novinármi vzbudil minister obrany Ľubomír Galko, ktorý sa ako šéf rezortu  zúčastňuje na rokovaniach NATO, kde je angličtina hlavným komunikačným jazykom. Ľubomír Galko dostal od predsedníčky vlády Ivety Radičovej „ultimátum“, že sa v komunikácii v tomto jazyku musí do jesene zlepšiť. Zobral výzvu naozaj vážne a každé ráno na ministerstve absolvuje lekcie angličtiny. Koncom augusta dokonca odcestoval na jazykový pobyt na ostrov Malta.

Angličtina už v družine
Na Základnej škole J. G. Tajovského v Senci spúšťajú pre prváčikov projekt komunikácie v anglickom jazyku v školskom klube. „Cieľom projektu je, aby sa deťom dostal do ucha zvuk cudzieho jazyka, aby boli pripravené od tretieho ročníka na jeho povinnú výučbu. V našej škole totiž rodičia ako prvý povinný jazyk pre svoje deti vyberajú angličtinu,“ uviedla riaditeľka školy Božena Venerčanová. Deti by mali s lektorom komunikovať v anglickom jazyku trikrát do týždňa po dve hodiny. Pozitívom zavedenia týchto jazykových kurzov je samozrejme aj to, že sa rodičia nemusia so svojimi deťmi poobede presúvať na rôzne jazykové kurzy mimo školy.

Autor: ĽUDMILA GRODOVSKÁ a KATARÍNA KLIŽANOVÁ-RÝSOVÁ
Foto: Shutterstock