Dnes je sobota, 21.september 2019, meniny má: Matúš
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Už sa nebojím chodiť medzi ľudí

marec 29, 2012 - 09:58
Pani Mária Liptáková žila pokojným životom dôchodkyne vo svojom dome v Šamoríne. Všetko sa však zmenilo jedného zimného dňa pred štyrmi rokmi, keď v dôsledku rakoviny prišla o jedno oko.


Po skutočnom pekle z choroby a takmer tridsiatich ožiareniach však prišla ďalšia rana: ako chodiť medzi ľudí s dierou v tvári namiesto oka? V tom čase totiž na Slovensku neexistovala žiadna spoločnosť, ktorá by dokázala pre týchto pacientov vyrobiť tvárové epitézy. Pani Liptáková sa však nevzdala a začiatkom tohto roku konečne našla to, čo tak dlho hľadala: ľudí, ktorí jej dokázali vyrobiť očnú epitézu a tým jej vrátili sebadôveru a chuť znova žiť.
Dnes sedemdesiatdvaročná Mária Liptáková začala pred štyrmi rokmi pociťovať bolesti v oku –  najprv mierne, tie sa však stupňovali, až prešli do veľmi silného tlaku. Lekár jej spočiatku predpísal len mastičku, keď však aj on videl, že oko pani Liptákovej sa neodbytne tlačí von, poslal ju k špecialistovi do Bratislavy. Ten jej okamžite odporučil vyšetrenie na CT, ktoré potvrdilo, že jej mozog je síce čistý, ale oko musí ísť okamžite von. Po operácii, ktorá sa podarila, nasledovala séria dvadsiatich deviatich ožarovaní v priebehu dvoch mesiacov. „Keď som sa po skončení liečenia na kontrole pýtala pána docenta, čo bude ďalej, povedal mi: čo sa bojíte – zalepíte si to, to je najrýchlejšie a máte svätý pokoj. Úplne som sa zhrozila. Keď som chodila medzi ľudí, vždy som si miesto po vyoperovanom oku zalepila gázou. Nikto mi nevedel povedať, či mi niekto niekde môže urobiť náhradu oka. Až ma jedna zdravotná sestrička poslala za známym očným protetikom,“ spomína Mária Liptáková. „Pán Milan Prieložný mi povedal, že očnú protézu mi síce vyrobiť vie, ale tú časť okolo mi už urobiť nedokáže. Pozná však človeka, ktorý by sa tým mal zaoberať. Pýtala som sa ho, či to bude drahé a či mám predať dom alebo niečo iné,“ smeje sa dnes pani Liptáková, ktorá však bola v tom čase ochotná urobiť naozaj čokoľvek, aby mohla opäť vyzerať normálne. A tak sa ocitla u Petra Bondora, zubného technika, ktorý sa ako prvý na Slovensku začal venovať výrobe tvárových epitéz. „Priznám sa, išla som tam (poznámka redakcie: do spoločnosti Alfa-Dent) s veľmi malou dušičkou, bála som sa. Ale keď som videla, že z toho niečo bude, bola som spokojná. Skúšali mi epitézu, páčilo sa mi to a v duchu som si hovorila: chvalabohu, že teraz môžem vyjsť aj von do mesta,“ opisuje Mária Liptáková svoje návštevy u Petra Bondora. „S výsledkom som veľmi spokojná,“ dodáva šťastná, že už konečne nikto na jej bielou gázou prekryté oko nezíza. 


Umožňujeme pacientom plnohodnotne žiť
Spoločnosť ALFA-DENT, s. r. o., začala v roku 2011 odbornú a legislatívnu prípravu na výrobu tvárových epitéz. Išlo skutočne o priekopnícky projekt, pretože dovtedy na Slovensku neexistoval výrobca tejto zdravotníckej pomôcky. Po deviatich mesiacoch rokovaní, vysvetľovaní a byrokracie spoločnosť nakoniec získala od Ministerstva zdravotníctva SR od 1. januára tohto roku povolenie na výrobu tvárových epitéz. Spoločnosť podpísala zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktoré tieto zdravotnícke pomôcky pacientom preplácajú v plnej výške. Vyrobila aj prvých šesť tvárových epitéz. Viac v rozhovore prezradil zubný technik Peter Bondor, ktorý na Slovensku začal ako prvý vyrábať tvárové epitézy.    


