Keď nás bývalý poslal k vode, ťahala nás z nej. Keď sme opustené padali do depresie, podala za nás inzerát a keď sme sa chceli podeliť o šťastie, že sme toho pravého nakoniec našli, zdvihla telefón aj o štvrtej ráno.
Keď však ten jej poslal k vode ju, potreboval nás viac manžel, a tak sa z bahna musela vyhrabať sama, aj si napísať inzerát, na radosť z jej šťastia sme si pár sekúnd vyhradili.
Potom, čo sme si našli zameškaný hovor, poslali sme jej gratulačnú SMS. Naozaj potrebujeme kamarátky, len kým sme slobodné?
Ak ste sa v predchádzajúcich riadkoch s výčitkami svedomia našli, nie ste samy. Prieskumy ukazujú, že len čo nám pribudne na ruke obrúčka, ubudne priateľstiev.
V priemere vraj sobášom strácame, tak muži, ako aj ženy, najmenej jedného z priateľov.
A príchod ratolestí najmä ženám kamarátsky zoznam ešte preriedi. Kým na kamarátov si nájde pravidelne čas až trinásť percent ženáčov, na dámskej jazde môžu rátať len so štyrmi kamarátkami pod čepcom zo sto. Je to len v tom, že nemáme čas alebo nám ich naozaj nahradia naše polovičky?
Keď nás balia, vypnú sa mnohí muži naozaj k nečakanému komunikačnému výkonu a jedna z prvých viet, ktorú tak o našom novom objave kričíme do sveta, je tá, že sa s ním dá o všetkom rozprávať.
Po čase však jedno slovíčko z tej vety nenápadne vypadne.
Stále platí, že sa s ním dá rozprávať, ale už nie o všetkom. Kým ide o výsledky predčasných volieb či aktuálny stav na čele hokejovej ligy, majú čas, chuť i argumenty.
Keď sa však rozhovor začneme vetou: Musíme sa porozprávať... o deťoch, sexe či svokrinom zdravotnom stave, akoby sme dali pokyn na evakuáciu miestnosti, v ktorej sa práve nachádza.
Už aj vstáva a hľadá azyl. „Ten môj väčšinou na záchode,“ prezrádza jedna z diskutujúcich na internete a smeje sa, že najskôr sa úprimne bála, že ho trápi nejaká závažná zažívacia diagnóza.
Štyri hodiny rečí
Hoci bez diskusie platí, že mužskú náruč nenahradí ani desať priateliek, rovnako isté je aj to, že nech by sme mali aj desať milencov, ani jeden sa nedokáže vcítiť do ťažkostí predmenštruačného syndrómu či pochopiť prasknutie nervov spôsobené týždennou krutou diétou pred odchodom na dovolenku.
To dokážu len kamarátky. Čo však, keď nášmu zákonnému nekonečné telefonáty s nimi a občasná strata prehľadu o čase pri káve dvíha tlak? Podľa odborníkov by mal rozumný muž skôr uvítať, ak ho manželkina kamarátka odbremení od časti rozhovorov.
„Celkový čas, ktorý za deň zvykneme prerozprávať, sa pohybuje okolo štyroch hodín. Naozaj nie je dobré celú túto potrebu preniesť len na partnera. Jeden človek ju nemôže trvalo uniesť,“ ponúka nám argument psychológ Jeroným Klimeš, aj keď zároveň pripomína ženám, že nám to páni tvorstva s tým prevracaním očí nad kamarátkami nerobia naschvál. „Ľudská túžba po vlastníctve je prirodzená, je normálne, že nám beží hlavou podvedome myšlienka – toto je môj človek, máme spoločný súzvuk duší, tak ako to, že si môže rozumieť s niekým iným?“
Medzi nami dievčatami, nielen môže, ale aj musí. Prečo?
Nevieš, čo chceš, moja...
Keď o tom, čo nás trápi, povieme chlapovi, do minúty vysype z rukáva päť riešení.
Ale my občas viac ako tie potrebujeme dostať to zo seba. Jeho však doslova pobúri, že si jedno z nich jednoducho nevyberieme a ďalej pokračujeme v debate o tom, čo on práve tak pohotovo vyriešil.
„Nevieš, čo chceš, moja,“ otáča sa na päte a mizne.
Pár takýchto chvíľ a nemáme ďaleko od toho, aby sme sa všetkými desiatimi podpísali pod vtipný text, ktorý z času na čas zablúdi do našej mailovej schránky.
„Bože, daj mi múdrosť, aby som toho svojho pochopila, daj mi lásku, aby som mu odpustila a daj mi trpezlivosť, aby som to s ním vydržala. No hlavne mi daj dobré kamarátky, aby, ak ho raz za to všetko zabijem, mi ho pomohli zahrabať...“
No dosť bolo srandy, aj keď je len potvrdením známeho, že priateľa spoznáme najmä v núdzi.
