Všetko sa deje tak, ako sa má

Svitalo. Ručičky hodín ukazovali 05:25. „O chvíľu mi zazvoní budík, predbehla som ho,“ pomyslela si.

Neznášala ten zvuk. Kiežby bolo v živote všetko také ľahké. Vedieť vopred bez námahy zastaviť niečo zlé, nepríjemné, čo sa stať má. Pozrela vedľa seba. Usmiala sa. Dívala sa na krásne nevinnú tvár, roztomilé brčky. Vyzeral ako dieťa. Aj ním v duši bol. Ale to vedela iba ona.
Čas v práci prebehol nudne. Ako vždy. Neznášala svoj džob, ale z niečoho žiť musí. Tentoraz ju však robila šťastnou myšlienka na večer. Má sa stretnúť s najlepšími priateľkami. Po troch mesiacoch. To bude radosti, klebiet, noviniek!
„Baby, keď ja cítim stereotyp. Milujem ho, ale občas skutočne váham,“ zdôverila sa priateľkám. Poslednú dobu ju často prepadali pochmúrne myšlienky. Ju, ktorá sa vždy vedela vynájsť v každej, aj tej najbizarnejšej chvíli. Teraz však nie. Nevedela, čo má robiť. „Skús nejakú zmenu, zlato! Aj maličkosť, čokoľvek, pomôže ti to!“ radila nekonvenčná Klára. Okey. Skúsila. Nový parfum, oblečenie, plánovanie spoločných výletov, akcií. Ubehol mesiac. Nič nezabralo. Akurát jej nálada bola každým dňom viac na bode mrazu.
Slnečné lúče jej hladili celé telo, vánok sa pohrával s rozpustenými vlasmi i ľahkými šatami. Vtom sa to stalo. Videla to. Nezmohla sa na nič, iba ostala stáť ako prikovaná. Bez pohnutia. Muž, vedľa ktorého sa prebúdzala každé ráno, držal v objatí inú ženu. Kláru! Smial sa. Zabával. A s ňou! Vtedy pochopila, aká je hlúpa. Ako zbytočne sa snažila zmeniť, plánovať, realizovať. Dokonca si vyčítala, že je málo príťažlivá, málo láskavá. Všetko naopak! To on je ten, ktorý po celý čas ignoroval a klamal! Ako ľahko sa dá stratiť počas sekundy muž a najlepšia, teraz už bývalá, priateľka. Scéna ako z trápneho komerčného filmu, avšak táto bola, bohužiaľ, reálna.
Svitalo. Zobudila sa ešte pred zvonením budíka. Znova. Ako VTEDY. Spomenula si na ten deň, na jeho krásnu tvár. Ako ju trápili smutné myšlienky. VTEDY. Už to nebolí. Posteľ vedľa nej bola prázdna. Pozrela na mobil. Úsmev. SMS správa so želaním pekného rána a s kultovou vetou: „Chýbaš mi.“ Bola od jej nového, zatiaľ kamaráta. Nebola si celkom istá láskou, no sympatiami určite. Nechce sa nikam ponáhľať, sklamať. Všetko má svoj čas.
Jedného dňa sa dozvedela, že Klára je sama. Už si neužíva s jej ex. „Predsa ju opustil, dlho im to spolu nevydržalo,“ pomyslela si. Hmm, Klára. Tá Klára, ktorá ju nabádala na zmenu. Akúkoľvek. Tvárila sa, že chce pomôcť zachrániť, oživiť jej vzťah. Cha! Pretvárka, úbožiačka!
Dnes už vie, že Klára jej nepomohla zachrániť vzťah. Urobila pre ňu omnoho viac. Otvorila jej oči. Pomohla jej zbaviť sa idiota. Zmenila sa. K lepšiemu, zdravšiemu, radostnejšiemu. Žije sa jej ľahšie. A verí otrepanému klišé: „Všetko sa deje presne tak, ako má...“ A len my sami si postupom času uvedomíme, prečo sa to dialo a akú to malo príčinu. A budeme ďakovať.


Víťazné poviedky od čitateliek La Femme
La Femme v spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ každý mesiac na poslednú stranu časopisu vyberá jednu poviedku priamo od vás čitateliek.


Autor: Alžbeta Sádecká
Foto: Isifa