Prečo sa rozviedli, keď si tak rozumejú?

V Japonsku existujú agentúry, ktoré organizujú rozvodové oslavy podobné svadobným. V kruhu svojich príbuzných a priateľov urobia manželia po rozvode okázalú bodku sa svojím manželstvom, slávnostne si podajú ruky, zničia svadobné obrúčky a v mieri sa každý z nich vydá vlastnou cestou do nového života.

Japonské rozvodové oslavy sú na prvý pohľad absurdné. No majú niečo do seba... Ak sa už  dvaja ľudia rozchádzajú, je pre nich, ale najmä pre ich deti, dobré, ak dokážu verejne dať symbolickú bodku za tým, čo bolo a zakopať vojnovú sekeru.

Porozvodová realita je však často celkom iná. Dvojíc, ktoré medzi sebou bojujú ešte aj dlhé roky po rozvode, je oveľa viac ako tých, ktoré dokážu spolu korektne komunikovať a dokonca zmeniť svoj vzťah na priateľstvo. Manželský poradca Ján Gabura hovorí, že všetko záleží od kvality vzťahu pred rozvodom a od toho, ako prebehol rozvod.Najproblematickejšia je situácia vtedy, keď sa jeden z partnerov chce rozviesť, ale druhý je rozvodom zaskočený a odmieta ho. Robí všetko, aby mu zabránil a vyhlási vojnu. A ak aj nebojuje a neusiluje sa o pomstu, od človeka, ktorý sa cíti podvedený, zradený, ponížený,  ťažko čakať, že bude po rozvode, ktorý si neželal a ktorý ho hlboko zasiahol, s expartnerom priateľsky komunikovať. Čím je človek osobnostne neistejší, tým hlbšie ho rozvod zasahuje a tým ťažšie ho spracováva. Aj pre silnejšie osobnosti je nechcený rozvod traumou, ale obyčajne do dvoch rokov sa s ním vyrovnajú.

Iný typ rozvodu je ten, na ktorom sa partneri dohodnú. Zistia, že ich vzťah nemá perspektívu, že to pekné, čo medzi nimi bolo, vyprchalo a ich manželstvo dusí. Ak k rozhodnutiu dospejú spoločne, ani jeden nemá pocit krivdy, neprežíva tak intenzívne porozvodovú traumu a nemá dôvod s bývalým partnerom bojovať. V takomto prípade môžu byť porozvodové vzťahy korektné, až priateľské.

Niekedy sú vzťahy medzi rozvedenými manželmi lepšie ako v čase, keď boli spolu, až sa ich okolie pýta, prečo sa vlastne rozvádzali... „Lebo sa možno dostali do konfliktu, ktorý nedokázali zvládnuť, pretože sa v manželstve cítili obmedzovaní, možno uverili prorozvodovým mýtom, ktoré oslavujú rozvod ako vykúpenie, ako  cestu k osobnému šťastiu,“ odpovedá Ján Gabura. „Podľa týchto mýtov nie je problém nájsť si nového partnera... Realita však neraz ukáže, že nadviazať nový vzťah nie je také jednoduché, že bývalý partner dokázal uspokojiť potreby, ktoré teraz nemá kto uspokojiť. Že má aj dobré stránky, ktoré teraz vidíme v inom kontexte. Dokážeme ho akceptovať a byť priatelia. Ak sa porozvodový vzťah vyvinie do priateľstva, je to dobré najmä pre deti, lebo ich trauma z rozvodu rodičov sa tým znižuje. Problematická situácia môže nastať vtedy, ak takéto priateľstvo prekáža novým partnerom.  A tragikomická je nevera s expartnerom...“

Dokážem ho akceptovať
Janin príbeh nepriamo potvrdzuje slová psychológa. Za jej rozvodom nebola nevera ani dramatická roztržka.„Naše manželstvo sa rozpadlo preto, lebo som v ňom nebola spokojná a šťastná. Žila som v zlatej klietke, ale emocionálne podvyživená,“ vysvetľuje.

