Z ohnivej kaskadérky bagristka

Keď Drahomíra Dudeková vystupovala vo westernovej šou, chrlila oheň a preháňala sa na koni, mladej kovbojke tlieskalo sedemtisícové publikum. Dnes svojho tátoša vymenila za iného. Jazdí na niekoľkotonovom bagri a opäť s úspechom. Dvadsaťsedemročnú bagristku obdivujú všetci muži na stavbe.

„Vítam vás na svojom pieskovisku,“ zavtipkuje Dada a pozýva nás do svojej kabínky, ukazuje na rôzne páky, vysúva šesť metrov dlhé rameno s lyžicou, vzápätí sa na sedadle otočí, stlačí inú páku a naberá hlinu s prednou radlicou, cúva a opäť sa pohýna dopredu k nahromadenej zemine. Zdá sa nám to zábavné, aj keď menšie otrasy niekoľko ton ťažkého stroja na nerovnom teréne s nami poriadne zamávajú.

„Dnes ráno som išla len na dvoch kolesách. Nebola rovná cesta, nahlo ma na stranu a kolesá sa zaborili asi meter do zeme. Vtedy musíte rýchlo zareagovať, pretože by sa stroj mohol prevrátiť. Je potrebné preniesť ťažisko a vyrovnať ho,“ opisuje Dada pre nás nebezpečne vyzerajúcu situáciu, ktorá je však pre skúsených bagristov úplne bežná. „Táto práca je dynamická a vždy robíte niečo iné. Raz demolujem, potom kopem kladivom, rozhŕňam, zarovnávam terén, inokedy dvíham alebo prenášam palety. S bagrom sa dá robiť asi tridsať vecí,“ vysvetľuje mladá bagristka náplň svojej práce. Pre Dadu práca s bagrom nebola jej vysnívaná, ako to býva u mnohých chlapov, zato svoj sen si plní teraz.

Westernová kaskadérka
Dada bola odmalička energická, tvrdohlavá a tvrdí, že za svojím si ide aj teraz. „V pätnástich som rodičom oznámila, že chcem pracovať s koňmi. Som jedináčik, k tomu ešte aj dievča, otec si ma vždy predstavoval skôr v bielom plášti ako pri kydaní hnoja,“ hovorí rodáčka spod Tatier, ktorá si nakoniec u rodičov presadila svoju túžbu. Aj keď vyštudovala typicky ženskú školu, cirkevnú dievčenskú pedagogicko-sociologickú akadémiu v Čadci, najviac času trávila v stajni a učila sa jazdiť na koni.

„Som samouk a moje pády z koňa niekedy vyzerali dosť hrozivo, až sa čudujem, že som ich v zdraví prežila,“ spomína dnes Dada na začiatky, ktoré ju vyniesli pred sedemtisícové publikum, pred ktorým predvádzala najrôznejšie kaskadérske kúsky. Keď sa v jeden deň dozvedela, že do Westernového mestečka pri Brne hľadajú ošetrovateľov, na druhý už sedela v autobuse so zbalenými kuframi. „Zo začiatku som robila ošetrovateľku pre všetky zvieratá a pripravovala som kone pre kaskadérov. Neskôr hľadali chrliča ohňa a ja som sa prihlásila,“ hovorí Dada, ktorá vtedy nevedela takmer nič o tomto druhu umenia. To ju však neodradilo, práve naopak. Bola to pre ňu výzva a začala tvrdo trénovať.

„Denne som vypila dva litre oleja a učila sa chrliť oheň. Skončila som síce v posteli so zápalom pľúc, ale nevzdala som to. Nakoniec som vo svojom čísle mala zaradenú scénu, v ktorej som ponad ležiaceho koňa a skloneného jazdca chrlila dvojmetrový oheň,“ opisuje Dada, ktorá sa od ohňa dostala k hereckej postave vo westernovej šou. Jej číslom vrcholil celý program. „Na lane ma ťahal kôň cez horiacu hranicu. Pre divákov sa to mohlo zdať nebezpečné, ale mala som na sebe chrániče a bezpečnostné uzly, ktoré som si v prípade, že sa kôň splaší, mohla uvoľniť,“ hovorí mladá kaskadérka, ktorá v kovbojskej šou vystupovala štyri roky.

