Jemná diva najčastejšie spievajúca o kráse vzájomných citov je v rozvodovom konaní. Po dvoch rokoch sa rozchádza s ďalším „osudovým mužom“ svojho na peripetie bohatého života.
Tak ako drvivá väčšina ľudí narodených v Československu za čias socialistickej éry, aj budúca spevácka hviezda pochádzala z „bežných pomerov“, „obyčajnej rodiny“ a vyrastala v „štandardných podmienkach“. Keď sa Iveta Bartošová ôsmeho apríla roku 1966 narodila, doma ju čakal o dva roky starší brat Lumír a vo vedľajšej vaničke v čeladnianskej pôrodnici sa jej nevedelo dočkať o pätnásť minút staršie dvojča – sestra Ivana. Nijakými bielymi poníkmi ani zlatom vykladanou postieľkou to však nezaváňalo. Hoci na dievčatko a neskôr ženu tak princeznovského zjavu by sa patrilo...
Ani detstvo hudobne nadaného dieťaťa nepripomínalo prechádzku v záhrade nadpriemerných možností. Namiesto toho socialistický systém v žiačke Ivete pekne spravodlivo cibril rovnako telo i ducha, a tak dievča vynikalo v behu na lyžiach a šprinte a zároveň spolu so sestrou tešilo uši rodinných príslušníkov spevom. Za geniálne dieťa však Ivetu Bartošovú v tej dobe nikto ani náhodou nevyhlásil. Prelom nastal až v roku 1983, keď mladá speváčka ako študentka miestneho gymnázia a členka kapely Dianthus zabodovala na speváckych súťažiach Talent, Mladá pieseň Jihlava a Zlatá lutna.
Predčasný koniec medových dní
Mladú pieseň Jihlava môže Iveta Bartošová dodnes považovať za osudnú vo viacerých smeroch. Nielenže mladá neprofesionálna speváčka v jej finále skončila na „peknom štvrtom mieste“ a dostala sa tak (aj keď bez medaily) do povedomia laického publika i hudobných profesionálov, zo súťaže si ako bonus odniesla špeciálnu cenu poroty za interpretačný výkon a zoznámila sa tu s hudobníkom Petrom Sepéšim. Práve o šesť rokov starší vyštudovaný mechanik, kamarát hviezdneho Petra Kotvalda a líder skupiny Apendix sa stal pre krehkú študentku tou ozajstnou odmenou za úsilie vynaložené v Mladej piesni. Ponúkol jej partnerstvo v súkromí i spoluprácu v hudobnej brandži. A oboje klapalo ako hodinky! Pod taktovkou skúseného Jaromíra Vaštu a Pavla Vaculíka dvojica chrlila hity ako na počkanie. Ich Knoflíky lásky, My to zvládnem a Medové dny sú od osemdesiatych rokov neoddeliteľnou súčasťou tuzemského hudobného povedomia.
Šťastie v tvorbe predznamenalo i harmóniu v láske. Petr a Iveta tvorili nerozlučnú dvojicu, prenajali si byt v Prahe a keby nemuseli, ani by z neho nevychádzali. Nad ich súkromným bezoblačným nebom sa nepreháňali chmáry, ich zamilovanosť nevystriedala otrávenosť a z románovej lásky sa ani plynutím času nevytrácala iskra. Koniec idyly bol oveľa priamejší a... krutejší. Tragédia preťala ich privátny raj ako blesk z jasného neba a napáchala škody, ktoré boli nezreparovateľné. Prvá veľká láska Ivety Bartošovej ju opustila bez akéhokoľvek varovania a bez akejkoľvek nádeje na návrat. Petr Sepéši tragicky zahynul na železničnom priecestí vo Františkových Lázňach uprostred leta 1985. Dva roky po tom, ako sa spoznali. Ivete Bartošovej sa zrútil svet. Niekoľko mesiacov tápala v tme, tichu a temnote, kým nazbierala silu opäť pokračovať v zabehnutom živote – fungovať v realite, stýkať sa s ľuďmi, interpretovať skladby, všímať si život vôkol seba, vychádzať na ulicu, usmievať sa...
Dva roky prázdnin na vrchole kariéry
Speváčkine osobné utrpenie sa snažila vyššia spravodlivosť ako-tak stíšiť náplasťou enormného úspechu v rozbiehajúcej sa kariére, nevídaného prilepšenia si po finančnej stránke a stretnutia osudového muža s poradovým číslom dva. Speváčka sa stáva členkou kapely Balet, neskôr nôti s Krokmi Františka Janečka, až sa dostáva pod autorský patronát i osobné ochranné krídla českého skladateľského guru Ladislava Štaidla. Krehká blondínka jeden za druhým vybaľuje hity, ktoré hudobne zadefinovali prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov v našom priestore. Útoč láskou, Léto, Dva roky prázdnin, Václavák si medzi Čiernou nad Tisou a Karlovými Varmi dodnes rád zanôti nejeden odchovanec jej úspešných hudobných výstrelov. Prechádzku po údolí temnôt tak v Ivetinom nevyspytateľnom živote vystriedalo obdobie extrémneho komerčného úspechu. Jej albumy sa predávali po státisícoch kusov a po Zlaté platne za predaj a po ceny za popularitu v anketách a hitparádach si chodila ako za gymnaziálnych čias po čerstvé rožky. Deväťdesiate roky možno bez akéhokoľvek preháňania otitulkovať ako Ivetinu najzlatšiu zlatú éru.
