V mene nesie iniciálky Brigitte Bardot a v sebe podobný zmysel pre spravodlivosť.
Energiu jej mena zvýrazňuje jej osobnosť a najmä hlas, vďaka ktorému ožili v muzikáloch Johanka z Arcu, Mária Magdaléna, Dáma s kaméliami a mnoho iných historických postáv... BÁRA BASIKOVÁ – speváčka a teraz najmä mama. Čo sa zmenilo odvtedy, ako vydala knihu Rozhovory s útěkem? Keď utekala sama pred sebou a keď sa sebaspytovaním snažila nájsť samu seba? Koľko v nej ostalo z rebelantstva, rovnako príznačného aj pre Johanku z Arku?
Z rebelantstva mi ostalo hádam iba to, že nemám rada klamstvo, bezmocnosť, krivdu. Dokážem sa ozvať, keď sa mi niečo nepáči, bojovať za spravodlivosť, ale naučila som sa aj to, že s niektorými vecami nemá cenu sa zaoberať. Riešim podstatné a v mojom živote je na prvom a najpodstatnejšom mieste rodina. Za toto stojí bojovať, to má zmysel. Ostatné nie je dôležité..!
...že ostatné nemá zmysel, si môže dovoliť povedať hádam len hviezda vášho postavenia. Pre mnoho žien je totiž rodina posvätná, ale napríklad pre pracovné povinnosti odložená na vedľajšiu koľaj...
Som vo veku, keď si, našťastie, môžem vyberať. A vyberám si okrem charitatívnych projektov aj exkluzívne ponuky. Pracovné aktivity neustále obmedzujem. Doslova ich odmietam. Mohla by som pracovať viac, ale nechcem, lebo keď som na zájazde, veľmi sa mi za dvaapolročným synčekom Teodorom cnie. Najradšej by som bola s ním. Spievam, ale myslím na to, ako by nám bolo krásne, keby sa vyspinkal a išli by sme na pieskovisko... Nechcem prichádzať o tieto momenty, Čas totiž uteká rýchlo!
Syn sa vám narodil, keď ste mali štyridsaťšesť rokov... Asi je zbytočné pýtať sa na pocity, keď sa vám narodí zdravý a krásny chlapec... Aký vlastne je?
Keď sa vám narodí dieťa po štyridsaťpäťke, je to neopísateľne nádherný pocit. V neskoršom veku má človek viac skúseností, možno aj múdrosti a viac si to vychutnáva. Ako mladá, neskúsená mama dvojičiek s málom peňazí som to nemala na materskej ľahké. S chlapčekom však po rokoch prišiel iný svet... Teodor je nežný, citlivý blondiačik, pre ktorého je mamina kráľovná. So svojím otcom hráva futbal, miluje však aj hudbu. Len čo začuje prvé melódie, napodobňuje hru na gitare a začína tancovať. Manžel ho nedávno zobral na môj koncert a nevychádzal z údivu, aký bol malý fascinovaný. Počúval ma a hovoril: Mama spieva. Tešila by som sa, ak by mal rád hudbu.
Ako prijali dvojičky Anička a Maruška fakt, že zrazu majú malého bračeka?
Dievčatá budú mať dvadsať rokov, bývajú s nami a doteraz máme pekný, priateľský vzťah. Jedna študuje turistický ruch, druhá diplomatické služby. Teraz riešime, či budú ďalej študovať, či pôjdu do sveta, alebo si nájdu prácu doma. Obe ovládajú niekoľko cudzích jazykov a sú veľmi šikovné. Ak nie sme spolu alebo sa niekam večer vyberú, telefonujú, aby sme sa o ne nebáli. Ak sa nevidíme dlhšie, veľmi sa mi po nich cnie a im zase za nami, lebo Anička aj Maruška svojho malého bračeka nadovšetko milujú.
Nie každému sa podarí v živote dospieť k takejto idyle a krásnej rodine už na začiatku dospelosti. Niekto si na to svoje životné šťastie musí počkať a možno si ho aj tak trochu zaslúžiť. Zdá sa, že patríte do tohto druhého tábora...