„Náš rozvod nebol dramatický, zo súdu sme išli spolu na kávu a dobre si ,pokecali.´ Dramatické to bolo vtedy, keď som mu oznámila, že chcem od neho odísť. Vyhrážal sa samovraždou a tvrdil, že urobí všetko, aby mi súd nezveril dcéru. Našťastie toto obdobie trvalo krátko - do momentu, keď si našiel novú známosť. Po rozvode som nemala záujem udržiavať s bývalým manželom akýkoľvek styk. Ale bola tu moja dcéra a on bol jej otec. Kvôli nej sme oslavovali všetky Vianoce a narodeniny spolu. Už zakrátko sa k nám pridala aj exmanželova terajšia partnerka a neskôr aj môj nový partner. Spoločne oslavujeme už aj ich narodeniny a meniny. Nemôžem povedať, že sme s Milanom priatelia. My sme si zostali ako rodina. Milan bol prvý, komu som volala, keď som pri diaľkovom štúdiu urobila skúšku. Staral sa o dcéru niekoľkokrát v týždni, keď som ja mala popoludní školu. Stále sa zaujíma o mojich príbuzných. Keď zomrela jeho mama, trval na tom, že mám ísť aj ja na pohreb. Pomohol mi písať diplomovú prácu. Akceptuje môjho nového partnera ako člena rodiny. Často ma pozýva  na návštevu, jeho žena vždy niečo dobré uvarí...

Každý z nás si žije svoj život a nejako sa podieľa na živote toho druhého. Nielen viacerí známi, ale aj naša dcéra, ktorá videla, ako sa spolu smejeme, sa ma pýtala, prečo sme sa nedali opäť dokopy. Máme s Milanom rovnaký zmysel pre humor, obidvaja radi chodíme do prírody, radi sa spolu zabavíme. Máme spolu dieťa a na jeho šťastí nám obidvom záleží. On rád rozpráva o všetkom možnom a ja som dobrý poslucháč. No podľa mojich nárokov to na manželstvo nestačí. Môžeme takto spolu vychádzať, lebo nemáme na seba žiadne nároky. Vo vzťahu, aký teraz máme, akceptujem Milana takého, aký je. Asi tak, ako on akceptuje môjho partnera a ja jeho terajšiu manželku.“

Sme predsa rodina
Daniela žije v Kanade, kam odišla v zrelom veku za svojou prvou láskou. Dnes je už opäť rozvedená, ale so svojimi exmanželmi zostala kamarátka. „Myslím, že je to tak preto, lebo boli  ženatí  len raz a moje miesto v ich životoch nezaplnila iná žena,“ uvažuje. Ten, kvôli ktorému sa odsťahovala do Kanady, má už dnes opäť svoj vlastný život, ale keď mal nedávno veľké zdravotné problémy, Daniela ho prichýlila vo svojom dome a štyri mesiace sa oňho starala. Považovala to za svoju povinnosť, lebo pre osamelého rozvedeného muža je ona stále tým najbližším človekom...
Na Slovensku zas žije jej prvý exmanžel, ktorý doteraz zostal jej najlepším priateľom.

„Keď sme sa zoznámili, bola som slobodná matka a Janko bol už starý mládenec,“ spomína Daniela. „Nezahoreli sme láskou, ale po štyroch mesiacoch sme sa zobrali, lebo obidvom nám to vyhovovalo - ja som si pomohla finančne a on si konečne založil rodinu. Naše manželstvo fungovalo celkom dobre a keby sa mi nebol ozval Vlado, moja prvá láska, mohlo fungovať dodnes. Zatelefonoval mi z Kanady, vyznával lásku, tvrdil, že stále na mňa čaká... Zrazu som chcela byt opäť milovaná  tak, ako keď sme mali osemnásť. Pozval ma do Kanady a Janko, hoci nie nadšený, súhlasil. Po návrate som mu oznámila, že sa s ním idem rozviesť, lebo Vlado si ma chce vziať. Najprv sa nahneval, ale po chvíli sa upokojil, otvorili sme si fľašku vína a zapíjali náš rozvod.

Obom nám bolo jasné, že naše manželstvo stojí viac na kamarátstve ako na vášnivej láske a kamarátmi môžeme zostať aj naďalej. Kým sa vybavili formality, mali sme občas napäté chvíle, ale nakoniec Janko súhlasil aj s tým, aby som vycestovala i s naším malým synom. Veril, že ho tam čaká lepší život ako tu. Pri odchode som Jankovi sľúbila, že keď sa v Kanade zabývame, môže nás prísť kedykoľvek navštíviť. Bol tu trikrát a my so synom vždy, keď ideme domov na Slovensko, bývame uňho. Sme predsa rodina.“

Najbližší na svete
O speváčke MARCELE LAIFEROVEJ je známe, že aj dlhé roky po rozvode žila s bývalým manželom pod jednou strechou a starala sa oňho v jeho chorobe. Vždy sa o ňom vyjadrovala len v dobrom a tvrdí, že ho nikdy neprestala ľúbiť.

