V našej dedine nerozlišujeme ľudí na Rómov a Nerómov, ale na prispôsobivých a neprispôsobivých,“ povedal nám pri nedávnej návšteve vo Vysokej pri Morave starosta Dušan Dvoran.
Popri množstve informácií o konfliktoch a problémoch v obciach, kde žijú Rómovia, znejú správy z tejto dediny takmer neuveriteľne. No tunajší ľudia hovoria, že prostredie vychováva a pozitívne príklady priťahujú. Presvedčili sme sa o tom aj v rozhovore so skupinkou žiakov miestnej školy.
Miro Kopča a Tibor Daniel sú najlepší kamaráti na svete. Poznajú sa od malička, obaja sú zbláznení do tanca a často sa dokonca aj rovnako obliekajú. To, že jeden z nich je Róm a druhý „biely“, neriešia. Ani dvom Sáram – Kužlíkovej a Balážovej – nenapadne, že by mal byť dajaký problém v tom, že jedna z nich má po mame trochu tmavšiu pleť. „Sme ako rodzina,“ vyhlasujú po záhorácky – tak, ako sa hovorí v ich rodnej Vysokej pri Morave.
Títo štyria a ich kamarát Tibor Danihel na jeseň minulého roka vytvorili tanečnú skupinu a nazvali si ju One Crazy Crew. V dedine síce už päť rokov funguje súbor latinskoamerických tancov Star Dance a Miro s Tiborom sú jeho členmi, ale lákal ich aj iný štýl. Svoje breakdancové kúsky predvádzali najprv na ulici, neskôr s dovolením rodičov Sáry Balážovej začali trénovať v ich garáži.
Nebyť mojich otázok, päť kamarátov by sa otázkou farby pleti vôbec nezaoberalo. 
Dvaja Tiborovia sa hlásia k svojmu rómskemu pôvodu (veď to je aj tak na mne vidieť, podotkne jeden z nich) a Sára, ktorá je polovičná Rómka po mame, s tým tiež nemá problém. No podľa nich nežijú cigánskym životom. Ich otcovia sú podnikatelia, Sárina mama práve skončila vysokoškolské štúdium.
Čo je to podľa nich ten cigánsky život?
„To je to, čo ukazujú v televízii, ten život v osadách, kde rodičia nepracujú, deti behajú holé, robia zle,“ tvrdia a spomenú, že v ich dedine žije iba jedna taká veľká rodina. „To sú tí praví Rómovia – ale s tým my nemáme nič spoločné,“ vyhlasujú. Keby záležalo na nich, navrhli by radikálne riešenie: tie deti by mali ísť do ústavov, lebo nemožno čakať, rodičia ich dokážu správne vychovať.
Odsudzujú tí, čo nepoznajú
Vo Vysokej pri Morave tvoria Rómovia asi pätinu obyvateľov, ale rómske deti si vôbec nevedia spomenúť na situáciu, keď sa cítili diskriminované alebo im niekto pripomenul farbu pleti.
Tibor Daniel však zažil rasistické narážky na svoju adresu od neznámych ľudí v Bratislave. „Urazilo ma to, ale nereagoval som. Radšej som odišiel, aby sa mi niečo neušlo,“ priznáva.
Zdá sa, že negatívne reakcie môžu mladí Rómovia čakať tam, kde ich ľudia nepoznajú, nič o nich nevedia a nie sú na nich zvyknutí. Tibor sa spriatelil s dievčinou, ktorá chodí z Bratislavy do ich dediny za tetou a keď sa jej rodičia dozvedeli, že sa začala schádzať s Rómom, preľakli sa. „Lebo ma nepoznali,“ komentuje to Tibor a zdá sa, že ich aj chápe. „Ale teraz je to už dobré,“ usmeje sa spokojne.
Sára už študuje na súkromnej hotelovej akadémii, bavia ju jazyky, chcela by pracovať v zahraničí a jej snom je mať raz vlastný hotel. Chlapci sú zbláznení do tanca a najradšej by sa ním niekedy v budúcnosti aj živili. Ich doterajšie životné skúsenosti im hovoria, že hoci si doma spievajú iné pesničky a ich rodiny sa v duchu rómskej tradície rady združujú a zabávajú, ľudia ich posudzujú predovšetkým podľa správania a skutkov a ich rodičia sú rovnako váženými občanmi ako ktokoľvek iný. Zatiaľ nemajú dôvod pochybovať o tom, že ich budúci život nebude ovplyvňovať ich etnický pôvod, ale skutky. Treba im len želať, aby sa nedožili sklamaní.
Autor: ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: Dušan Kittler
Poslať nový komentár