Dnes je streda, 20.február 2019, meniny má: Lívia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Zabudnuté osobnosti Bratislavy

november 15, 2011 - 14:12
Na zažltnutých stránkach starých kroník sú vpísané mená ľudí, ktoré už len málokto vysloví.

 

A hoci ich dielo obdivujem dodnes, spomienka na nich neprešla sitom času a nedostali sa do učebníc dejepisu. Svoj život zasvätili skrášľovaniu metropoly na Dunaji sami netušiac, že netvoria Pozsony či Pressburg, ale Bratislavu. No, nech už písali dejiny tohto mesta akoukoľvek rečou, písali naše dejiny a zaslúžia si miesto v našej pamäti.

V roku 1868 významný bratislavský mešťanosta Henrich Justi založil Bratislavský okrášľovací spolok. Cieľom spolku bolo zveľaďovať mesto, dohliadať na jeho architektúru a uchovať jeho jedinečný historický ráz. K jeho najvýznamnejším činom patrí založenie mestského múzea, tak ako ho poznáme aj dnes. Vďačíme mu aj za Sad Janka Kráľa, či obľúbené rekreačné miesto Bratislavčanov -  Horský park. Okrem toho členovia spolku založili mestské parky, napríklad na Hlavnom, Františkánskom či Hviezdoslavovom námestí a rad ďalších.
Spolok sa tešil veľkej popularite. Mal šesť zakladajúcich členov a takmer tri stovky radových. Hlásili sa k nemu príslušníci významných šľachtických a buržoáznych rodín. Prvým predsedom sa stal barón Roderich Walterskirchen a k zakladajúcim členom patrili aj grófi Rudolf a Štefan Pálffyovci, Ernest Esterházy a ďalší. V našej dnešnej potulke časom a dejinami sa pristavíme pri dvoch významných menách tohto spolku, ktoré zasiahli do chodu svojho aj nášho sveta.

 



Štefan Esterházy
(19. 10. 1822 – 30. 12. 1899)

Župný hodnostár, veľkostatkár, príslušník sedmohradskej vetvy grófskeho rodu Esterházyovcov. Otec Michal Esterházy, matka Antónia rodená Schröfftová. S manželkou Gizelou rodenou Jesenákovou mal dvoch synov. Ján bol otcom známeho politika z obdobia prvej Slovenskej republiky Jánoša Esterházyho.
Štefan Esterházy študoval na gymnáziu v Tate a na Kráľovskej akadémii v Bratislave, kde získal diplom advokáta. Pracoval ako podnotár v Békešskej stolici a hospodáril na rodinnom veľkostatku. V rokoch 1875 – 1888 zastával funkciu bratislavského župana. Počas revolúcie 1848 – 49 (rokov meruôsmych) bol jedným z troch parlamentárov, ktorí odovzdali list o kapitulácii ruskému generálovi Rüdigerovi. Od roku 1860 začal byť znovu politicky aktívny, v duchu Rakúsko-Maďarského vyrovnania. V županskej funkcii potláčal rodiace sa robotnícke, ale aj slovenské národné hnutie. V roku 1878 sa zúčastnil na prípravných rokovaniach z podnetu ministra kultúry a výučby Treforta o založení univerzity v Bratislave. Projekt sa však nezrealizoval. Manželstvom získal majetky v panstvách Ostriež, Malinovo, Veľké Zálužie. Bol literárne činný.

O generáciu mladší, ale vo svojej dobe rovnako významný bol aj

Aurel Bartal
( 25. 2. 1856 Bratislava – 13. 5. 1931 Kráľovičove Krasany – Lesné Krasany)
Bol buržoázny politik a veľkostatkár. V rokoch 1911 – 1918 pôsobil ako predseda Bratislavského okrášľovacieho spolku. Funkciu bratislavského župana zastával v rokoch 1903 – 1906 a v rokoch 1910 – 1917. Podporoval vládnu Liberárnu stranu a jej pokračovateľku Národnú stranu práce. Počas existencie Maďarskej republiky rád bol iniciátorom hnutia časti maďarských veľkostatkárov na Žitnom ostrove, ktorí podporovali začlenenie tohto územia do ČSR. Stal sa členom delegácie, ktorá toto stanovisko predniesla prezidentovi Masarykovi. Bol tiež veľkým bibliofilom. Svoju niekoľkotisícovú zbierku kníh daroval Verejnej knižnici mesta Bratislavy.

 

Po sedemdesiatich rokoch
Bratislavský okrášľovací spolok zanikol v prvej polovici minulého storočia. Uplynulo takmer sedem desaťročí, keď sa ho v roku 2009 skupinka nadšencov rozhodla znovu obnoviť. Výkonný riaditeľ spolku Maroš Mačuha chápe súčasný spolok ako prirodzeného pokračovateľa diela Henricha Justiho z obdobia monarchie. Ten si dáva za cieľ zachovávať historické hodnoty mesta a budovať prirodzený lokálpatriotizmus.
K hlavným projektom súčasného spolku patrí Obnova historickej električky, rekonštrukcia súsošia Márie Terézie od Jána Fadruzsa, pracuje na vybudovaní nového verejného parčíku v Bratislave na Dvořákovom nábreží, ktorý bude pripomínať Tatranskú prírodu a plánuje vytýčiť bežecké trate na Železnej studienke. O aktivitách spolku bude Metropola informovať.


Autor: - kah -
Foto: archív BOS

- - Inzercia - -