„Aj keď v našom manželstve občas niečo zaškrípalo, nikdy sme si nenadávali, v našich hádkach nebola nenávisť. K rozvodu nás neviedli dôvody, pre aké sa ľudia bežne rozvádzajú. U nás bol rozvod vyústením dlhotrvajúceho napätia a nervozity, ktoré medzi nás vnášali iní ľudia a týmto sa vzťahy vyčistili a upokojili,“ vysvetľuje. Ich syn rozvod rodičov ani nepocítil. „Aj keď sme už neboli manželia, stále sme si zostali najbližšími ľuďmi na svete a prežili sme spolu dvadsaťdeväť rokov,“ spomína speváčka a tvrdí, že po rozvode sa znášali vari ešte ohľaduplnejšie ako predtým. „Bola to už iná láska. Lebo láska, to nie je len zaľúbenosť.“

Marcela Laiferová pozná vo svojom okolí viacero bývalých manželských párov, ktoré sa priatelia aj po rozvode, chodia si navzájom blahoželať k sviatkom, navštevujú sa aj s novými partnermi, bývalé manželky sa v chorobe starajú o osamelých exmanželov. Čo bolo, je odpustené, vzťahy nadobudli inú kvalitu „Sú však veci, ako alkohol či násilie, ktoré sa odpustiť nedajú,“ pripomína.

Nie vždy to vyjde
Novinár a občiansky aktivista LACO ĎURKOVIČ sa rozviedol po trojročnom manželstve. „Chyba je vždy na dvoch stranách a rozvod vždy zabolí oboch. Ale rozhodnutie rozísť sa bolo spoločné, usúdili sme, že to bude tak lepšie. Nikdy sme ani na chvíľu nepochybovali o tom, že pre našu, vtedy trojročnú dcéru, zostávame obaja rodičmi tak ako predtým. Bývalá manželka mi nikdy nebránila v styku s dcérou, práve naopak - keď potrebovala voľno, trvala na tom, že ako otec sa mám postarať.“

Vo vzťahu s bývalou manželkou sú podľa Laca Ďurkoviča lepšie a horšie obdobia, niekedy sa to dá nazvať priateľstvom a niekedy nie, ale o dcére sa vždy dokážu dohodnúť. V tom, že ona ich prípadnými nedorozumeniami nesmie trpieť, mali vždy jasno.

„Bývalá manželka dnes žije s jedným z mojich najlepších kamarátov. Bol to náš spoločný rodinný známy a keď sa dva roky po našom rozvode dali dokopy, bol som rád - aj kvôli dcére, ktorá ho má veľmi rada. Rovnako sa teším, že má rada aj moju terajšiu partnerku.“

Laco Ďurkovič má aj štyriapolročného syna z ďalšieho vzťahu, ale kontakt s ním zďaleka nie je taký bezproblémový. Jeho matka nedokázala v sebe spracovať rozchod a nijako sa neusiluje bývalému partnerovi vychádzať v ústrety. Ich terajší vzťah má k priateľstvu ďaleko a dieťa je prostriedkom pomsty...

Rozvod ako bodka
„Nenazval by som to priateľstvom... Nechodíme spolu do kina ani na dovolenky a vlastne sa nestýkame. Ale nehádžeme si polená pod nohy  a vieme sa ohľadom syna dohodnúť,“ charakterizuje vzťah s bývalou manželkou televízny moderátor ANDREJ BIČAN. „Tragédia rozchodu by mala byť tragédiou toho momentu, ale nemala by vytvárať negatívne nálady, ktoré pretrvávajú. Raz sa naše cesty rozišli, naše manželstvo je uzatvorená kapitola, každý z nás má už novú rodinu a nevraciame sa k minulosti.“

Vďaka takému prístupu môžu partneri medzi sebou korektne komunikovať a Andrej Bičan je jedným z tých šťastných otcov, ktorí sa po rozvode dokázali s bývalou manželkou dohodnúť na neobmedzenom styku so synom. Pretože vidí pozitíva, ktoré to prináša, podporuje aktivity Ligy otcov, usilujúcej sa o rovnoprávnosť rodičov v starostlivosti o deti po rozvode.

Rozvod je podľa Andreja Bičana komplikovaná záležitosť, ktorá zasahuje partnerov nielen emocionálne, ale pri ktorej sa riešia aj majetkovo-právne záležitosti. Aj tie sú mnohokrát príčinou, ale i prostriedkom dlhotrvajúcich bojov medzi bývalými manželmi. Podľa jeho názoru sú možno preto oveľa častejšie priateľstvá medzi bývalými partnermi, ktorí sa rozišli po niekoľkoročnej známosti, ale neboli zosobášení a pri rozchode neriešili majetkové záležitosti.

Autor: ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: autorka, TV JOJ, Shutterstock