V mojom živote nič nebolo zadarmo. Terajšiemu manželstvu predchádzalo ťažké obdobie a musím povedať, že prvý aj druhý rozvod boli pre mňa veľmi nepríjmné. Prežívala som psychicky vypäté obdobie, vznikali situácie, ktoré som zvládala ťažko. Druhý rozvod bol ešte o niečo ťažší ako prvý. Obviňovala som sa totiž, že som nedokázala zachrániť ani to druhé manželstvo. Bola som zo seba sklamaná a hovorila som si, že som ako manželka zlyhala. Že mám zrazu štyridsať, dve dospievajúce dcéry, ktoré chcem vychovať a zabezpečiť, ale že som na ne sama... Z prehry som sa dlho spamätávala. Asi je to však naozaj tak, že ak má prísť niečo naozaj dobré, človek si to musí zaslúžiť. Lebo po období sklamania, úzkosti a tiesne prišlo zrazu niečo euforické. Spoznala som svojho tretieho manžela Petra, zamilovali sme sa do seba, ponúkol mi obrovskú náruč lásky, pochopenia a istoty, a tak môžem povedať, že som šťastná. Som v štádiu, že ak sa mi náhodou niečo nedarí, je zlé počasie alebo som unavená, nefrflem a nesťažujem sa. Ja totiž nemám právo sa na nič sťažovať. Mám tri krásne deti, úžasného manžela, profesiu, ktorá ma živí a baví, a strechu nad hlavou. Nemám právo mať zlú náladu!
Ani vtedy, keď útočí bulvár a z titulných stránok sa dočítate, že váš vzťah je v totálnej kríze?
Čo svet svetom stojí, je dobro a zlo. Aj sa sama seba pýtam, prečo nie sú všetci dobrí a poctiví? Ktorí hovoria pravdu? Je tu však bulvár a človek sa s ním musí naučiť žiť. Môj manžel povedal žartom isté veci, ktoré sa potom obrátili proti nemu, proti nám. Človek však musí nájsť v sebe pokoru a mávnuť nad tým rukou.
Asi žiadnemu vzťahu neprospieva, ak je pod drobnohľadom. Práve preto, že ste v rizikovej skupine ostro sledovaných, nebáli ste sa vydať už tretíkrát? Čím si vás Petr získal? Neprekážalo vám, že je mladší o pätnásť rokov?
Petr je úžasne intelektuálne a spoločensky založený človek. Poctivý, srdečný, pri ktorom som omladla a dodal mi veľa energie. Zrazu mám veľa dobrých nápadov a veľa sa smejem. Radosť a humor považujem vo vzťahu za prvoradé. Tým, že vekové rozdiely u mojich partnerov boli rôzne, musím povedať, že z môjho pohľadu vek nehrá veľkú úlohu. Môj druhý manžel bol odo mňa o desať rokov starší a rozumeli sme si. Nerozviedli sme sa kvôli veku. Rozdiel bol názorový a osobnostný. A hoci to tak navonok nevyzerá, žila som s partnermi, ktorí boli dominantní a ja submisívna. Ich neustále nachádzanie mojich aj neexistujúcich chýb, len aby ma ponížili a udupali, bolo stresujúce a vyčerpávalo ma to.
Čo si myslíte, prečo úspešné a sebavedomé ženy zostávajú aj dlhé roky po boku muža, ktorý žiarli na ich úspechy, ktorý si potrebuje dokázať, aký je on skvelý a žena po jeho boku nič neznamená?
Psychologička mi vysvetlila, že moje povahové črty a s nimi súvisiace partnerské problémy plynú z môjho detstva. V detstve ma moji rodičia v ničom nepodporovali. Nefandili mi a keď som prejavila záujem o spev, smiali sa tomu. Mama ma nevnímala ako rovnocennú partnerku, chýbala medzi nami dôvera aj komunikácia. Boli telesné tresty, neverila som si a ustavične som o sebe pochybovala. Z toho pramenilo, že som si nachádzala dominantných partnerov, ktorí sa ku mne správali podobne ako rodičia... Snažím sa preto, aby moje deti zažívali iné detstvo a dospelosť. S mojimi deťmi mám dôverný vzťah a som vždy za otvorenú komunikáciu.
Konečne ste šťastná, usmiata. Dokonca s novým mužom prišiel po čase aj nový imidž. Zmenili ste blond vlasy na tmavé a dali ste sa ostrihať...
Nie som konzervatívna, ani čo sa týka vlasov, oblečenia, dokonca ani nábytku. Mám rada zmenu a blonďavé vlasy ma už nebavili...:-)
Vlasy menia človeka navonok. Aká ste, bez ohľadu na detstvo a súčasne šťastné obdobie, povahovo?
V základe som nekonfliktná a tolerantná. Priateľská a empatická. Nemám, aspoň si to myslím, nepriateľov. Mám aj zlé vlastnosti a hádam najviac mi prekáža moja nedôslednosť. Mama ma nenaučila, čo mám robiť, veľa vecí som robila podľa seba a učila som sa na vlastných chybách. Vidím však, že sa mi dcéry podarilo vychovať. Sú to slušné dievčatá a verím, že nám radosť bude robiť aj ich braček Teodor.
Autor: MAJA MIKOVÁ
foto: Lenka Hatašová, Tibor Géci, isifa a archív B. B.
Poslať nový komentár