Hoci niekedy sa, ako pripomína česká herečka Dana Morávková, ukáže aj opak.
„Ľudia, ktorí si vás vypočujú, dokonca aj pomôžu, keď je vám zle, sa vždy nájdu, ale skutočná kamarátka je tá, ktorá unesie aj to, keď sa vám darí.“
A za takú sa oplatí nejaké to škrípanie partnerových zubov vydržať, nie?
Najprv sa snažím pohnúť vecami sama
„Keď kamarátka odchádzala natrvalo do Paríža, bála som sa, že niečo dôležité v mojom živote končí,“ hovorí herečka Judita Hansman, ktorej sa však nakoniec potvrdil presný opak.
„Kedykoľvek sa hoci aj po dlhom čase stretneme, mám pocit, že naposledy sme sa videli včera a len nadväzujeme na pred chvíľou načatý rozhovor. Pochopila som, že kamarátka je vždy s vami, aj keď je fyzicky niekde úplne inde.“
Judita si uvedomuje, že pre mužov takéto vzťahy môžu byť doslova záhadou a potrebu ženského zdieľania problémov a pocitov berú ako „slepičárnu“.
„Nespisovné, ale presne povedané,“ usmeje sa s tým, že sama sa nevyhýba ani zmiešaným kamarátstvam.
„Nemyslím si totiž, že by sme sa mali fixovať len na jedného človeka. Bolo by to únavné pre obe strany. Je to ako s láskou. Je hlúpe tvrdiť, že človek sa naozaj zamiluje iba raz, lebo to tak nie je,“ myslí si Judita a presne vie, čo hovorí, keďže pred niekoľkými rokmi zistila, že jej manžel sa zahľadel do úplne iných očí, ako sú tie jej.
V prvej chvíli to bol šok, ktorý ju doslova začal valcovať. Vystierala ruky ku kamarátkam?
„Ja v takých chvíľach okolitý svet vypnem. Najprv sa snažím pohnúť vecami sama. Až keď sa pohnú, akýmkoľvek smerom, radím sa, čo ďalej. Asi to nie je bohvieako zdravé, ale čo už? Som taká. Naopak, ak viem, že potrebuje pomoc niekto z mojich priateľov, nezastavím sa, kým mu nepomôžem,“ prezrádza herečka.
Prvý človek, ktorému vyliala srdce, bola jej dcéra.
„Rebeka je totiž mojou najlepšou kamarátkou. Potom nasledovala rodina a telefonáty do Paríža. A toto všetko bola taká ohromná vzpruha, že som z toho vyviazla v podstate bez nejakých veľkých rán.“
Muži to majú iné
Na kamarátstvach mužov a žien by sme podľa Judity našli spoločnú len jedinú vec. Že jedni aj druhí niekoho takého potrebujeme. „Inak sú absolútne iné.
Už preto, že muži a ženy sú vo väčšine vecí dokonale rozdielni, na takmer všetko majú rozdielny pohľad, rovnaké situácie prežívajú úplne inak,“ myslí si.
Možno práve preto sa dostala do situácie, keď sa manžel a kamarát zmenili na dva mlynské kamene, medzi ktorými stála. „No po veľmi dôraznej vete môj bývalý manžel pochopil, že kamarát ma v tom momente potrebuje viac,“ spomína si žena, ktorá pred priateľmi neskrýva ani peňaženku.
„Nikdy som ani nestanovovala čas, kedy mi to majú vrátiť. Dohoda vždy znela: Keď budeš môcť! A musím povedať, že aj keď po rokoch, všetko sa mi vrátilo.“
Kamarátky sú moji anjeli strážni
„Mám za sebou obdobie, keď som bola minimálne medzi štyrmi mlynskými kameňmi a vôbec nešlo o také banality ako potreby priateľky verzus potreby manžela,“ prezrádza moderátorka Gabika Pirošková, ktorú osud nešetril, keď ju pred rokmi pripravil o dieťa.
No nielen vtedy, ale zas a znovu jej ukazuje, že v núdzi spozná priateľa.
„V ťažkých chvíľach lietajú nado mnou anjeli strážni, moja sestra i dlhoročná priateľka, takže si myslím, že som bohatá.
Navyše mám istotu, že toto bohatstvo mi nikto neukradne,“ hovorí, žena, ktorej práve tieto spriaznené duše dávali odvahu, keď musela siahnuť až na dno svojich síl.
Gabika stretla v živote mnoho ľudí, ktorým toto meno dala, ale tak ako prichádzali, tak aj odišli.
