img
 

Nesmrteľná Zora Kolínska

Zdielať tento článok

Nebyť jej vážneho ochorenia, nezabudnuteľná speváčka a komička Zora Kolínska by práve v deň vydania tohto článku oslávila 69. narodeniny.

Nesmrteľná Zora Kolínska

Ťažké detstvo
Zorka Kolínska si niesla v živote viac krížov, no nálepka a trauma dieťaťa odchovaného v chlade detského domova medzi nimi v skutočnosti nikdy miesto nemala. Budúcu šoumenku kukučí sploditelia neodložili do temna výchovného ústavu, ako ešte za jej života mylne informovali niektoré médiá. Strate rodiča sa však ako dieťa tak celkom nevyhla. Ako osemročnej jej pri autohavárii zomrela mama a Zorino detstvo od toho momentu tak trochu pripomínalo osudy bojaschopných hrdiniek z Dobšinského rozprávok. Otec sa druhýkrát oženil a o hladké fungovanie Kolínskych domácnosti v Poprade sa začala starať macocha. K Zore a jej staršiemu bratovi Ctiborovi neskôr klasicky pribudol i nevlastný súrodenec – sestra Lívia. Napriek bolesti a pocitom zmätku zo straty mamy a novým rodinným poriadkom sa Zora nikdy nezaradila medzi zakríknuté deti, ktoré by čušali utiahnuté v kúte triedy. Hneď od prvého stupňa základnej školy v Poprade excelovala v speve a recitovaní, zúčastňovala sa a vyhrávala všetky súťaže, do ktorých ju prezieravé súdružky učiteľky s tušením dobrého konca nasadili. V Zorinom tempe ani smerovaní sa odvtedy už veľa nezmenilo.

Krásavica Zorica

V základoškolských laviciach adaptovaný rytmus si Zora udržala i počas strednej školy, na ktorú odišla na východ –  do Košíc. Rovnako zostala svojmu aktívnemu lifestylu a cieľavedomému prístupu k životu verná i na štúdiách herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na dospievajúcu Zoru Kolínsku si pamätníci spomínajú jednak ako na talentované kvieťa, ambiciózneho človeka, ženu plnú života a v neposlednom rade aj ako na veľkú krásavicu. Kolínskej spolužiak z VŠMU a prvý manžel Milan Lasica (70) jej v knihe Rozhovory s Jánom Štrasserom venoval vcelku potešiteľné hodnotenie: Zora bola „veľmi fajn, príjemné dievča, pekné, praktické... vždy si vedela zorganizovať to, čo si zaumienila, a dosiahnuť to“.

Po boku Milana Lasicu
Medzi Gerlachovským štítom a Dunajom sa dodnes nájde pár spoluobčanov, ktorých doslova vyvedie z miery fakt, že Milan Lasica a Zora Kolínska tvorili niekoľko rokov pár (Zora bola Lasicova prvá vážna známosť) – a dokonca, že na to mali aj papier. Dnes už legendy, vtedy dvadsaťdva- a dvadsaťjedenročné nádejné talenty sa brali v deň herečkiných promócií. Svadba to nebola organizovaná ani zhurta, ani preto, že by sa, nedajbože, „museli“, no z čistej lásky mladí umelci svoj vzťah tiež práve nepečatili. „Mám taký pocit, že tam došlo... nechcem povedať, že k manipulovaniu... ale do istej miery áno. Zora končila štúdium herectva a vtedy absolventom dávali umiestenky do oblastných divadiel. Hrozilo jej, že pôjde do Prešova, jej sa tam nechcelo, a vtedy to bolo tak, že keby sa vydala, tak by tam nemusela nastúpiť. Ani som nevedel ako a bol som ženatý,“ spomína Milan Lasica v Štrasserovej knihe. Výsledok? Kolínska nastúpila do divadla v Trnave. Lasica manželstvo vnímal ako „nejaké provizórium“. Rozviedli sa. Po siedmich rokoch – na bratislavskom súde, bez prítomnosti verejnosti, bez hysterických scén, bez detí, len o pár rokov starší a o pár životných skúseností bohatší. Tak napríklad, aby ste vedeli, Zora Kolínska naučila Milana Lasicu neopovrhovať peniazmi ako odporným buržoáznym vynálezom, ktorého sa každý súci umelec štíti ako Picasso klasického umenia. A že mu to zostalo až dodnes.

