Dnes je utorok, 25.september 2018, meniny má: Vladislav, Vladislava
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Prokurátorka zo Súdnej Siene

apríl 28, 2010 - 15:41
Renátu Názlerovú ľudia často zastavujú, aby im poradila v právnych veciach – veď je predsa tá pani prokurátorka z televíznej súdnej siene, pred ktorou sa trasú všetci zločinci. A ona trpezlivo vysvetľuje, že talár si oblieka len v televízii, inak je novinárkou a pracuje na úseku komunikácie komerčnej banky. Energickou „erdekbabou“, ktorá sa vie popasovať s akýmkoľvek problémom, je však aj v súkromnom živote – je oporou manželovi, ktorý trpí závažným ochorením, úspešne bojuje s kilogramami, často sama cestuje do arabských krajín a vo voľnom čase sa venuje športovej streľbe...

„Keď si na seba navlečiem talár, mením sa na iného človeka. Vžijem sa do deja, uvedomujem si, že mám pred sebou gaunera, ktorého treba dostať za mreže a ochrániť ostatných,“ hovorí s úsmevom Renáta Názlerová a prezrádza niečo zo zákulisia obľúbeného denného televízneho programu Súdna sieň. Pre autenticitu v ňom vystupujú ľudia, ktorí nie sú hercami, pred nakrúcaním si len vyskúšajú svoje roly, na ktoré sa pripravujú na základe scenárov, zžijú sa s prostredím, publikom a potom už ide ostrá. „Režiséri sa snažia nakrúcanie neprerušovať, hráme svoje úlohy ako v divadle,“ opisuje Renáta Názlerová. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, ale sudca, advokát a prokurátor musia byť neustále v strehu – stane sa, že ľudia, ktorí predstavujú obžalovaných či svedkov, zabudnú nejakú dôležitú repliku, nejaký fakt, zaúraduje tréma – a potom záleží na vynachádzavosti tých troch, akými otázkami to z nich dostanú...

Od scenára do talára
Renáta Názlerová sa dostala k úlohe prokurátorky náhodou. Pôvodne totiž bola iba jedným z autorov scenárov pre tento seriál, ale keď jej dramaturgia ponúkla možnosť vyskúšať si postavu prokurátorky, nezaváhala. „Môj prvý výkon však bol živá katastrofa,“ spomína so smiechom Renáta. „Riešili“ prípad muža, ktorý zavraždil manželku a syna podplatil motorkou, aby svedčil v jeho prospech. „Pri vypočúvaní chlapca som prejavovala svoje ženské srdce a empatiu, ale režisér ma veľmi rýchlo schladil – vraj nepotrebuje žiadnu nežnú, milú prokurátorku,“ spomína Renáta Názlerová, ako tomu v prvom momente nerozumela – veď je proti ženskej podstate byť necitlivou a nechápajúcou... „Keď som však potom svoj výkon videla na obrazovke, pochopila som, že má pravdu, a tak som dnes tvrdá, razantná a nemám zľutovanie,“ hovorí so smiechom.

Sú však chvíle, keď jej do smiechu nie je a za papiermi schováva slzy – to pri prípadoch, keď sa zločin týka dieťaťa a herec-neherec svoju rolu zahrá tak autenticky, že mu uverí. „Ako každá mama pociťujem v takej chvíli smútok aj zlosť,“ vysvetľuje Renáta, lebo ako scenáristka vie, že príbehy zo Súdnej siene vychádzajú z reálnych procesov, ktoré sa na Slovensku odohrali. „Teší ma, keď počujem, ako napríklad v čakárni u lekára ženy rozoberajú nejaký prípad, keď vidím, ako si uvedomujú veci, o ktorých predtým ani netušili. Napríklad, že môžu žiadať výživné nielen na dieťa, ale aj na seba, že majú viacero možností, ako sa brániť šikanovaniu a domácemu násiliu, že majetkové spory nemusia byť neriešiteľným rébusom. Dokazuje to, že relácia je aj formou osvety. A otvorene povedané, nevzdeláva sa iba divák, ale aj ja. Právo mi zavoňalo a keďže mi záleží na tom, aby bol môj výkon presvedčivý, snažím sa na sebe pracovať aj v tomto smere,“ konštatuje „prokurátorka“.