„V čase dospievania bolo pre mňa dôležité, aby moja kamarátka počúvala Vaška Neckářa a mala rada zvieratká. Počas vysokej školy ma spojil s kamarátkou spoločný vedný odbor, to všetko odišlo. Dnes ma s priateľkami spája osud matky, na pleciach ktorej sú všetky povinnosti, a musím konštatovať, že toto je naozaj silná väzba,“ hovorí žena, ktorá má silu priateľstva v ťažkých chvíľach naozaj vyskúšanú.
„Priateľka mi pomohla, keď som nemala za čo deťom kúpiť jedlo. Musím spomenúť hneď niekoľko anjelov strážnych, ktorí sa objavili vždy v tých najťažších chvíľach a veľmi pomohli. Patrí im moja hlboká vďaka... A či som pre priateľku urobila niečo veľké aj ja? To nie je otázka pre mňa... Viem len, že sa snažím,“ hovorí.
Zatiaľ sa jej nestalo, že by to muži nechápali, aj keď vie, že ich kamarátstva sú iné.
„Oni sa nerozprávajú, len prežívajú spoločné záujmy – či už sedia pri pive, alebo idú na zápas. Trochu ma však zaráža, ako veľa vedia o futbale a autách a ako málo si povedia o pocitoch a vzťahoch k najbližším,“ priznáva Gabika.
Nekladie si nejaké zvláštne podmienky, ktoré človek, keď ho nazýva priateľom, musí spĺňať.
„K takémuto človeku patrí akurát ochota pomôcť, keď sa topíte v mútnych vodách života, a to bez toho, aby vám potom dával pocítiť, že ste mu zaviazaná,“ usmeje sa, lebo vie, že niekoho takého má.
„Ak mám označiť niekoho za skutočnú priateľku, tak je to moja sestra.“
Aj manžel môže byť najlepšou priateľkou
„Mojou najlepšou kamarátkou je už niekoľko rokov môj manžel,“ prekvapuje odpoveďou na otázku, či by dala niekedy prednosť kamarátke pred svojím zákonným, bábkoherečka Miroslava Michalková, ktorá si v tomto teda vyberať nemusí.
Alebo sa jej to niekedy predsa len stalo?
„Samozrejme, že mám aj iné kamarátky. A keď ma potrebujú práve vtedy, keď mám povinnosti aj voči rodine, jednoducho ich zavolám domov. Našťastie mám chápajúceho manžela,“ prezrádza Mirka, ako sa vyhýba nechceným Sofiiným voľbám v otázke – muž či kamarátka.
Byť na blízku, keď to niekto v jej okolí potrebuje, na tom podľa nej priateľstvo stojí a padá.
Možno práve preto nie všetky vzťahy, ktoré nadviazala v detstve, vydržali.
„Ale tým sme si zrejme prešli všetci. Ja to beriem ako nevyhnutnú skúšku z dospievania,“ hovorí Mirka, ktorá po kamarátstvo nikdy nemusela chodiť ďaleko.
„Keďže mám tri staršie sestry, mojimi prvými kamarátkami v živote boli práve ony. A aj dnes mi stačí iba zodvihnúť mobil.“
Ale s množstvom vecí pokojne počká na manžela.
„Nemyslím si totiž, že by sa ženské kamarátstvo odlišovalo od toho mužského. Azda len v témach.
V detstve sa oni rozprávajú o autíčkach, my o bábikách, v puberte oni o dievčatách a my o nich, no a v dospelosti sa ženy bavia o deťoch a muži o politike.
Nakoniec sa však stretneme aj tak pri jednej – v starobe sa všetci bavíme o chorobách a liekoch.“
Rozhovormi proti porážke
Hoci naše polovičky o siahodlhých rozhovoroch s kamarátkami trúsia vtipy a vyhadzujú nám na oči telefónne účty, nevedia, že im šetríme za doktorov.
Podľa odborníkov nám totiž vyrozprávanie sa zlepšuje zdravotný stav. Čím to podľa praktickej lekárky MUDr. Ivety Plšekovej je?
Je všeobecne známe, že vnútorné napätie, stres, zadržiavanie emócií môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako je vysoký tlak, mozgové príhody, bolesti hlavy, k problémom s chrbticou či s trávením. Predpokladá sa, že majú na svedomí aj zvýšenie hladiny cholesterolu. Preto vyrozprávanie sa môže ľudom uľaviť a znížiť riziko týchto ochorení. Tým, že o problémoch niekomu povieme, môžeme navyše získať aj nadhľad, vďaka ktorému vieme reálnejšie zhodnotiť situáciu a nájsť riešenie.
Neprovokujme partnera, ale kamarátok sa nevzdávajme
Dostávame sa podľa psychoterapeutky PhDr. Jany Porubskej, PhD., do sporov s našimi polovičkami kvôli kamarátkam preto, že sú ženské kamarátstva iné ako mužské?