Viac osudových mužov

Po skrachovanom vzťahu, v ktorom sa Kolínska nedočkala ani domčeka, ani psíčka, ani detičiek (čo ju podľa Lasicu, ktorý si potomkov neprial, veľmi ranilo), herečka automaticky nezanevrela na celé mužské pokolenie. Po všestrannom intelektuálovi Lasicovi rozhodne neznížila latku, ani nenačrela do úplne iných vôd. Na ďalších sedem rokov sa jej partnerom stal ďalší absolvent VŠMU, miláčik slovenských žien, osudový muž s temným hlasom, dobre že nie bájny, Juraj Kukura (63). Biele šaty číslo dva si však Zora po boku šarmantného umelca neobliekla, tie odkladala až do sklonku života. Krátko pred smrťou formálne spečatila svoj dvadsaťšesťročný vzťah s lekárom Igorom Petrom, jej skutočným životným súputníkom. Ako sa to hovorí? Do tretice všetko dobré? V osobnom živote Zory Kolínskej rozhodne.   

Umelkyňa telom i dušou
Keďže herečka nevyšla z každého vážneho vzťahu s tuctom potomkov, naplno sa mohla venovať rozvíjaniu svojho vskutku obdivuhodného talentu, ako aj budovaniu adekvátnej kariéry. Kolínska hrávala v Trnave i v bratislavských divadlách Astorka, neskôr Astorka Korzo ´90 (ktoré pomáhala zakladať) a Nová scéna, kde si vybudovala pozíciu ako nenapodobiteľná komička. Účinkovala v desiatkach televíznych seriálov i celovečerných filmov, ktoré sa, verte či neverte, na Slovensku kedysi naozaj nakrúcali. Vystupovala v kabarete Lasicu a Satinského. Spievala duety s Krajíčkom.

Generácia dnešných tridsiatnikov, ktorá ako posledná môže mať na Zoru Kolínsku nesprostredkované spomienky, si ju pamätá predovšetkým ako mierne bizarnú a na náš vkus (a kondíciu) až príliš životaschopnú dámu, spievajúcu a neskôr moderujúcu nedeľné „Nič nové na svete, dáme si Repete...“. Kolínska však nebola nijaká podivná komická figúrka, predovšetkým bola umelkyňou, a to v každom význame tohto slova. Hrala v divadle i vo filme, naspievala evergreeny a ešte aj výstavná predajňa jej obchodu s nábytkom, ktorú si po revolúcii otvorila na Kapucínskej ulici v Bratislave, jej trikrát vyniesla ocenenie za najkreatívnejšiu expozíciu a bohémsku prezývku Majiteľka Salóna.

Ťažký koniec
Konce, zvlášť tie životné, veru nebývajú nijaké happy endy. Ten Zorin bol obzvlášť krutý. Trpela rakovinou, chorobou automaticky i logicky spájanou s prívlastkom zákerná. Zomrela na jej následky – úplne sama na svojej chate neďaleko Bratislavy. Po pár dňoch našli jej telo rodinní príslušníci. O mesiac aj desať dní by si v ich spoločnosti na torte sfúkla šesťdesiatjeden sviečok.

Kto bola Zora Kolínska
Narodila sa: 27. júla 1941 v Kráľovej Lehote
Znamenia v horoskope: Lev a Had
Zomrela: 17. júna 2002 v Bratislave
Filmografia: Volanie démonov, Odhalenie Alžbety Báthoryčky, Stopy na Sitne, Smoliari, Šípková Ruženka, Alžbetin dvor
Nezabudnuteľné repeťácke hity: Keď bola v móde polka, Taká som, Tiahnu vozy, Zabúdaj, zabúdaj

Text: LUCIA MUŠÁKOVÁ
Foto: archív STV

© 2014 STAR production s.r.o. Created by ActivIT