Zhoda priezvisk herca JOZEFA VAJDU a trénera súčasnej mužskej svetovej tenisovej jednotky nie je náhodná. MARIÁN VAJDA je jeho brat a už šesť rokov trénuje srbského tenistu Novaka Djokovica.
Tomuto tandemu sa v poslednom čase mimoriadne darí a známy herec má naozaj dôvod byť na brata pyšný.
Určite ste sledovali nedávne finále Australian open, v ktorom zverenec vášho brata porazil v dramatickom zápase Rafaela Nadala. Ako ste prežívali tú úžasnú bitku na kurte?
Vo svojom živote som ešte nič podobné nevidel a nezažil, a to nie som jediný, kto sa takto o tomto zápase vyjadril. Po prenose som od televízie vstal taký zničený, ako keby som zabehol dva maratóny.
Neviem si vôbec predstaviť, ako mohli hráči vydržať na kurte takmer šesť hodín. Bol to skrátka tenis z inej galaxie a myslím si, že takúto hru mohli predviesť iba títo dvaja tenisti. Nik iný by to podľa mňa nedokázal.
Po úspešnom finále vraj váš brat plakal od dojatia...
Kto by nebol po takom zápase dojatý? Ani on ešte nezažil podobný zápas. Pochopil, kde sú hranice ľudských možností.
Čím podľa vás zafungovalo spojenie Djokovič – Vajda?
Jednoducho si obaja sadli. Je to podobné, ako keď si nájdete dobrú ženu alebo priateľa. Oni dvaja si sadli úplne, vo všetkom, nielen pokiaľ ide o tenis. Rozumejú si aj v súkromí. Keď sa Maroša pýtajú, ako s Novakom trénujú, hovorí im, že sa smejú. Myslím si, že Maroš dokáže Novaka uvoľniť, priviesť ho na iné myšlienky, a to je pozitívne, pretože robiť profesionálny tenis je veľmi náročné a zaťažujúce. Pracovať s takýmto hráčom je pre Maroša úžasná pocta.
Musíte byť na svojho brata hrdý.
Som na neho maximálne pyšný. Vždy som bol a teraz som ešte viac. Maroš mal vždy fantastické výsledky. Je úžasný tréner, fantastický človek, ktorý sa k hráčovi dokáže dostať veľmi blízko.
Za mlada ste spolu hrávali, vy ste sa ubrali inou cestou, ale podporujte brata aspoň na diaľku?
Podporujem ho od čias, keď začal hrať tenis. Vždy som mu držal palce, najmä keď sa začal tenisu venovať profesionálne. Naša rodina bola na Maroša veľmi napojená, pretože bol dobrý tenista a reprezentoval našu krajinu v zahraničí. Teraz, keď je trénerom najlepšieho hráča sveta, je moja podpora ešte väčšia.
Zoberiete si občas do rúk raketu a zahráte si s Marošom pár gemov?
Po zraneniach som sa tenisu prestal venovať a sledujem ho už iba v televízii. Prešla ma aj súťaživosť a skôr sa venujem pohybovej kultúre v telocvični a posilňovni. A priznám sa, že mi ubudlo aj dobrých sparingpartnerov. Všetci hrajú golf a ja golfu neholdujem.
Ak má Jozef Vajda brata, ktorý trénuje tenisovú jednotku, asi nebude mať problém zohnať lístky napríklad na finále grandslamu. Alebo sa mýlim?
Brat by ma zobral na hociktorý turnaj hocikde na svete, ale moje povolanie mi to, žiaľ, nedovoľuje. Ale tento rok som si urobil voľno a pôjdem na turnaj do Paríža na Roland Garros a už sa neskutočne teším. Dúfam, že sa dostanú do finále a vyhrajú.
Víťazný tandem
Keď sa tenisový tréner Marián Vajda pred šiestimi rokmi prvýkrát stretol s rodičmi svojho srbského zverenca Novaka Djokoviča, jeho otec predniesol pamätnú vetu. „Môj syn raz bude svetovou jednotkou.