Priateľstvo žien môže byť viac emotívne, viac otvorené, ženy si vedia dať viac podpory ako muži. No vždy je to veľmi individuálne.
Aj mužské priateľstvá môžu byť presne také isté ako vzťah žien.
Napriek tomu muži nie vždy berú s nadšením, ak si najmä slobodné a bezdetné kamarátky robia nárok na náš čas.
Čo robiť, ak nemusia až tak, že nám dajú na vyber – ja alebo ona?
To závisí od príčiny, prečo ju partner neznáša.
Cíti sa ohrozený? Má pocit, že vás príliš láka do spoločnosti mladých a slobodných mužov?
Mali by sme v tom dopredu hľadať rovnováhu, aby sa ich vzájomná nevraživosť nestupňovala a takto na výber sme nikdy nedostali.
Čiže, neprovokujme partnera, ale kamarátok sa nevzdávajme.
Čo už je však naozaj za hranicou toho, čo kamarátka od nás a my od nej môžeme žiadať? Máme napríklad právo prosiť ju, aby nám na spoločenskú akciu „požičala“ partnera ako sprievod, keď ten náš nemôže?
Každý vzťah má svoje vlastné pravidlá a tie závisia od osobnosti zúčastnených.
Pre niekoho zapožičiavanie partnerov môže byť v poriadku, pre niekoho neprijateľné, ale právo na to určite nikto nemá.
A čo peniaze?
Požičiavanie peňazí môže byť vo vzťahu rizikom, najmä vtedy, ak sa pôžička nevracia. Hovorí sa, že ak chcete prísť o priateľa, požičajte mu peniaze.
Nie vždy to platí, sú povahy ľudí, ktorí s tým nemajú žiadny problém. Ak sa niekomu však nepáči, že ho o to kamarátka žiada, je lepšie nepožičať. Kým to sa dá vysvetliť, nevrátené peniaze vás môžu stáť kamarátstvo.
Nepožičanie peňazí sa možno vysvetliť dá.
Čo však, ak nás nechá v štichu aj pri niečom inom – napríklad v chorobe? Má význam nechať si to vysvetľovať alebo ju jednoducho treba vyradiť zo zoznamu kamarátok?
Ak nám to vysvetliť chce, určite ju vypočuť treba. Možno v tom istom období riešila podobnú krízovú situáciu a už nemala emočnú kapacitu pre nás.
Pôžičku zvažujte
Existuje porekadlo: kamaráti buďme, dlhy si plaťme.
Je však podľa finančnej poradkyne Partners Group Kataríny Burjanovej vôbec dobré dlhy si u kamarátok vytvárať?
V prvom rade je dôležité si zvážiť, komu peniaze požičiame.
Ale keď sa už rozhodneme požičať, mali by sme byť vždy aspoň kúskom duše pripravení aj na situáciu, že ich už viac neuvidíme.
A mala by byť na to pripravená aj naša peňaženka.
Nemali by to byť teda peniaze z našej železnej rezervy, ani tie, ktoré si sporíme na nejaké veľmi dôležité ciele.
Je potrebne pri každej sume spisovať zmluvu?
Zmluva môže človeka do istej miery ochrániť pred prípadom, keby sa druhá strana rozhodla peniaze nevrátiť.
Ale ani tá nerieši všetko. Mnohokrát totiž dlžník nevráti peniaze včas nie preto, že by nechcel, ale preto, že na to nemá prostriedky.
Ak sa to stane banke, je to jednoduché – vyrieši to exekútor. Ste však pripravení súdiť sa so svojou rodinou či najlepšími priateľmi kvôli tomu, že vám nemajú z čoho vrátiť požičané peniaze?
Čo ak peniaze nechce od nás, ale od banky, no žiada nás, aby sme jej ručili?
Pri pôžičkách v banke treba byť obzvlášť obozretný, a to najmä v prípade, že budeme niekedy aj sami chcieť riešiť úver. Ručenie zhoršuje rating ručiteľa a môže sa nám stať, že kým nebude kamarátkin úver riadne splatený, banka nám neposkytne ďalší úver. Ďalším rizikom je úverový register bánk.
Je to register, ktorý zdieľajú všetky banky, hneď ako dlžník nezaplatí jednu splátku, či má dokonca len párdňové omeškanie, zapíše sa to do tohto registra.
Tak sa môže človeku veľmi ľahko stať, že kvôli ručeniu kamarátovi na pártisícovom spotrebnom úvere v minulosti mu neposkytnú napríklad hypotekárny úver a nebude si tak môcť vyriešiť vlastné bývanie.
Autor: Katarína Alberty Ondrejková
Foto: archív
Poslať nový komentár