Dnes je sobota, 23.jún 2018, meniny má: Sidónia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Sme skrátka dobrí!

december 16, 2011 - 11:45
Kapela No Name je na scéne od roku 1996 a stále sa jej darí. Po trojročnej pauze vydala Nový album, ktorý v novembri podporila vypredaným koncertným turné v Česku a na Slovensku.

 

Sympatickí Košičania sa navyše už po štvrtýkrát po sebe stali u našich susedov Slávikmi bez hraníc. Nielen o prestížnej cene sme sa rozprávali so spevákom kapely Igorom Timkom.


Ako vnímate fakt, že ste v Česku obhájili vlaňajšie prvenstvo v  kategórii Slávik bez hraníc? Je to víťazstvo o to krajšie, že ste aj porazili Elán, ktorý v Prahe úspešne odpremiéroval muzikál Ôsmy svetadiel?

Je to veľmi príjemný pocit, keďže toto ocenenie sme dostali už štvrtýkrát po sebe. Dobre odvedená práca je odmenená. Máme Nový album, odprezentovali sme dueto s Luckou Bílou Ženušky, sme skrátka aktívni, a najmä na očiach.



Čo podľa vás rozhodlo, že si vás ľudia u našich susedov tak obľúbili? Kedy nastal ten zlom?

Žiaden zlom nenastal. My sme boli v Českej republike varení – pečení od prvého kontaktu s českými poslucháčmi. Skrátka, sme rovnako doma na Slovensku aj za riekou Morava. Podľa mňa sme jednoducho dobrí.




Keď sme pri Slávikovi, čím to je, že v Česku víťazíte a doma ste skončili niekoľkokrát druhí?

Tieto dve súťaže sa nedajú porovnávať. Hlasovací štatút v Česku totiž nie je možné ovplyvniť fanklubmi. Dúfam, že aj u nás to bude rovnako férové a neovplyvniteľné.




Vydali ste nový album, viacero muzikantov hovorí po dokončení novinky, že by niektoré veci urobili inak. Platí to aj u vás?

Na tento album sme si dali veľa času, takže príprava a dĺžka nahrávania závisela od nás a od toho, či sme s nahrávkou spokojní. Keby sme neboli, nepustíme ju von.






Kapely, kde hrávajú spolu súrodenci, sa rozpadávať nezvyknú, ale predsa len sa spýtam: čo by sa muselo stať, aby niektorý z vašich bratov z No Name odišiel?

Asi nejaké nešťastie. V tomto momente si nedokážem predstaviť iný dôvod na pretrhnutie bratskej spolupráce. Fungujeme ako dokonale zladený živý organizmus, s typickými odlišnosťami, názorovými rozdielmi, bežnými konfliktmi, od banalít až po veci týkajúce sa
stratégie kapely.



Chodievajú s vami vaše manželky, respektíve priateľky na koncertné šnúry?
Všetko s mierou. Neviem si predstaviť, že by ma manželka sprevádzala na všetkých koncertoch! Jednak by sme si neboli vzácni po návrate domov a jednak by som sa nevedel naplno sústrediť a venovať chalanom. Moja Silvia si v rámci turné nenechala ujsť koncert v Bratislave a doma v Košiciach. Z času na čas so mnou vyrazí na cesty, s cieľom oddýchnuť si od práce, od detí, ale v momente, keď dôjde na prejazd Plzeň – Michalovce, zaprisahá sa, že na pol roka nechce vidieť žiadny dopravný prostriedok. Náš ročný priemer je 80-tisíc kilometrov. Znie vám to vábne?


Je čas Mikuláša, väčšina členov kapely už má rodiny a deti, pripravujete niečo špeciálne pre svoje ratolesti?

Keď budú naše ratolesti vystupovať v škôlkach, akurát hráme v Českých Budějoviciach, teda uvidíme deti až po príchode domov na kamere. Niečo špeciálne sa určite udeje, keď sa vrátime domov. Prekvapenia si zaslúži každé dieťa.
 


 


Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: Jozef Louda, archív No Name

- - Inzercia - -