A vy mu pri tom pomôžete.“ Sympatický rodák z Považskej Bystrice sa vtedy len usmial. Nevedel si predstaviť, že 188 centimetrov vysoký a trošku ťažkopádny kolohnát Nole, ako Novaka volajú, sa môže stať kráľom mužského tenisu a bude vyhrávať jeden turnaj za druhým. Ale vlani štvrtého júna po senzačnom víťazstve vo Wimbledone sa tak stalo. Rodák z Belehradu sa stal svetovou jednotkou.
Mariána Vajdu oslovil v rou 2006 Djokovičov manažér.
Vtedy devätnásťročný srbský tenista mal síce obrovský talent, ale zatiaľ toho veľa nevyhral. Chcel to zmeniť. „Nikdy predtým som ho nevidel hrať, ani som sa s ním nestretol,“ povedal o začiatkoch s novým trénerom Novak Djokovič. „Vedel som, že dlhší čas trénoval Hrbatého.
Prišiel sa na mňa pozrieť do Paríža na Roland Garros 2006 a dohodli sme sa na skúške. Po dvoch mesiacoch som vyhral svoj prvý turnaj v Amersfoorte. Vedel som, že som našiel správneho človeka.“
Tandem Djokovič – Vajda sa ukázal ako správna voľba. Srbský tenista pod vedením Slováka tvrdo drel a výsledky nenechali na seba dlho čakať. Rok 2006 začal ako hráč na 78. mieste rebríčka ATP, o niekoľko mesiacov neskôr sa už posunul do prvej štyridsiatky.
Minulý rok sa na kurty vrátil úplne iný Djokovič, akého svet poznal. Schudol, zrýchlil pohyb na kurte, zdokonalil sa v technike. Srbský odborník na výživu zistil, že je alergický na lepok. Vysadil ho a ohromne mu to pomohlo. Vyhral tri zo štyroch grandslamov a po víťaznom finále vo Wimbledone sa konečne stal kráľom mužského tenisu. „Splnil sa mi sen,“ povedal po víťaznom turnaji svojho zverenca Marián Vajda.
A celý tenisový svet ho začal brať vážne.
V Srbsku sa stal odchovanec piešťanského tenisu národným hrdinom, dokonca získal titul tréner roka.
A ako hodnotí svojho trénera tenisová hviezda? „Úplne normálny chlapík. Kamarátsky, veselý. Vyzná sa v tenise, vie poradiť. Výborne si rozumieme aj mimo kurtu, mám sa s kým porozprávať. A nielen o tenise. Som rád, že ho mám.“
MARIÁN VAJDA (1965) začal hrať tenis ako dieťa v Piešťanoch spolu so svojimi dvoma staršími bratmi Petrom a Jozefom. Ako sedemnásťročný vyhral slávnu Pardubickú juniorku, bol majstrom Slovenska medzi mužmi do 21 rokov a prebojoval sa aj do finále majstrovstiev ČSSR.
V roku 1984 hral v družstve juniorov ČSSR, ktoré získalo vo francúzskom Vichy titul majstra sveta. Jeho spoluhráčom bol vtedy aj Miloš Mečíř. Po rozdelení Československa sa stal prvým reprezentantom Slovenska v Davisovom pohári. Problémy s chrbtom ho prinútili ukončiť tenisovú kariéru. Dostal ponuku trénovať tenistu Dominika Hrbatého, vtedy vychádzajúcu hviezdu. Počas šesťročnej spolupráce sa Dominik vypracoval na špičkového hráča, v roku 1999 sa prebojoval až do semifinále French open, figuroval v prvej dvadsiatke najlepších tenistov sveta a hviezdil aj v slovenskom Daviscupovom tíme.
Potom vyše dvoch rokov trénoval ďalšieho slovenského tenistu Karola Kučeru a popri tom aj ženský fedcupový tím.
Autor: Oliver Ondráš
Foto: Sita, Isifa, archív
Poslať nový komentár