S majiteľom prvej súkromnej plantáže na vianočné stromčeky Jozefom Gadušom sa stretávam na benzínovej pumpe za Levočou, a nie náhodou. Jedna z jeho parciel, kde pestuje stromy, o ktoré je v tomto čase najväčší záujem, je odtiaľ na skok.
„Idete skoro. Sezóna sa začne až o týždeň a potom sa až do Štedrého dňa nezastavíme. Najkritickejšie to bude pár dní pred Vianocami, to otočím aj dve a možno aj tri vlečky za deň,“ vyratúva päťdesiatnik. Prvú plantáž otvoril Jozef Gaduš dva roky po nežnej revolúcii, po tom, čo s bratom v Levočských vrchoch celý deň márne hľadali vhodný stromček pre rodinu. „Priznávam, že nápad založiť plantáž nie je môj. Videl som niečo podobné v USA, kde som bol v roku 1985 na návšteve u brata. Povedal som si, prečo by ľudia mali prácne hľadať stromček v lese, keď im ho môžem dopestovať?“ vysvetľuje podnikateľ, ako prišiel na nápad pestovať vianočné stromčeky.
Napadnuté borovice
Otváram hrdzavú bránu a vchádzam na plantáž. Menšie i väčšie stromy sú všade okolo mňa. Jozef Gaduš mi dal pri káve obsiahlu prednášku o tom, aké stromy pestuje, prečo práve tie a vysvetlil mi, ako ich rozoznám. Otec šiestich detí mi ukazuje borovicu napadnutú plesňou. „Vlani som predal veľmi málo borovíc. Bol strašne mokrý rok, napadla ich sypavka. Vidíte to zožltnuté ihličie? Ale chvalabohu, väčšina z nich sa spamätala, takže o rok už pôjdu do predaja,“ nahlas kalkuluje majiteľ. Sme už celkom hore, keď zrazu z porastu mladých jedličiek vybehne srna. „Srnčia zver, to sú pre mňa najväčší škodcovia. Hlad je skrátka hlad, ale ako na potvoru im najviac chutia normandské jedle, najkrajšie a najžiadanejšie stromčeky na trhu. Pekne voňajú a to ich láka. Budem musieť znova prejsť okolo a skontrolovať plot, aby sa to neskončilo ako toto,“ vzdychne si podnikateľ a ukazuje mi do poslednej ihličky obhryzený kýpeť, ktorý bol kedysi stromom.
Jedli sa nedarí
Pri normandskej jedli sa musíme pristaviť dlhšie. Táto mimoriadne pekná a voňavá drevina sa vo veľkom pestuje po celej Európe. Má krásne, masívne vetvy, jemné, sýtozelené dlhšie ihličie. V krajinách na západ od Slovenska sa v podstate iný vianočný stromček ani nekupuje. Z Dánska a Česka ho pred Vianocami vozia aj na Slovensko a ak sa pozriete na ceny, patrí k najdrahším. Domovinou tohto stromu je pohorie Kaukaz, preto sa jej hovorí aj kaukazská jedľa. Kým inde sa jej vypestujú tisícky, na plantážach pri Levoči sa jej nedarí. A Jozef Gaduš je z toho nešťastný. „Pestujem ju asi desať rokov, ale stále je to také všelijaké. Neviem, prečo je to tak, či je zlá pôda, alebo jej nevyhovuje klíma. Myslím si, že nemá rada jarné mrazy. Skúšam rôzne veci, nakupujem iné priesady, ale stále to nie je podľa mojich predstáv. Prikúpil som ešte pol druha hektára pôdy, tá je trošku iná ako na plantážach, uvidím, ako sa jej bude dariť tam,“ zamýšľa sa Levočan.
Prví zákazníci
Na plantáži sa objavujú prví nedočkaví zákazníci. Pár dorazil z neďalekého Spišského Hrhova a chce si vybrať jedličku. Jozef Gaduš im s úsmevom hovorí, že najskôr 14. decembra a ubezpečuje, že si budú mať z čoho vybrať. 
„Bez živej jedličky to nie sú u nás tie pravé Vianoce. Stromčeky kupujeme vždy tu. Vieme, že sú čerstvé a vydržia nám až do konca januára,“ povie mi blondínka. Zákazníci neprichádzajú ku Gadušovcom len z najbližšieho okolia. Po stromčeky si tu už roky chodia ľudia z Námestova, Michaloviec či Bratislavy. Nezriedka sem zablúdia aj Česi, medzi sviatkami dokonca aj Rusi a Ukrajinci. Najväčší frmol je, samozrejme, pár dní pred sviatkami, desať, dvanásť zákazníkov príde ešte aj na Štedrý deň, dokonca aj na Silvestra. „Pamätám sa na jedných, tuším to boli Rusi, a chceli krasivuju jolku. Mal som už iba to, čo ostalo po Vianociach, a tak som im ukázal peknú borovicu. Rusi však zamierili k smreku a zahlásili: eto krasivaja jolka, etu my chotim. Tak som im ju zabalil,“ smeje sa Levočan. Najžiadanejšie sú stromčeky od 180 do 220 centimetrov, najviac sa predáva smrek pichľavý strieborný. Je pekný, neopadáva z neho veľmi ihličie a v obývačke vydrží aj vyše mesiaca. Samozrejme, na odbyt idú aj jedličky a borovice. Ceny sa u Gadušovcov pohybujú podľa výšky a kvality od 20 do 25 eur, za exkluzívne kúsky zaplatia fajnšmekri aj 50 eur.
O biznis je postarané
S Jozefom Gadušom sa bavíme o budúcnosti jeho biznisu. Tam má plantážnik pomerne jasno a nevidí ho v čiernych farbách. Podobných pestovateľov nie je na Slovensku veľa, ceny má dobré, za roky si vybudoval pomerne širokú sieť stálych zákazníkov, plantáž stále rozširuje, hľadá, pestuje nové odrody a do remesla zaúča aj svojich synov. Lacné umelé stromčeky za konkurenciu nepovažuje. „Ten, kto má na Vianoce doma živý stromček, bude ho chcieť každé sviatky. A tým ľuďom, ktorí majú stromček umelý len preto, lebo sa takto snažia chrániť prírodu, hovorím, že pestovať jedličky, smreky a borovice je to isté, ako pestovať zeleninu. Akurát, že ja na rozdiel od poľnohospodárov nemám so stromami toľko starostí,“ vysvetľuje podnikateľ. Zoberie ma aj k sebe domov a ukazuje mi maličké priesady. Kým sa dostanú na plantáž, prejdú ešte štyri roky. „Na jeseň a na jar vysádzam niekoľko stoviek sadeníc a všetky sa ujmú. Ale viete, čo je na tom všetkom najkrajšie? O tom, či zo sadenice vyrastie pekný vianočný stromček, rozhodne príroda,“ filozofuje Jozef Gaduš.
Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor, archív
Poslať nový komentár