Rozplakala Gotta

Nie, povedal mi to kolega, jeden z alternujúcich hercov, ktorý počas premiéry sedel v hľadisku. Na konci prvého dejstva je veľmi emočne vypätý obraz, ktorý sama po každý raz veľmi silne prežívam a neviem premôcť plač. Tečú mi slzy a do toho spievam jednu z nových piesní Elánu, zloženú práve pre tento muzikál. No a potom počas pauzy dobehol za mnou kolega a celý rozrušený mi oznamoval, že sedí tri sedadlá od Karla Gotta a na vlastné oči videl, ako mu tečú slzy. Po tej správe som sa od dojatia zas rozplakala ja. Bolo to také zadosťučinenie za námahu, najväčšia odmena. Veľmi si to vážim.

Nie, ale pre médiá sa vyjadril, že Ôsmy svetadiel je neopakovateľný zážitok a je rád, že to videl. Keď to povie taká osobnosť, je to úžasná pocta.

Dá sa povedať, že tento úspech je doterajším vrcholom vašej kariéry?

To je ťažká otázka... Keby som to mala merať podľa ohlasov publika, tak asi áno. Nikdy doteraz som nezažila také ovácie, tridsaťpäťminútové standing ovation... Diváci tlieskali  celému muzikálu, ktorého som bola súčasťou. Určite to bol jeden z vrcholných zážitkov. Ale pre mňa zostáva nezabudnuteľný muzikál Neberte nám princeznú, lebo vtedy u mňa nastal zlom...

Nikdy som si nevedela predstaviť, že budem spievať pred šesťsto divákmi, nikdy som po niečom takom ani netúžila. Nie som z kultúrnej rodiny a dovtedy som ani nebola v divadle.

To áno. Rodičia ma zapísali do základnej umeleckej školy, lebo som rada spievala, ale okrem toho som chodila aj na klavír, osem rokov aj na karate a milión ďalších krúžkov, aby som sa netúlala po ulici. Keď sa konal konkurz do Neberte nám princeznú na Novej scéne, moja učiteľka spevu Mirka Marčeková ma poslala, nech to skúsim. Nebrala som to vážne, preto som z toho nemala ani stres. Veď mi o nič nešlo. Keď sa mi ostatné uchádzačky čudovali, že nie som nervózna, veď tam sedí aj Ďurovčík, ja som sa spýtala: A to je kto?

Keď som  zaspievala, povedali mi, že budem podskúšavať rolu – to znamená, že budem pripravená zaskočiť až v krajnom prípade, ale môže sa stať, že nikdy ani nevyjdem na javisko. Aj tak to však pre mňa bolo niečo úžasné! Tri mesiace som skúšala v ozajstnom divadle, začala som ho vnímať, veľmi veľa som sa naučila. Pred prvou verejnou generálkou, keď som už čakala pripravená za oponou, Jano Ďurovčík oznámil divákom – Dnes máme novú princeznú, tak jej držte palce, dúfam, že nám neutečie. No a keď prišiel záver a ľudia tlieskali, bol to veľmi silný moment. Cítila som sa šťastná a v tej chvíli som si povedala, že to je to, čo chcem v živote robiť.

Nie, tam som poslala prihlášku už skôr – najmä preto, že nemám rada matematiku.

Určite chcem ešte študovať, ale zatiaľ stále neviem, kam a čo. Práve v čase, keď som maturovala, vrcholila aj súťaž Let´s Dance, mala som toho hrozne veľa a cítila som potrebu si dať pauzu. Aj preto som odišla v lete do New Yorku. Vôbec nie je pravda, tak ako písali médiá, že to bolo kvôli Janovi.

S Janom to naozaj nemalo nič spoločné! Predovšetkým som sa chcela naučiť jazyk a vyskúšať si, či dokážem fungovať samostatne. A aj trochu vypnúť, nabrať novú energiu.

No, ak teda chcete poznať môj sen, tak áno, mojím veľkým snom je raz vystupovať na Broadway. Ale tentoraz som tam nešla s týmto úmyslom. No je pravda, že som chcela vidieť všetko, čo sa dalo, chodila som na muzikály a navštevovala baletné tréningy. Pobyt v New Yorku bola veľmi dobrá, aj keď finančne náročná investícia. Veľa som sa naučila, získala skúsenosti a mnoho zážitkov.

Chystáme premiéru muzikálu Ôsmy svetadiel na Slovensku, „prehadzujeme“ ho na slovenskú verziu. Okrem toho hrám v Ordinácii v ružovej záhrade, oprášili sme muzikál Čajočky, v Prahe ďalej hrám v Robinovi Hoodovi. A keď mám čas, venujem sa svojej tvorbe.

Robím vlastné pesničky, sama si píšem texty. Chcela by som vydať cédečko. Ja by som sa v živote chcela venovať najmä spevu...

Samozrejme, muzikál milujem, ale mám pocit, že v hudbe môžem byť sama sebou, vydať niečo zo svojho vnútra.

Určite! Ale ja som vždy vyrastala medzi staršími – už aj preto, že mám staršieho brata, ktorý ma všade brával so sebou. Aj s rodičmi mám skôr kamarátsky vzťah.

Momentálne to neriešim. Dom máme riešený tak, že každý z nás má svoje súkromie, ale v podstate som doma tak málo, že si vážim, keď môžem byť s rodičmi.

Váš vzťah s Jánom Ďurovčíkom už nie je tajomstvom, napriek tomu sa odmietate k nemu vyjadrovať. No mohli by ste povedať, čo pre vás  tento muž znamená po profesionálnej stránke?

Má viacero funkcií ... On je ten, kto ma objavil, kto ma naučil milovať divadlo. Veľmi veľa mi pomohol, radil a stále mi radí. Stojí pri mne a verí mi. Znamená pre mňa veľmi veľa.

To si už nechám pre seba. Ale určite to nebolo v štrnástich...

Foto: Tibor Géci, archív N. P., Markíza, archív, Daniel Kaplavka