Keď pred rokom oznámili zloženie poroty šou Česko Slovensko má talent, mnohí mali na jazyku začudovanú otázku – Bílá, Kraus a kto?
Dnes patrí medzi prominentov s bulvárom tak v pätách, že by sa za to nemuseli hanbiť ani väčší mazáci šoubiznisu. A potreboval na to len chvíľu. Koniec koncov iba sa zopakoval scenár spred dvadsiatich rokov, keď sa za rovnako krátky čas vyšvihol zo študenta scenáristiky na post riaditeľa východoeurópskej pobočky svetového hudobného vydavateľstva. Šťastie v hre sa však vraj príliš nekamaráti so šťastím v láske, ako je na tom teda producent a porotca Jaro Slávik?
Vo všetkých rozhovoroch, ktoré ste za posledný rok poskytli, padla otázka, či sa nebojíte, že vám fanúšičky skôr či neskôr rozbijú manželstvo. Prečo sa o váš vzťah novinári tak boja?
Ich strachu neverím. Skôr sondujú. Ak by som totiž prechádzal súkromnými škandálmi, bolo by o čom písať.
Šoubiznis je plný nečakane rozpadnutých vzťahov. Nemyslíte, že sláva láske škodí?
To nie je o sláve. Skôr o nekonečnom cestovaní a neprítomnosti doma. Moja práca je ako každá iná, len je občas viditeľnejšia.
Kým v kariére sa vám úspechy hrnuli doslova na počkanie, získať si manželku, ktorá bola vašou spolužiačkou už na strednej škole, vám dalo zabrať viac ako ukrajinský hudobný trh. Čo ju nakoniec presvedčilo?
Práve pre toto považujem to, čo mám doma, za príliš vzácne, aby som to ťahal do novín. Do nášho súkromia novinárov nepúšťam.
Oni sa tam však občas nanominujú bez toho, aby sa pýtali. V posledných dňoch vám napríklad vyčítajú, že sa v spoločnosti objavujete vždy s inou ženou a ani jedna z nich nie je tá vaša.
Nedávno som sa na jednej akcii objavil sám a hodnú chvíľu som musel odpovedať, prečo tam s niekým nie som. Tak neviem. Väčšina pozvánok mi chodí pre dve osoby, a keď manželka odmietne, tak sa opýtam v okolí, či niekto nechce ísť.
Podľa bulváru však je zvláštne, že z toho okolia sa úplnou náhodou vždy prihlásia missky či iné krásky…
S českou miss Janou Doležalovou sme spolu krstili minerálku, predtým som ju nepoznal. Pri inej príležitosti, keď sme šli celá pražská kancelária mojej firmy na premiéru, vyfotili ma len s ženskou časťou. Skrátka, zakaždým je to nafúknuté.
V každom prípade ste odchody od rodiny obmedzili, ako sa dalo, keď ste sa rozhodli rozlúčiť s postom riaditeľa vo vydavateľstve Warner Music. Čo vás k tomu viedlo, riaditeľská stolička sa len tak neopúšťa…
Jedného rána v hotelovej izbe v bulharskej Sofii som si nevedel spomenúť na dôvod, prečo som do Bulharska šiel. Nie že by som bol po záťahu, jednoducho som nevedel, prečo to cestovanie a tú prácu robím. Keď desať rokov lietate po celej Európe a stále ste niekde v behu, snažíte sa nájsť určitú základňu na dlhší čas. Prácu na Slovensku som hľadal už dlhšie, zakotvil som v Markíze, ale nakoniec len na pár mesiacov. Nakoniec po veľmi zložitom období prišla ponuka do Česko Slovensko má talent.
To potvrdzuje, že trpezlivosť ruže prináša. Zdá sa totiž, že sa tam cítite ako ryba vo vode. Veríte, že spoznáte každý talent? Podľa čoho?
Definíciu talentu nemám, ale zvyčajne je to svojím vyžarovaním taká výrazná postava, že mi je po prvých tónoch alebo prvých minútach vystúpenia jasné, či mám pred sebou talentovaného alebo netalentovaného umelca. Ale určite nespoznám všetkých. Myslím si, že za tie roky som omnoho viac talentu nespoznal, než spoznal. Nedá sa byť všade.
Opakovaný vtip síce prestáva byť vtipom, ale väčšina podobných projektov sa aj tak rok čo rok opakuje. Napriek tomu je stále niečo, čo vás zaujme?
Súhlasím, že všetko už bolo vymyslené, urobené a predvedené. Ale spôsobov realizácie je tak veľa, že aj opakovaný vtip, nanovo podaný, môže zaujať.
Mimochodom, oproti prvej sérii jedna z porotcovských stoličiek zmenila majiteľa. Myslíte si, že Martin Dejdar je adekvátnou náhradou za neprehliadnuteľného Jana Krausa? Niektorým divákom sa zdá, že sa príliš prispôsobuje vášmu vkusu?
Nemyslím si, že by len poslúchal. Martin Dejdar vdýchol tejto šou iný rozmer, novú tvár. Je to viac televízna zábava a na živých prenosoch sa ukáže, prečo je dlhodobo jedným z najobľúbenejších hercov.
Hrá sa o angažmán v Las Vegas. Naozaj je šanca, aby Česi a Slováci vymysleli či predviedli niečo, čo Amerika ešte nevidela?
Áno, a tá viera, že sa podarí nájsť niečo nové a nevídané, ma drží v tomto zamestnaní.
Tým sme sa dostali k tomu, že talentom pomáhate nielen na obrazovke. Zastupujete a spolupracujete s mnohými svetovými hviezdami. Tie slovenské často tvrdia, že zo Slovenska sa preraziť nedá a mali sa narodiť na západ od Bergu. Myslíte si, že sa na tom niekedy niečo zmení?
Šanca je vždy. Koniec koncov, Jana Kirschnerová či DJ Robert Burian už niečo v tomto smere dokázali. Myslím si, že aj Twiinsky majú pekne rozbehnutú kariéru a B3 už urobili singel, ktorý sa v priebehu dňa predal do Škandinávie a Poľska.
Nemrzí vás potom, ak nájdený talent odmietne vašu pomocnú ruku, ako sa to stalo v prípade vlaňajšieho finalistu Mariána Zázrivého?
To je súčasť mojej práce. Nikto nie je povinný pracovať na svojom talente a nikto na tomto svete sa nenarodil pre o, aby spĺňal moje predstavy o budovaní kariéry.
Vy sám sa považujete za talentovaného?
Nemám pocit, že by som bol mimoriadne talentovaný. Ak sa mi darilo, tak vďaka tomu, že som si to jednak vydrel a jednak som mal jednoducho šťastie.
A čo vaši synovia? Rodičia niekedy vidia vo svojich deťoch viac, ako v nich skutočne je. Viete si predstaviť, že by pred porotu predstúpili vaše deti? Ako by ste zvládali, keby ich iní kritizovali?
Iba kritika pomáha rásť a keďže obaja synovia sa venujú hudbe a tancu, skôr či neskôr budú musieť predstúpiť pred niekoho, kto zhodnotí ich zručnosti.
Keď vás pred prvou sériou Česko Slovensko má talent poprosil istý český denník, aby ste sa predstavili, povedali ste o sebe, že ste obyčajný chlapec z Petržalky, ktorý mal vo svojom živote neuveriteľné šťastie na príležitosti a ľudí. Zmenilo sa niečo?
Definícia ostáva rovnaká. Iba som v tej Petržalke pomenej a teraz sa túlam najmä medzi Karlínom v Prahe a Jarovcami v Bratislave.
Autor: KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: TV JOJ
Poslať nový komentár