Stála som pred hrobom Raisy Gorbačovovej, Borisa Jeľcina, Vladimíra Majakovského aj Vladimíra Vysockého...
Nedávno sme zapálili sviečky na hrobe Andreja Bagara, poklonili sme sa všetkým tým, ktorí v bratislavskom krematóriu odpočívajú v takzvanej VIP zóne. Na malých pomníkoch sú mená významných a význačných osobností z kultúrneho a politického života. Vedľa seba ležia hudobní skladatelia, herci aj akademici. Krásne miesto! Jedno známejšie priezvisko vedľa druhého. Rozmýšľala som, aké by to bolo, keby sme mohli dostať VIP vstupenky na miesto, ktorému sa hovorí Druhý svet. Nemuseli by sme stáť na ne v rade, prišli by nám zabalené v zlatej obálke a naše miesto po smrti by bolo s najúžasnejším výhľadom. A možno to tak aj je. Niekto si kúpi VIP miesto v krematóriu a niekomu, len za to, ako poctivo žil, mu to VIP miesto pridelia dajme tomu v nebi. Bez toho, aby si to zaplatil. Bolo by fajn, keby úspechy na zemi a v práci zabezpečili aj blahobyt po smrti, ale nie je to tak. Našou vstupenkou do VIP zóny by mal byť predovšetkým charakter.
Prečítajte si aj tento týždeň príbehy o ľuďoch, ktorým sa tento svet zdá niekedy cynický a ktorí si svoju VIP zónu zatiaľ strážia poctivo v duši.
Pokojný týždeň želá
Mária Miková
Poslať nový komentár