Ú-la-la po boku Ladislava Štaidla
Komerčnú divočinu na prelome desaťročí zľahka a postupne začala opäť striedať nová doba. Bartošovej piesne sa už automaticky nestávali hitmi a jej koncerty nebolo treba organizovať v tak dlhých a rozvetvených šnúrach. Koncom deväťdesiatych rokov sa speváčka dobrovoľne – nasilu sťahuje zo scény. Odovzdávanie energie na koncertných pódiách však nemení za zaslúžené mesiace sladkého ničnerobenia prinajmenšom na tropickom ostrove. Šťastie v biznise prekladá znovunadobudnutím zázemia v súkromí. S Ladislavom Štaidlom už tvorí pár i oficiálne a svoj vzťah s bossom českého hudobného biznisu zaklincuje v roku 1996 pôrodom potomka – syna Artura.
Nekonečná studnica škandálov
V rokoch, ktoré odštartovalo Arturovo narodenie, sa sínusoida v živote Ivety Bartošovej začala meniť pri značne vyšších obrátkach. Návrat po materskej pauze vystriedalo ďalšie komerčne úspešné obdobie – speváčka sa presadila ako hviezda vtedy prekvitajúcich muzikálov. Po Draculovi žala slávu v Pomáde, Beatnikoch, Miss Saigon, Monte Cristovi, Mrázikovi či Johanke z Arku. Do nového aranžmánového šatu odela staré hity a jej cover verzie išli na dračku rovnako úspešne ako pôvodné skladby pred dvadsiatimi rokmi. Nasledovný ústup zo scény nebol tentoraz vyvolaný vonkajšími okolnosťami. Iveta sa buď nevedela vyrovnať s kolotočom povinností a s nimi spojeného omamného úspechu (ktorý bol po revolúcii hodnotený a medializovaný zamak výdatnejšie ako za boľševických čias), problémami so Štaidlom v osobnom živote alebo najpravdepodobnejšie so smrtiacim kokteilom, ktorý predstavovala ich kombinácia. Blonďavý miláčik publika sa priamo pred zrakmi fanúšikov menil na zničenú trosku s vodnatými očami a čiernymi kruhmi okolo nich.
Fénix Iveta?
Krehká víla nezvládala obrie porcie jedla, sebavedome veľké hrste antidepresív ani odvážne dávky alkoholu, ktorými zajedala a zapíjala žiaľ. Zvonku pripomínala balón, zvnútra psychickú trosku. V roku 2007 sa dvakrát neúspešne pokúsila o samovraždu. Skončila na odvykacej kúre v Kroměříži a Artur zostal formálne u otca, ktorý odvtedy na ňom v pravidelných intervaloch verejne odhaľuje chyby spôsobené matkinou ľahkovážnou výchovou (od obezity, cez neznalosť cudzích jazykov, až po lenivosť angažovať sa v hudbe). Po odmlke a následnom zabehaní sa do normálnych koľají je Iveta od roku 2008 opäť nepretržite na scéne.
Každý jej krok je však sprevádzaný škandálom menšieho či väčšieho kalibru: od svadby so skrachovaným producentom Jiřím Pomejem (áno si zvláštna dvojica povedala za bizarných okolností a počas veľkolepej šou na romantickom českom zámku Hluboká 5. septembra 2008), cez slovné prestrelky s bývalým partnerom Ladislavom Štaidlom, vyrovnávanie si účtov so synovou opatrovateľkou Zlatou „Goldou“ Dvořákovou, účinkovanie v každom televíznom, hudobnom či divadelnom projekte, nestabilitu telesnej hmotnosti, podozrenie na neprirodzené mladnutie, až po najčerstvejšiu novinku – rozvod ledva dva roky pred druhým výročím sobáša s jej ďalšou „životnou oporou“ Jirkom Pomejem. Ivetina cesta osobným i verejným životom je poriadne kľukatá a prekonáva viac výškových pásiem než ponúka túra zo Štrbského Plesa na Kriváň a k Trom studničkám. Snáď česká speváčka ešte dokáže vstať z priepastí ako bájny vták Fénix, o ktorom naspievala tak úspešný song.
Kto je Iveta Bartošová
Narodila sa: 8. apríla 1966 v Čeladnej
Znamenia v horoskope: Baran a Kôň
Muži jej života: Petr Senéši (partner), Ladislav Štaidl (partner a otec jej syna), Karol Csino (partner), Zdeněk Podhůrsky (partner), Jiří Pomeje (manžel)
Deti: Artur Štaidl
Hity, na ktoré sa len tak nezabúda: Medové dny, Tři oříšky, Nekonečná, Václavák, Hej, pane diskžokej, Bílý kámen, Láska má je zákon
Text: Lucia Mušáková
Foto: Isifa, Tibor Géci
Poslať nový komentár