Muži jej pomáhajú
„Keď si kaskadér v našom tíme zlomil nohu a pyrotechnik sa podpálil, uvedomila som si, že i napriek všetkým bezpečnostným opatreniam je táto práca nebezpečná. V tom čase som dostala zaujímavú ponuku a môj terajší šéf sa ma vtedy spýtal, či si nechcem zajazdiť na bagri. Ôsmeho januára som si to vyskúšala a o dva dni som už mala novú prácu,“ spomína Dada na šťastnú náhodu spred troch rokov. Po absolvovaní povinných jázd jej ponúkli stále zamestnanie a urobila si strojnícky preukaz. „Prvýkrát som sedela v bagri, keď sa v Tatrách odstraňovali stromy po kalamite. Vtedy sa to ešte nedalo nazvať bagrovaním, ale ovládala som už stroj,“ hovorí Dada a dodáva, že už v prvý deň v práci ju ihneď  posadili za malý bager a znižovala terén na jednej stavbe.

„Povedali mi, že mám talent. Ženy majú navyše lepší cit, a to je v tejto práci veľmi dôležité. Najťažšie bolo pre mňa dvíhať palety naložené tovarom, pretože som sa musela vidlou presne trafiť do niekoľko centimetrov hrubej palety, zodvihnúť ju a po nerovnom teréne premiestniť,“ hovorí Dada a tvrdí, že sa to naučila rýchlejšie ako niektorí muži, aj keď už párkrát od nich počula, že ženy patria do kuchyne, a nie do bagra. „To, že som žena, mi niekedy pomáha. Na stavbe ma už poznajú a v začiatkoch sa mi snažili kolegovia pomáhať. Aj teraz, ak sa mi niečo nepodarí, nenakričia na mňa ako na mužov, ale len skonštatujú, že sa to stáva,“ hovorí s úsmevom mladá bagristka.

Miluje demolovanie
Ak sa Dady spýtate, čo ju najviac baví na jej práci, má pohotovú odpoveď. „Najradšej demolujem. Búrať je vždy ľahšie,“ zasmeje sa a pokračuje: „Spomínam si na svoje prvé demolačné práce, ktoré sme robili v centre mesta. Mala som bagrom zbúrať obvodové múry budovy, ktorá bola len meter vzdialená od rušnej cesty, po ktorej premávali autá. Najskôr som ich rozkývala tak, aby padli smerom ku mne. Nevedela som odhadnúť, či náhodou nie som so strojom veľmi blízko, a obávala som sa, že celá stena spadne na mňa. Boli to horúce chvíľky v kabíne,“ vysvetľuje bagristka, ktorá po troch rokoch ovláda už takmer všetky finty rovnako ako jej kolegovia.  Vo firme, v ktorej pracuje, majú až šestnásť bagrov rôzneho typu a vie bez problémov zastúpiť kohokoľvek.

Plní sny
Okrem stavby by ste Dadu mohli stretnúť na jej vyblýskanej motorke, na ktorej už zvládla aj pretekársky okruh, ale aj ako plní ľudom sny. „Spolupracujem so spoločnosťou Uži Si To, ktorá ponúka netradičné darčeky. Jedným z nich je aj bagrovanie na dvadsať ton ťažkom stroji. Chodia k nám muži, ktorí si chcú splniť detské sny a pohrať sa s bagrom,“ smeje sa Dada, ktorá im robí inštruktáž a aj keď ju zo začiatku muži neberú vážne, po pár minútach, keď vidia, ako ovláda stroj, si získava rešpekt. Verili by ste, že existuje jeden veľký sen všetkých bagristov? „Na Slovensku sa organizuje súťaž bagristov v lome pri Banskej Bystrici, kde súťažiaci plnia úlohy v rôznych disciplínach. Dvaja najlepší sa dostanú na svetovú súťaž a ja už teraz trénujem,“ prezrádza svoje plány mladá bagristka.

Autor: ANNA BOČKOVÁ
Foto: Oles Cheresko, archív D. D.