Oporou pre manžela
S trochou nadsádzky sa dá povedať, že Renáta Názlerová by vedela spravodlivosť obraňovať nielen v talári – dlhé roky sa venovala karate a súťažnej streľbe, a v tej je úspešná dodnes. Napríklad na minuloročnej Novinárskej muške obsadila druhé miesto. „S karate som skončila na vysokej škole pre vážny úraz kolena – ale všetko zlé je na niečo dobré. V kúpeľoch v Piešťanoch som sa zoznámila so svojím budúcim manželom,“ spomína Renáta Názlerová. Jej manžel Josef je z Plzne a v slovenských kúpeľoch sa liečil na Bechterevovu chorobu, pri ktorej rôzne časti chrbtice strácajú hybnosť a keďže ide o progresívny typ ochorenia, dnes je na invalidnom dôchodku.

„Vymenili sme si roly. Manžel prebral na seba všetky povinnosti okolo domácnosti. Do rodiny prináša pohodu a rovnako hodnotný diel starostlivosti, a aj za to si ho vážim,“ hovorí Renáta o mužovi, s ktorým sú spolu už osemnásť rokov. O tom, čo bude, ak by choroba postúpila, nepremýšľa skepticky. „Vždy sme si vedeli poradiť, ako rodina sa navzájom podržať. Nakoniec ani ja s tromi operáciami kolena nie som jednoduchý pacient. Aj nášho šestnásťročného syna Matěja učíme, že prekážky sú v živote na to, aby sa prekonávali, nie aby nás skladali na kolená.“

Autom po Maroku
Renáta Názlerová má okrem zmyslu pre spravodlivosť aj dobrodružnú povahu, niekoľkokrát na vlastnú päsť navštívila Maroko, Arabské emiráty, Egypt, Tunisko – požičala si auto a prešla aj miesta, kam sa zvyčajne turista nedostane. A musela zvládať aj situácie, ktoré nie sú bežné – napríklad, keď jej v požičovni áut chceli z účtu cez kreditnú kartu ukradnúť takmer stotisíc korún. „V panike som zablokovala všetky karty a hádala sa s majiteľom. Zafungovalo, až keď som povedala, že idem na políciu,“ spomína Renáta Názlerová na horúce chvíle v Maroku aj na to, ako potom tŕpla, či jej vystačia peniaze v hotovosti do konca pobytu, keďže s kartami už manipulovať nemohla.

„Do arabských krajín chodím rada aj preto, že na ženu, ktorá má kilá navyše, tam hľadia s úctou a trochu aj s obdivom,“ smeje sa, ale priznáva, že kilogramy navyše jej spôsobujú zdravotné problémy, preto ich už niekoľko týždňov zhadzuje v posilňovni. „Pred pár rokmi sa mi podarilo zhodiť štyridsať kilogramov, bohužiaľ, išli naspäť... Teraz som si naplánovala, že pôjde dolu päťdesiat,“ hovorí Renáta a pridáva aj recept na chudnutie: „Nič iné ako zodpovedné stravovanie a pravidelné cvičenie nefunguje.“ Na pomoc si zobrala aj osobného trénera a vlastné tabuľky, do ktorých si zapisuje svoj denný príjem potravy a výdaj kalórií, aby mala prehľad... A vraj sa diváci nemusia obávať – energickou a nekompromisnou prokurátorkou zostane aj v talári, ktorý bude o pár čísiel menší...

Autor: ZUZANA LAJDOVÁ
Foto: Tony Štefunko, archív R. N.

- - Inzercia - -