Dnes je štvrtok, 22.august 2019, meniny má: Tichomír
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Stačí mi byť múzou môjho muža

júl 16, 2014 - 13:12
Rozprávať sa s ňou je redaktorský pôžitok. Asi neexistuje otázka, pri ktorej by sa Simona Krainová zháčila, naopak, na všetko odpovedá s temperamentom sebe vlastným a popritom stíha svojimi príbehmi a bezprostrednosťou baviť celý vizážistický tím naokolo.
Fotenie a rozhovor robíme deň pred krstom vašich detí. Napriek tomu, že vy krstená nie ste, deti ste pokrstiť dali. Čo vás k tomu viedlo?
 
Nechodím do kostola, ale vieru mám. Vieru by človek mal mať. Nikdy neviete, čo sa môže stať. Vždy som verila, že je niečo alebo niekto, pred kým sa musíš zodpovedať za zlé činy, kto v tebe vzbudí  zodpovednosť, aby si robil veci lepšie a inak. Moji rodičia nie sú pokrstení, no zakaždým, keď si sadneme k vianočnému stolu, tak sa s otcom pomodlíme. Keď som cestovala preč z domu, mama mi dávala krížik na čelo. Za kmotru sa mi ponúkla sama Lucka Bílá, tak isto náš najlepší rodinný priateľ sa nás často pýtal, prečo nepokrstíme deti. Vravel, že potrebujeme niekoho, kto sa nám o ne postará v momente, keby sa nám niečo stalo. To je hlavný dôvod, prečo sme sa pre krst rozhodli. Vedomie, že tu bude niekto, kto sa o nich postará a kto bude ich ochrancom.
 
Sú si Bruno a Max povahovo podobní?
 
Bruno je terminátor, úplný rokenrol, Maxi je taká naša krehunká princezná. Max poslúchne na prvý raz, Bruno si ma druhý raz vypočuje a urobí presný opak.
 
Nemáte babu, tak vám to Maxi vynahradzuje.
 
Trošku áno, keby nemal toho pindíka... Stále si ho všetci pletú s dievčatkom a on je z toho už otrávený. Príde domov a hovorí – mami, nie dosť, že mi všetky deti hovoria, že som stále v nejakej reklame, ešte si ma aj mýlia s dievčatkom.  Neviem, či je to jeho anjelskými vláskami, alebo má naozaj natoľko dievčenskú tvár. Myslím, že mal byť dievča, že sa to tam len dajako pokazilo. Na druhej strane som rada, že mám chlapcov, dievčatká to majú trošku ťažšie. Chlapi si vždy poradia.
 
 
Aká ste matka?
 
Neviem, myslím, že mizerná, ale manžel mi stále hovorí, že skvelá.
 
Ste ustráchaná, alebo ste z tých matiek, ktoré nechajú dieťa padnúť z preliezky, aby sa naučilo, že si má dávať pozor?
 
Nechám ich spadnúť. Ale z malej výšky. Max je veľmi opatrný, Bruno nemá taký pud sebazáchovy. Maxík si nestrkal hračky do úst, Bruno niekoľkokrát zjedol súčiastky z auta a potom som lovila v plienke malé pneumatiky. Toto Max nikdy nerobil. Každý mi opakuje, že musím dávať pozor, ale ako, keď je rýchlejší ako ja? Kúpila som si telový olej v Paríži, celá rada, že ho mám, keďže tu sa nedá kúpiť a on ho v sekunde rozbil o zem. Preto to, aká som matka, budem vedieť, až keď deti budú vykazovať výsledky. Nemyslím len v škole, ale aj to, akí z nich budú ľudia. Je ťažké rolu matky zvládnuť na jednotku. My matky sa učíme byť lepším človekom, pretože deti vám nastavia nekompromisné zrkadlo, teda neučíte len ich, ale aj seba. Viem, že jediné, čo je dôležité, je dávať im lásku. Ideálne je, kým deti vyrastajú v harmonickom prostredí, stres na nich môže zanechať veľké následky. S Karlom máme výborný vzťah, na deti neprenášame žiadne negatívne pocity. Občas dostanú na zadok, ale vedia prečo.
 
No a vy ste boli aká?
 
Presne ako Bruno. Mňa maminka musela zatvárať na záchod a zhasnúť, alebo ma sprchovala studenou vodou, aby som sa upokojila.
 
Viac sa dočítate v júlovom vydaní La Femme!
 

- - Inzercia - -