Povolaním ste zubný technik. Ako ste sa dostali k výrobe tvárových epitéz? Čo bol  hlavný impulz?
O týchto pomôckach som vedel už zo školy, pretože v študijných plánoch sme mali aj výrobu protéz. Za starého režimu však neboli materiály, technológie a ani ľudia, ktorí by sa touto výrobou zaoberali, úplne to zapadlo. Na základe môjho priateľského vzťahu s  Milanom Prieložným, jedným z dvoch očných protetikov na Slovensku, ktorý vyrába umelé akrylové oči a ktorý ma „lámal“ asi dva roky tak, že vždy, keď sme sa stretli, sa ma pýtal, kedy začneme s výrobou epitéz, som sa nakoniec na túto prácu dal. Dlho som však váhal, pretože pri epitézach je veľmi drahý materiál, školenia a v tom čase neexistovali žiadne zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Po absolvovaní obrovskej byrokracie na slovenských úradoch, ktorá trvala deväť mesiacov, sme sa zúčastnili na školení u renomovaného nemeckého epitetika Wernera Roschmanna, ktorý vedie špičkové epitetické pracovisko v Nemecku, a začali sme vyrábať prvé epitézy.  


Aká je cena jednej epitézy?
Je to veľmi individuálne, robili sme epitézu za 500, ale aj za 2 000 eur. Oči sú náročnejšie, tam treba šiť mihalnice a obočie a ide o veľmi zložitú modeláciu.


Aký je postup pri výrobe epitézy?
Pacient k nám príde, urobíme mu odtlačky časti tváre a budúcu epitézu vymodelujeme z vosku. V prípade očnej epitézy tam dáme oko, technologickým postupom sa spraví takzvaná patentka, lisuje sa silikón, dofarbujú sa mihalnice, obočie a viečka. Stále sa učíme. Dodnes sme urobili šesť epitéz – štyrikrát oči a dvakrát nos.


Ako ste našli šesť doterajších pacientov?
Všetci k nám prišli na odporúčanie Milana Prieložného. Teraz už začíname spolupracovať s odbornou lekárskou verejnosťou, aby k nám podobných pacientov posielali. Veľa ľudí však ešte stále nevie, že už aj na Slovensku je možné dať si urobiť tvárovú epitézu a že zdravotná poisťovňa to plne hradí.
 

Vaše pracovisko ešte nie je kompletne vybudované, stále hľadáte finančných partnerov. Koľko stojí takéto špičkové zariadenie?
Okolo 20 až 25 000 eur. Jedna vec je zariadenie, ale vždy treba aj človeka, ktorý prístroje vie obsluhovať. Zatiaľ to robíme len traja, s kolegami Ľubošom Kanávorom a Ľudovítom Besedičom. V Nemecku stojí jedno školenie na výrobu epitézy oka s nákladmi na dopravu a ubytovanie pre jednu osobu okolo 2 000 eur. Rovnaká je cena školenia na nosnú či ušnú epitézu. Čiže len samotné školenie pre nás troch je 18 000 eur.


Aký je váš osobný pocit, keď k vám príde pacient, ktorý je hendikepovaný, vy mu vyrobíte napríklad nový nos či oko...
Pocity sú veľmi dobré. Poznáme diagnózu človeka od prvého rezu nožom až po záverečnú chemoterapiu. Keď epitézu robíte dva dni a pacient je tu s vami, pretože mu ju musíte skúšať, porozpráva vám celý svoj príbeh. Samozrejme, máme veľmi dobrý pocit, keď ich stretneme a oni nám povedia, že sú opäť šťastní, pretože môžu žiť plnohodnotný život.






Autor: Iveta Malá, Katarína Kližanová Rýsová
Foto: archív Alfa-Dent

- - Inzercia - -