Pozostalí po dvadsiatich mŕtvych baníkoch a záchranároch ani po roku nedokážu o svojich milovaných rozprávať bez pohnutia. Pri spomienke plačú všetci. Minulý utorok uplynul rok od najväčšej tragédie v histórii prievidzského regiónu. Mesto Handlová pripravilo verejnú spomienku na túto tragickú udalosť. Pre pozostalých po deviatich baníkoch a jedenástich banských záchranároch to boli ťažké chvíle. „Je pekné, že mestským úradníkom záleží na tom, aby si ľudia spomenuli na našich chlapov, ktorí z tohto sveta odišli tragicky, bez vlastného pričinenia,“ myslí si Danka Hincová a dodáva, že to boli pre všetky vdovy ťažké chvíle jatriace ešte nezahojené rany. Ani po roku totiž ich strata neprestala bolieť. Vdovy o bani už nerozprávajú, zanevreli na ňu. Zobrala im tých, ktorých najviac milovali.
Na cintoríne pri hrobe svojho manžela takmer denne čaká Danka Hincová a bezradne sa obzerá. „Majú mi priniesť náhrobný kameň, no meškajú. Musím ísť do práce,“ vysvetlila, no nakoniec sa rozhovorila. „Môj manžel zomrel šesť dní pred svojimi päťdesiatymi narodeninami.“ Milan Hinca bol v čiastočnom invalidnom dôchodku, v bani pracoval tridsaťdva rokov. Pre naštrbené zdravie ho preradili na iné pracovisko, kde sa venoval menej náročnej práci.
„Spravili z neho asanátora, mysleli sme si, že si oddýchne a nebude musieť tak tvrdo drieť. A takto dopadol,“ stíchla vdova. O rizikách v podzemí vraj Danka Hincová počula, a to aj napriek tomu, že manžel o práci doma nerozprával. „Mal toho dosť tam dole, nechcel ťahať starosti ešte aj domov,“ vysvetlila vdova. Koncom vlaňajšieho augusta sa chystala do Ameriky za dcérou. Jej manžel ísť nechcel, mal strach z lietania. Napokon sa musela dcéra vrátiť predčasne domov na pohreb.
Na cintorín postupne prichádzali ďalšie vdovy. „Som tu takmer denne. Nedá sa neprísť,“ povedala Jana Kubáleková a zapálila sviečku na hrobe manžela Romana. Ženám do reči nebolo. Mlčky stáli nad hrobmi svojich milovaných a plakali. „Od Vianoc je akosi ticho, z bane sa nám nikto neozval. No prosiť ich nebudem. Ani by som im nič neodkázala. Nech sa pozrú na moje deti,“ odkázala Hornonitrianskym baniam so slzami v očiach Jana Kubáleková.
Emília Moravčíková s baňami od tragédie nekomunikovala vôbec. Napriek tomu, že je čo povedať, nemá o to záujem. „Nikdy mi nič nesľúbili ani od nich nič nechcem,“ povedala. Okrem smútku má aj starosti s prácou. Po tom, čo odišla z predošlého zamestnania, nemôže si nájsť nové. Napriek tomu, že už absolvovala niekoľko rekvalifikačných kurzov. Viac šťastia mala dcéra pani Hincovej. „Riaditeľ úradu práce mi po nečakanom návrate z Ameriky našiel prácu. Sme mu za to vďační,“ povedala.
Tragédiu vyšetrujú tri tímy. Jeden z Obvodného banského úradu v Prievidzi, druhý z Ministerstva hospodárstva SR a tretí z trenčianskej kriminálky. Informácie o priebehu vyšetrovania taja nielen pred verejnosťou, ale aj pred samotnými pozostalými. „Dodnes nám nebolo umožnené nahliadnuť do spisov, aj keď sme o to žiadali. Vraj, aby nebolo zmarené vyšetrovanie,“ posťažovala sa pani Kubáleková a doplnila: „Najhoršie na tom všetkom je, že tí, ktorí nešťastie zavinili, stále sedia na svojich miestach nepotrestaní.“ Vyšetrovanie podľa viacerých vdov trvá pridlho. Mnohé vôbec neveria v spravodlivosť. Tvrdia, že ak vyšetrovatelia vinu nehodia na obete, zametú celý prípad pod koberec.
Autor: JANA RUSŇÁKOVÁ, Hornonitrianske noviny
Foto: red
Vedenie baní: O rodiny mŕtvych baníkov sa zaujímame
Siroty mohli počas tohtoročných letných prázdnin využiť rekreáciu platenú baňami.
Hornonitrianske bane tvrdia, že sa snažia pomáhať rodinám, ktoré pri vlaňajšom výbuchu v podzemí prišli o otcov, bratov či synov. Už pár dní po nešťastí vyplatili pozostalým peniaze, ktoré im vyplývali z kolektívnej zmluvy, celkovo viac ako 124-tisíc eur. Bane pomohli aj rodinám po záchranároch z bane Dolina vo Veľkom Krtíši, ktorým poskytli viac ako 15-tisíc eur. Deťom prispejú na pomôcky.
„Nad rámec zákona naša spoločnosť dobrovoľne a z vlastných zdrojov platila poistenie uzatvorené v komerčnej poisťovni pre vybraté skupiny zamestnancov. Z poistenia rizikových činností sme vyplatili takmer 103-tisíc eur,“ informovala hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková.
Spoločnosť preplatila pozostalým aj náklady spojené s karom, pohrebom a ošatením, ktoré neboli preplatené Sociálnou poisťovňou z úrazového poistenia. Každá rodina dostane od baní aj príspevok 1 500 eur na pomník.
„Aj po roku stále sledujeme potreby tragédiou postihnutých rodín prostredníctvom vlastnej nadácie a občianskeho združenia Na pomoc sirotám a vdovám, ktoré sme spoluzakladali,“ vysvetlila Siváková. Za vyzbierané peniaze absolvovali rodiny ešte vlani v auguste relaxačný pobyt v Nízkych Tatrách za účasti psychológa. Pred Vianocami každá z nich dostala 2 600 eur.
„Pred tohtoročnými letnými prázdninami sme oslovili pozostalých s ponukou na rekreáciu pre deti. V septembri školákom prispejeme na školské pomôcky. Sledujeme osudy rodín a individuálne im pomáhame pri riešení zamestnania, poskytovaní právnej pomoci či zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí Adriana Siváková.
Vedenie baní: Pomohli aj zraneným
Odškodnenia sa dočkali aj baníci, ktorí pri výbuchu utrpeli zranenia. Peniaze sú im vyplácané v zmysle zákona o sociálnom poistení z úrazového poistenia zamestnávateľa.
Počas práceneschopnosti dostávajú aj úrazový príplatok, ktorý je vo výške čistého príjmu.
Ak lekár potvrdí, že títo baníci nemôžu v dôsledku úrazu robiť prácu v podzemí ani na povrchu, Hornonitrianske bane im vyplatia odstupné vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku. Ak im bude priznaný invalidný dôchodok, vyplatia im odchodné do výšky 1- až 2,5-násobku priemerného zárobku, v závislosti od počtu odpracovaných rokov. Preplatené im bude vernostné aj dovolenka. V súčasnosti podľa Adriany Sivákovej evidujú bane šesť zamestnancov s dlhodobou práceneschopnosťou.
Autor: MARIÁN KUCMAN
Foto: red
Poslať nový komentár